Dávka
(radiačná)
|
|
Radiačná dávka
predstavuje podiel množstva energie ionizujúceho žiarenia, pohltenej
anorganickou látkou, a hmotnosti tejto látky. Ide o základnú veličinu
charakterizujúcu pôsobenie ionizujúceho žiarenia na látku. Jednotkou dávky je
jeden gray [Gy], čo je jeden joule pohltený jedným kg látky (1 Gy = 1 J/1
kg). Mimosústavová jednotka je 1 rad, pričom 100 radov = 1 Gy.
|
|
|
Démokritos
|
|
asi 460 – 370
pr.n.l
|
|
Tvorca
filozofie atomizmu, podľa ktorej sa svet skladá z ďalej
nedeliteľných malých teliesok – atómov.
Atómy sa podľa Demokrita neustále pohybujú
všetkými smermi, zrážajú sa,
spájajú a rozdeľujú. Všetko vôkol
nás vzniká spojením atómov.
|
|
|
Denoxidácia
|
|
Odstraňovanie
oxidov dusíka zo spalín. Oxidy dusíka patria medzi
škodlivé emisie elektrární,
spaľujúcich fosílne palivá. Vznikajú jednak
oxidáciou dusíka prítomného v malom
množstve v palivách, jednak oxidáciou dusíka v
spaľovacom vzduchu. Množstvo vznikajúcich oxidov dusíka
závisí vo veľkej miere od spaľovacej teploty –
čím vyššia spaľovacia teplota, tým viac
vznikajúceho NOX.
|
|
V súčasnosti sa
preto predovšetkým upravujú horáky a zlepšuje sa kontrola spaľovania, čím sa
znižuje spaľovacia teplota.
|
|
|
Deponát
|
|
Deponát je zmes
popola a energosadrovca navlhčená asi 25 % vody. Takto spracovaná hmota má
iba mierne zníženú vyluhovateľnosť škodlivín oproti pôvodným zložkám. Vďaka
rôznej veľkosti častíc popolčeka, trosky a energosadrovca je asi desaťkrát
znížená priepustnosť vrstvy v porovnaní s vrstvami samostatných zložiek
deponátu.
|
|
|
Derivačná vodná
elektráreň
|
|
Pri derivačnej
vodnej elektrárni je hydroenergetický spád vytvorený prevažne derivačným
kanálom. Najnižšie hodnoty spádu v derivačných elektrárniach bývajú okolo 10
m, najvyššie 200 m a viac.
|
|
|
Derivačný kanál
|
|
Na
využitie energie vodného toku treba sústrediť spád
na niektorom mieste využívaného úseku.
Najčastejším je vzdutie hladiny vybudovaním hate
alebo priehrady v koryte vodného toku. Inou možnosťou je
odvedenie časti toku derivačným kanálom, ktorého
sklon je menší než priemerný sklon riečiska,
čím sa na konci derivačného kanála vytvorí
spád medzi týmto kanálom a pôvodným
riečiskom.
|
|
|
Deutérium
|
|
Deutérium je
izotop vodíka, ktorý má výborné moderačné vlastnosti. Vodu, v ktorej
molekulách H2O je miesto „obyčajného“ izotopu vodíka práve
deutérium, nazývame ťažká voda. S ohľadom na malú absorpciu neutrónov je
ťažká voda lepším moderátorom než ľahká voda. Okrem jadrovej techniky sa
deutérium a jeho zlúčeniny používajú napr. v spektroskopii, v lekárstve, pri
štúdiu mechanizmov chemických reakcií a podobne.
|
|
|
Diagram
zaťaženia
|
|
Diagram
zaťaženia predstavuje dôležité grafické znázornenie závislosti elektrického
výkonu od času. V praxi sa využíva závislosť elektrického výkonu elektrárne,
časti energetickej sústavy, sústavy ako celku a podobne. Sledovaným obdobím
môže byť deň (24 hodín), týždeň atď.
|
|
|
Dielektrikum
|
|
Dielektrikum
(izolant) je nevodič – prostredie s vysokým merným odporom (minimálne 1010
W/cm). Vložením do elektrostatického poľa dôjde k polarizácii dielektrika.
Elektrický izolátor s niektorými významnými fyzikálnymi vlastnosťami,
dôležitý pri praktických aplikáciách.
|
|
|
Diesel Rudolf
|
|
18. 3. 1858 –
29. 9. 1913
|
|
Vynálezca
vznetového motora. Patent na tento nový typ motora získal v roku 1892, ale
prvý prakticky využiteľný „dieselov” motor začal fungovať až o päť rokov.
Dnes je rozšírený nielen v energetike, ale hlavne v dopravných prostriedkoch
(lokomotívy, nákladné automobily, osobné automobily a podobne).
|
|
|
Dieselgenerátor
|
|
Dieselgenerátor
je elektrický stroj slúžiaci na výrobu elektrickej energie, pričom ako pohon
sa používa vznetový (dieselový) motor. Prakticky všetky dieselgenerátory
produkujú striedavý elektrický prúd a ide teda o dieselalternátory. Tieto
zariadenia sa používajú v elektrárňach ako zdroje zabezpečeného napájania
dôležitých systémov.
|
|
|
Distribučné
spoločnosti
|
|
Poslaním
regionálnych energetických distribučných
spoločností je distribúcia, nie však predaj
elektrickej energie všetkým kategóriám
zákazníkov. Sú to priemyselné podniky,
drobní podnikatelia aj domácnosti. Distribučné
spoločnosti zabezpečujú servisné a zúčtovacie
služby, realizáciu prípojných a odberných
miest a správu rozvodní, transformovní a
distribučných sietí 110 kV a 22 kV.
|
|
Elektrickú
energiu, ktorú dodávajú zákazníkom, nakupujú nielen od slovenských, ale aj od
iných výrobcov a dodávateľov (vrátane zahraničných). Väčšina odberateľov
elektrickej energie je na napäťovej úrovni 400 / 230 V.
|
|
|
Diviš Prokop
|
|
1. 8. 1696 –
21. 12. 1765
|
|
Vlastným menom
Václav Divíšek. Jeden z prvých priekopníkov v poznaní elektrickej energie v
Rakúskej monarchii. Najvýznamnejší je jeho objav a zostrojenie bleskozvodu,
ale Diviš používal elektrinu aj na liečenie ľudí, študoval jej vplyv na
rastliny, a dokonca vynašiel elektrický strunový nástroj so štrnástimi
klaviatúrami.
|
|
|
Dočasne
rádioaktívny odpad
|
|
Dočasne
rádioaktívny odpad obsahuje iba rádionuklidy s veľmi krátkym polčasom
rozpadu.
|
|
Býva skladovaný
na pracoviskách s rádioaktívnymi látkami počas doby, kým aktivita poklesne
pod prípustnú úroveň, ktorá je stanovená osobitnými predpismi (zvyčajne 10
polčasov rozpadu prítomného rádionuklidu). Po uplynutí tejto doby môže byť
odstránený ako nerádioaktívny odpad.
|
|
|
Doprava
elektriny
|
|
Elektrická
energia sa z miesta výroby na miesto spotreby dopravuje rozvodnou sústavou,
ktorú tvoria vodiče (káble, drôty) a transformátory (trafostanice).
Priemyselne vyrábanú elektrinu nie je možné skladovať (akumulovať) a preto je
potrebné vyrábať a distribuovať také množstvá, ktoré sú súčasne i
spotrebiteľmi využívané. V SR prenosové sústavy prevádzkujú SEPS ("veľké
drôty") a regionálne distribučné spoločnosti ("malé drôty").
|
|
|
Doprava ropy
|
|
Ropa sa z miest
jej ťažby do miest spotreby dopravuje prakticky tromi spôsobmi – po železnici
v cisternových vagónoch, ropovodmi alebo vodnou cestou v tankeroch. Celková
dĺžka všetkých ropovodov na svete predstavuje rádovo státisíce kilometrov. K
najznámejším svetovým ropovodom patria Big Inch v USA, dlhý 2 190 km a vedúci
od nálezísk v Texase do rafinérie v Pensylvánii, kanadský ropovod spoločnosti
Interprovincial, ktorý vedie z Edmontonu v Kanade cez Chicago v USA do
kanadského Montrealu a meria 3 787 km, ropovod Trans Arabian s dĺžkou 1 700
km, vedúci z oblasti Bahrajnu v Perzskom zálive cez Saudskú Arábiu k
Stredozemnému moru, aljašský ropovod, ktorý vedie od ložísk v zátoke Prudhoe
na severe do prístavu Valdez na juhu a má dĺžku 1 287 km. Za najdlhší ropovod
na svete je označovaný ruský ropovod Družba s dĺžkou 5 502 km. Vychádza z
Kujbyševa na Volge a vedie na západ, v bieloruskom Mozyre sa delí na dve
vetvy – severná smeruje do Poľska a bývalej NDR, južná cez Užhorod na
Slovensko, kde sa v Šahách opäť rozdeľuje na tri vetvy: jedna vedie do
Bratislavy, druhá do Zálužia pri Moste v ČR a tretia do Budapešti.
|
|
|
Doprava uhlia
|
|
Uhlie sa na
väčšie vzdialenosti väčšinou prepravuje v nákladných vagónoch po železnici,
menšie množstvo na nákladných lodiach po riekach a moriach. Táto doprava
postráda terénnu prispôsobivosť, úspornosť a nepretržitú prevádzkyschopnosť
ropovodov a plynovodov. Priemyselné centrá s najväčšou spotrebou energie
získavanej z uhlia však väčšinou už vznikali v blízkosti uhoľných baní, takže
nebolo potrebné realizovať dopravu na veľkú vzdialenosť. Problémy s dopravou
uhlia nastávajú hlavne v zime, keď uhlie samotné zamŕza a musí sa nechať
rozmrazovať vo vykurovaných priestoroch alebo pomocou rôznych rozmrazovacích
zariadení.
|
|
|
Doprava zemného
plynu
|
|
Plyn sa z
miesta ťažby do miesta spotreby prepravuje plynovodmi (povrchovými a
podmorskými) a po mori v skvapalnenej forme špeciálnymi tankermi.
|
|
Skvapalnenie
zemného plynu na dopravu v špeciálnych tankeroch sa v týchto prípadoch
realizuje ešte pred plnením do tankerov schladením na -161 až -169 °C podľa
objemu dusíka. To umožní zmenšiť objem plynu na 1/630. Tanker potom musí túto
teplotu plynu udržiavať, a tak pripomína akúsi veľkú plávajúcu termosku. Prvú
takúto loď postavili Japonci v roku 1973. Divy techniky predstavujú taktiež
plynovody budované v nesmierne ťažkých podmienkach na Aljaške a na ruskom
severe.
|
|
|
Dowtherm
|
|
Dowtherm,
je organická kvapalina s vysokým bodom varu, ktorá
sa používala na skladovanie paliva v jadrovej elektrárni
A-1. Vysoká rádioaktivita dowthermu je najmä
dôsledkom porušenia pokrytia niektorých
palivových článkov, a taktiež závisí na
stupni vyhorenia v minulosti uskladneného paliva v tomto
kvapalnom rádioaktívnom odpade. Hlavným
spôsobom úpravy dowthermu je bitúmenácia,
ktorá spočíva v odparení kvapaliny a
rozmiešaní suchého zvyšku s
roztaveným bitúmenom alebo s bitúmenovou emulziou.
|
|
|
Dozimeter
|
|
Merač množstva
energie röntgenových alebo rádioaktívnych lúčov na jednotku plochy.
|
|
|
Dozorňa v
elektrárni
|
|
Dozorňa (alebo
tiež velín) v elektrárni predstavuje miesto, odkiaľ sa diaľkovo riadi, ovláda
a kontroluje celý technologický proces výroby elektrickej energie. Vzhľadom
na to, že tento proces je veľmi zložitý, je v elektrárni niekoľko dozorní, z
ktorých sa riadi určitá časť výroby. Tak napríklad v jadrovej elektrárni je
bloková dozorňa, núdzová dozorňa, dozimetrická dozorňa, elektrická dozorňa,
tzv. spoločná dozorňa a ďalšie. Obsluhu každej dozorne tvoria operátori.
|
|
|
Drvič trosky
|
|
Zariadenie na
rozdrvenie stuhnutej trosky na malé čiastočky, umožňujúce ďalšiu manipuláciu.
Pri prudkom ochladení prehriatej roztavenej trosky, vytekajúcej z výtavného
ohniska, troska granuluje na drobné častice, uľahčujúce ďalšiu manipuláciu. Pretože
granulácia trosky pôsobením vody nie je úplne spoľahlivá, býva súčasťou
granulačného zariadenia ešte drvič, ktorý rozbíja väčšie kusy trosky, ktorá
sa doposiaľ nerozpadla pod vplyvom vnútorného napätia.
|
|
|
Dúchadlo
|
|
Dúchadlá
patria medzi stroje na stláčanie plynu z
atmosférického tlaku na tlak najviac do 0,3 MPa. Podľa
pomeru výstupného a vstupného tlaku
(tlakový pomer) rozlišujeme ventilátory (tl. pomer
menší než 1,1), dúchadlá (tl. pomer 1,1 až
3) a kompresory (tl. pomer väčší než 3). Ide o
rotačné stroje, ktoré premieňajú kinetickú
energiu rotora na tlakovú (vnútornú) energiu
plynu. Podľa konštrukcie sa dúchadlá
rozdeľujú na piestové – pri nich je pohyb piestu
priamočiary alebo otáčavý (rotačný) – a
lopatkové (turbínové) – tu je
pracovným orgánom obežné lopatkové koleso.
Lopatkové dúchadlo môže byť radiálne,
diagonálne alebo axiálne.
|
|
|
Dynamo
|
|
Dynamo je
elektrický stroj – generátor, ktorý mení mechanickú energiu na elektrickú
energiu, a vyrába tak jednosmerný elektrický prúd a napätie. Mechanickú
energiu dodáva vodná alebo parná turbína v elektrárni, spaľovací motor alebo
aj ľudská sila (napr. v prípade dynama na bicykli). Činnosť dynama je
založená na elektromagnetickej indukcii. Budiaci prúd v statorovom vinutí
vyvolá v statore magnetický tok. Vo vinutí rotora sa pri jeho otáčaní v
magnetickom poli indukuje striedavé elektrické napätie, ktoré sa komutátorom,
upevneným na hriadeli rotora, mení na napätie jednosmerné. Z komutátora sa
jednosmerné napätie odvádza kefami do svorkovnice stroja, odkiaľ sa odoberá
potrebný elektrický prúd.
|