Bánkiho turbína

Rovnakotlaková vodná turbína (rovnaký tlak pred turbínou i za turbínou) s dvojnásobným prietokom vody (voda preteká obežným okruhom), výrobne nenáročná. Použitie je vhodné pre malé vodné elektrárne.

Bariéra

Bariéra je prekážka a spravidla predstavuje nejaký potenciálový val.

V energetite sa používa napr. Bariéra v jadrovej elektrárni, alebo Bariéra pri odpadoch.

Bánki Donát

6. 6. 1859 – 1. 8. 1922

Maďarský technik a profesor techniky v Budapešti. V roku 1883 skonštruoval karburátor, v roku 1884 zážihový spaľovací motor a v roku 1917 vodnú turbínu, ktorá nesie jeho meno.

Barbotážna veža

Používa sa v jadrových elektrárniach. Pod barbotážou rozumieme prebublávanie horúcej pary cez studenú vodu a tým jej rýchlu kondenzáciu spojenú súčasne s podstatným znížením jej tlaku. Barbotážna veža alebo tiež barbotážny systém je kondenzačný systém, ktorý je podstatnou časťou systému lokalizácie havárie spojenej s únikom chadiva z reaktora a z primárneho okruhu elektrárne. Jeho úlohou je zabezpečiť počas havárie ochladenie a kondenzáciu unikajúcej rádioaktívnej vodnej pary. Súčasťou systému sú hermetické priestory (hermetické boxy), v ktorých je zariadenie reaktora a potrubie primárneho okruhu, a z „barbotážnej veže“ (lokalizačného plynojemu), spojeného s hermetickými priestormi koridorom. V barbotážnej veži sú umiestnené pasívne kondenzačné zariadenia barbotážneho typu a lapače vzduchu so spätnými klapkami. Sú to korýtka z nehrdzavejúcej ocele naplnené studenou vodou cez ktorú musí z primárneho okruhu unikajúca parovzdušná zmes prebublávať. Voda skondenzuje a vzduch sa odvedie do lapačov vzduchu – plynojemov. Systém zabezpečí, že pri havárii s únikom chladiva sa vo vode barbotážnej veže zhromaždí a skondenzuje rádioaktívna para, tým sa zníži tlak a minimalizujú sa prípadné úniky rádioaktivity mimo hermetických priestorov. Rovnaký účel ako barbotážna veža majú v niektorých elektrárňach inštalované ľadové kondenzátory vytvorené z ľadových blokov cez ktoré v prípade havárie musí para prechádzať a v nich kondenzovať.

Bariéra (v jadrovej elektrárni)

Bariéry v jadrovej elektrárni zabraňujú úniku rádioaktívnych produktov štiepenia z jadrového paliva do životného prostredia. Bariérami v elektrárni typu VVER sú hermetický obal palivových tyčí, primárny okruh a kontajnment alebo hermetické boxy v spojitosti s barbotážnou vežou.

Bariéra pre RAO

Bariérou pre rádioaktívne odpady rozumieme súhrn prostriedkov spomaľujúcich alebo znemožňujúcich migráciu rádionuklidov z odpadov alebo z úložísk do ich okolia. V prípade geologických úložísk sú používané technické bariéry vytvorené človekom (forma odpadov, kontajner, výplň medzi kontajnerom a okolitou horninou a stavebné bariéry) a prírodné bariéry predstavované úložnou horninou a okolitou geologickou formáciou.

Becquerel Henri Antoine

15. 12. 1852 – 25. 8. 1908

Je objaviteľom rádioaktivity. Je nositeľom Nobelovej ceny spolu s manželmi Curieovými (1903; pozri Curie Pierre a Curie-Sklodowská Mária). Zaujímavé je, že jeho objav je vlastne následkom jeho chybnej hypotézy a náhody. Becquerel sa totiž dozvedel o objave lúčov X profesorom Röntgenom a formuloval hypotézu, že vlastnosť vysielať prenikavé žiarenie úzko súvisí s fosforescenciou. Túto hypotézu sa rozhodol dokázať experimentom tak, že ožaroval rôzne látky slnečným svetlom a potom ich nechal pôsobiť na fotografickú platňu, aby zistil, či opäť vyžarujú – fosforeskujú. Kontrolné vzorky neožaroval, takže by nemali fosforeskovať. Ako jednu z experimentálnych látok si Becquerel vybral aj uránovú soľ, pri ktorej sa ukázalo, že žiarili obidve vzorky, bez ohľadu na to, či boli predtým osvietené. Teória o fosforescencii padla, ale rádioaktivita bola objavená. Na počesť profesora Becquerela nesie základná jednotka aktivity jeho meno.

Becquerel – jednotka aktivity

V jednotkách Bq sa uvádza aktivita rádioaktívnych látok. Jeden becquerel je vlastne recipročná sekunda [s ^–1], ale používa sa definícia, že Bq je jeden rozpad za sekundu. Táto jednotka nesie meno po francúzskom vedcovi Antoinovi Henri Becquerelovi, ktorý je objaviteľom rádioaktivity.

Berýlium

Berýlium je prvok, ktorý nie je rádioaktívny. V prírode je málo rozšírený, vyskytuje sa najmä v beryle. Používa sa napríklad v jadrovej a raketovej technike.

Bezdrôtový prenos elektrickej energie

Bezdrôtový prenos elektrickej energie patrí medzi perspektívne metódy, ktoré sú založené na tom, že namiesto vodiča sa využíva ako prenášač energie elektromagnetická vlna. Podľa použitej frekvencie sa dajú tieto technológie rozdeliť na mikrovlnné a laserové prenosy. Mikrovlnné prenosy majú celkovú účinnosť asi 50 %, kým laserový prenos má účinnosť iba asi 2 %. Prenosová frekvencia mikrovlnných prenosov dosahuje desiatky GHz. Zariadenie pre mikrovlnný prenos pozostáva z troch základných častí – z mikrovlnného zdroja, vysielacej antény a prijímacej antény.

Bezpečnostné postupy jadrových elektrární

Sú to špeciálne predpisy opisujúce riadenie prevádzky a činnosť pri haváriách a havarijné plány ochrany pracovníkov a obyvateľstva v prípade úniku rádioaktívnych látok do okolia jadrovej elektrárne.

Bezpečnostné systémy

Bezpečnostné systémy sú technické zariadenia, ktoré pôsobia proti tomu, aby prípadná porucha prerástla do nehody alebo havárie.

Bezpečnostné systémy jadrových elektrární

Pre prípad zlyhania niektorého z prvkov jadrovej elektrárne sa vytvárajú systémy prekážok tak, aby prípadná porucha neprešla do nehody či havárie. Tieto systémy rozdeľujeme podľa toho, či na svoju činnosť potrebujú elektrické napájanie a impulz na zásah alebo nie – na pasívne a aktívne bezpečnostné systémy. Aktívne bezpečnostné systémy sú podstatne zložitejšie ako pasívne a k svojej činnosti bezpodmienečne vyžadujú zaistené elektrické napájanie.

Bezpečnosť prevádzky

Bezpečná prevádzka je taký spôsob prevádzkovania určitého zariadenia, ktorý nemá za následok neakceptovateľný negatívny vplyv na personál, obyvateľstvo a životné prostredie. Tento pojem je mimoriadne významný pre jadrové elektrárne, kde stratégia bezpečnosti pozostáva z troch základných prvkov, sú to – bezpečnostné bariéry, bezpečnostné systémy a bezpečnostné postupy.

Běhounek František

21. 10. 1898 – 1. 1. 1973

Po absolvovaní Karlovej Univerzity študoval v rokoch 1920 – 1922 u Márie Curie-Sklodowskej na parížskom Institut de Radium. Po návrate skúmal rádioaktivitu v jáchymovských baniach a ako účastník polárnych výprav sa zaoberal meraním kozmického žiarenia a atmosferickej elektriny. Tento koníček bol preňho osudným, nakoľko po havárii polárnej vzducholode Italia takmer prišiel o zrak.

V roku 1935 sa stal riaditeľom Štátneho rádiologického ústavu. Venoval sa meraniu rádioaktivity a využitiu žiarenia v lekárskych aplikáciach. Patril k zakladateľom Fakulty technickej a jadrovej fyziky (1955), kde založil a viedol katedru dozimetrie a aplikácie ionizujúceho žiarenia (1963 – 1971). Skúmal prirodzenú rádioaktivitu v Československu vrátane vplyvu jadrových zariadení na životné prostredie.

Je autorom mnohých vedeckých prác, vedeckofantastických a cestopisných próz a vedecko populárnych diel o fyzike.

Bimetal

Bimetal alebo dvojkov – zväčša dva kovy s rozdielnou tepelnou rozťažnosťou, navzájom privalcované k sebe. Po ohriatí sa pásik z bimetalu ohne. Bimetal sa často využíva aj v elektrárenstve v rôznych meracích a zabezpečovacích zariadeniach.

Biocidné látky

Látky ničiace živé organizmy (chlór, fosforečnany). Pridávajú sa do chladiacich okruhov elektrární, aby sa zabránilo rastu rias a iných organizmov na vnútorných stenách potrubí, v chladiacich rúrkach kondenzátorov, chladiacich vežiach a pod.

Biologická ochrana

Biologická ochrana je pojem všeobecne združujúci fyzickú ochranu organizmu pred negatívnym účinkom ionizujúceho žiarenia v jadrových elektrárňach, jadrových laboratóriách, nemocniciach a pod. Ako príklad možno uviesť betónovú alebo vodnú ochranu okolo reaktora v oblasti aktívnej zóny. Ako materiál na biologickú ochranu slúži betón, voda, železo, olovo a pod.   

Bitúmenácia

Bitúmenácia je spôsob úpravy kvapalných rádioaktívnych odpadov vznikajúcich pri prevádzke jadrovej elektrárne. Metóda spočíva v odparení kvapaliny a rozmiešaní suchého zvyšku s roztaveným bitúmenom alebo s bitúmenovou emulziou. Bitúmen je organická látka (živica), podobná asfaltu. Výhody tejto metódy sú vyššia objemová redukcia výsledného produktu (redukčný faktor cca 2) a nízka vyluhovateľnosť bitúmenom obalených rádioaktívnych látok vo vode. Nevýhodou je horľavosť bitúmenu, vyššie investičné náklady na bitumenizačné zariadenia a vyššia náročnosť na ich obsluhu.

Blok

Elektrárenský blok je samostatná energetická jednotka pozostávajúca z parného kotla (alebo z jadrového reaktora a parogenerátora) a turbogenerátora. Niekoľko blokov tvorí spolu s ďalšími potrebnými zariadeniami elektráreň.

Bloková dozorňa

Riadiace centrum bloku jadrovej elektrárne. Jej obsluhu tvoria operátori, ktorí odtiaľ riadia celý technologický proces výroby elektrickej energie.

Bohr Niels

7. 10. 1885 – 18. 11. 1962

Niels Henrik David Bohr definoval prvú kvantovú teóriu atómu a vytvoril tak názorný model stavby atómu. Hmota atómu je podľa neho sústredená v kladne nabitom jadre, okolo ktorého obiehajú záporne nabité elektróny. Je nositeľom Nobelovej ceny z roku 1922.

Bór

Chemický prvok s vysokou účinnosťou absorpcie neutrónov. Jeho zlúčeniny sa preto používajú do regulačných a havarijných tyčí jadrových reaktorov a jeho kyselina do vôd primárneho okruhu. Pri absorpcii neutrónu sa bór najčastejšie rozpadáva na časticu alfa (jadro hélia) a atóm lítia. Medzi jeho významné zlúčeniny patrí oxid boritý B₂O₃ a kyselina boritá H₃BO₃.

Braytonov cyklus s plynovou turbínou

Tepelný obeh pozostávajúci z adiabatickej kompresie pracovnej látky (plynu) v kompresore, izobarického ohrevu plynu, adiabatickej expanzie pracovnej látky v turbíne a z izobarického odvodu tepla plynu v chladiči. Tým sa pracovná látka dostáva do východiskového bodu a pracovný cyklus je ukončený. V prípade spaľovacej turbíny pracujúcej v otvorenom cykle je chladičom vlastne atmosféra Zeme.

Budiaca sústava

Budiaca sústava alternátora je súbor zariadení, ktoré zabezpečujú dodávku jednosmerného  budiaceho (magnetizačného) prúdu do rotorového vinutia na vytvorenie magnetického poľa v točivom elektrickom stroji (v alternátore). Rotáciou rotora premenlivý magnetický tok indukuje v cievkach statora elektrické napätie. Veľkosť budiaceho prúdu určuje hodnotu výstupného napätia alternátora, a ak je alternátor pripojený k elektrizačnej sústave, aj veľkosť jalového výkonu alternátora. Zdrojom budiaceho prúdu môžu byť všetky zdroje jednosmerného prúdu – akumulátorová batéria, jednosmerný generátor (dynamo), usmerňovač napájaný z vonkajšej rozvodnej siete, usmerňovač napájaný zo striedavého alternátora. Pri veľkých energetických strojoch obyčajne býva budiaca sústava realizovaná ako nezávislá a zdrojom budiaceho prúdu je samostatný synchrónny alternátor – budiaci alternátor (budič).   

Budiace vinutie

Budiace vinutie je elektrické vinutie rotora alternátora (točivého elektrického stroja), ktoré je súčasťou budiacej sústavy. Budiacim vinutím preteká jednosmerný budiaci prúd, ktorý vytvára magnetické pole. Vo vinutiach alternátora premenlivý magnetický tok indukuje elektrické napätie.

BWR

Z hľadiska energie neutrónov vyvolávajúcich štiepenie ide o tepelný (pomalý) reaktor. Moderátorom a chladivom je obyčajná voda pod vysokým tlakom, ale na rozdiel od tlakovodných reaktorov sa para vyrába priamo v aktívnej zóne. Ide preto o varný reaktor (BWR – Boiling Water Reactor). V súčasnosti je asi 1/3 všetkých ľahkovodných reaktorov typu BWR.