Káblové vedenie
|
|
(Nejedná sa o prenos tovaru v kabele)
|
|
Káble sa
používajú na rozvod elektrickej energie v mestách, na sídliskách, v
priemyselných závodoch a pod. Káble sa ukladajú do zeme alebo sú zavesené vo
vzduchu, uloženém na káblových lávkach, na roštoch, v kanáloch a pod.
|
|
Rozdelenie
káblov podľa konštrukcie: jednožilový, viacžilový, symetrický, nesymetrický.
Rozdelenie káblov podľa účelu: silový (na prenos veľkých výkonov),
komunikačný.
|
|
Rozdelenie
káblov z hľadiska prenášaných kmitočtov: nízkofrekvenčný (do 10 kHz),
vysokofrekvenčný (asi 12 kHz až 12 MHz).
|
|
|
Kadmium
|
|
Neušľachtilý
kov, ktorý sa získava predovšetkým elektrolyticky. Používa sa pri výrobe
elektród do alkalických, niklovo-kadmiových akumulátorov a v jadrovej
technike ako absorbátor neutrónov.
|
|
|
Kalinov cyklus
|
|
Súčasná
generácia paroplynových zariadení dosahuje čistú účinnosť 55 %. Budúce
generácie energetických technológií umožnia prelomenie hranice 60 %. Kalinov
cyklus dovoľuje dosiahnuť účinnosť vyššiu ako 60 % a dokonca sa priblížiť k
teoretickej hranici danej Carnotovým cyklom (70 až 80 %). Kalinov cyklus
využíva zmes čpavku a vody s meniacimi sa bodmi varu. V obehu sa mení
zloženie zmesi kvôli minimalizácii teplotných rozdielov.
|
|
Kalinov cyklus
sa skladá z jednotlakového kotla na odpadové teplo, kde prebieha vyparovanie
a prehrievanie zmesi, medzichladiča, ktorý hradí deficit v spotrebe tepla a
je umiestnený medzi stredotlakovým a nízkotlakovým dielom turbíny, a
destilačného a kondenzačného subsystému, do ktorého pracovná látka vstupuje v
stave suchých nasýtených pár a kondenzuje v širokom rozsahu teplôt. Kalinov
cyklus nájde uplatnenie pri všetkých paroplynových obehoch i technológiách
čistého uhlia, pretože výrazne zvyšuje účinnosť obehu a znižuje prevádzkové
náklady. Umožňuje využitie v širokom rozsahu výkonov (20 až 250 MWe)
spaľovacích turbín a je vhodný i na kogeneráciu.
|
|
Výkon Kalinovho
cyklu je približne o 25 % vyšší ako pri dvojtlakovom Rankinovom cykle a o 15
až 18 % vyšší než pri trojtlakovom Rankinovom cykle. Vývoj Klinovho cyklu sa
uskutočnil na demonštračnej jednotke 3 MWe v Canoga Park v Kalifornii, kde
prebiehali skúšobné testy počas 4 000 h.
|
|
|
|
|
Kapica Pjotr
Leonidovič
|
|
1894 – 1984
|
|
Experimentoval
v oblasti silných magnetických polí a pracoval v odbore fyziky nízkych
teplôt. V roku 1938 objavil supratekutosť, vlastnosť kvapaliny prejavujúcu sa
nulovou viskozitou. Zúčastnil sa vývoja sovietskych jadrových zbraní a
kozmickej techniky. V roku 1978 dostal Nobelovu cenu za základné objavy vo
fyzike nízkych teplôt.
|
|
|
Kaplan Viktor
|
|
27. 11. 1876 –
23. 8. 1934
|
|
Viktor
Kaplan bol profesorom na bývalej nemeckej technickej vysokej
škole v Brne. Vynálezca vodnej rýchlobežnej
turbíny – Kaplanovej turbíny – pre
veľké výkony a malé spády.
|
|
|
Kaplanova
turbína
|
|
Pretlaková
turbína (tlak pred obežným kolesom je
väčší ako za obežným kolesom). V
základnom vyhotovení je výborne
regulovateľná natáčaním lopatiek. Napriek tomu, že
je výrobne náročná, patrí u nás
medzi najrozšírenejšie turbíny.
Používa sa pri veľkých prietokoch a malých
spádoch, max. asi do 70 m.
|
|
|
Katión
|
|
Kladne nabitý
katión (Na +, Cu2+, Ce4+) vznikne, keď
elektricky neutrálny atóm stratí ionizáciou elektrón. Katión sa v elektrickom
poli pohybuje k záporne nabitej elektróde (katóde). Katióny z katódy
prijímajú elektróny – redukujú sa.
|
|
|
Katóda
|
|
Katóda je
záporná elektróda. Pri elektrochemických procesoch priťahuje ióny s kladným
nábojom – katióny.
|
|
|
Kelvin William
|
|
26. 6. 1824 –
17. 12. 1907
|
|
Lord William
Kelvin sa zaoberal prakticky všetkými fyzikálnymi odvetviami, najmä však
elektrinou a magnetizmom. Vynašiel zrkadlový galvanometer, študoval
elektrické kmity pomocou matematickej analýzy, navrhol absolútnu stupnicu na
meranie teploty. Na jeho počesť je po ňom pomenovaná jednotka termodynamickej
teploty.
|
|
|
Kelvin –
jednotka termodynamickej teploty
|
|
Kelvin je
základná jednotka sústavy SI pre termodynamickú teplotu.
|
|
1 K je 273,16
časť termodynamickej teploty trojitého bodu vody.
|
|
|
Kinetická
energia
|
|
Kinetická
energia je spojená s pohybom (napr. auta alebo strely).
|
|
Teleso má
kinetickú energiu 1 joule, ak má hmotnosť 2 kg a pohybuje sa rýchlosťou 1
m/s.
|
|
|
Kirchhoff
Gustave Robert
|
|
12. 3. 1824 –
17. 10. 1887
|
|
Zaoberal sa
hlavne mechanikou a elektrinou. Je považovaný za zakladateľa spektrálnej
analýzy a objaviteľa prvkov cézia a rubídia. Formuloval základné fyzikálne
zákony o elektrickom prúde a tepelnom žiarení.
|
|
|
Kirchhoffove
zákony
|
|
Kirchhoffove
zákony predstavujú spolu s Ohmovým zákonom
základy teórie elektrických obvodov. Jeho
prvý zákon hovorí, že súčet prúdov
prichádzajúcich do uzla sa rovná súčtu
prúdov vychádzajúcich z uzla. Podľa druhého
zákona sa súčet súčinov odporu a prúdu pre
každý elektrický prvok v obvode rovná
elektromotorickému (napájaciemu) napätiu
použitému v obvode.
|
|
|
Klasická
elektráreň
|
|
Elektráreň
pracujúca v parnom cykle, využívajúca fosílne palivo. Podľa druhu paliva
rozlišujeme elektráreň uhoľnú, elektráreň na vykurovací olej alebo elektráreň
na zemný plyn. Ďalšie delenie závisí od spaľovacieho zariadenia a od
usporiadania parného cyklu.
|
|
|
Koeficient
využitia inštalovaného výkonu
|
|
Koeficient
využitia inštalovaného výkonu je pomer skutočne vyrobenej elektrickej energie
k množstvu elektrickej energie, ktorú by blok vyrobil pri prevádzke s
inštalovaným elektrickým výkonom. Koeficient využitia inštalovaného výkonu sa
obvykle vzťahuje k jednému kalendárnemu roku a vyjadruje sa buď hodnotou od 0
do 1 alebo percentom. Hodnota koeficientu využitia inštalovaného výkonu
závisí jednak od typu elektrárne a jej zaťaženia a v rámci týchto
charakteristík od kvality jej prevádzky.
|
|
|
Kogenerácia
|
|
Kogenerácia je
kombinovaný proces výroby elektrickej energie a využiteľného tepla, často
prebieha v paroplynových zariadeniach. Kogeneračná jednotka spaľujúca zemný
plyn sa skladá zo spaľovacej plynovej turbíny, spalinového kotla a z parného
turbostroja. Teplo s nízkou teplotou sa využíva na ohrev úžitkovej vody
a na kúrenie.
|
|
|
Kolektor
|
|
Kolektor je
všeobecne zberač alebo zberná komora a v odbore výroby elektrickej energie sa
používa v dvoch významoch. Po prvé je to potrubie s väčším priemerom, do
ktorého ústia potrubia s menším priemerom, napr. kolektor pary alebo kolektor
napájacej vody. Druhým významom je slnečný kolektor, t. j. zariadenie, ktoré
slúži na zachytávanie slnečnej žiarivej energie a na jej premenu na iné formy
energie.
|
|
|
Kolesové
rýpadlo
|
|
Kolesové
rýpadlo je zariadenie, ktoré sa používa na odstránenie nadložných vrstiev
horniny nad uhoľným slojom v povrchových baniach (na túto činnosť sa tiež
používa tzv. korečkové rýpadlo). Takisto sa používa na ťažbu uhlia v baniach.
|
|
|
Komín
|
|
Komín slúži na
odvádzanie spalín do ovzdušia. Je to vysoký vertikálny dutý valec,
odvádzajúci spaliny, ktoré vznikajú pri spaľovaní paliva. Na základe rozdielu
hustoty okolitého vzduchu a hustoty ohriatych spalín vzniká vztlak, ktorý
spolu s účinkom spalinového ventilátora spôsobuje prúdenie spalín do
ovzdušia.
|
|
|
Kompenzácia
účinníka
|
|
Kompenzácia
účinníka slúži na vylepšenie
účinníka elektrického obvodu. Napríklad
elektrický obvod s výrazne induktívnym charakterom
sa zaradením kompenzačných kondenzátorov
zmení na takmer činnú záťaž. Neodoberá tak
zo siete zbytočne veľký jalový prúd a
napájacie vodiče môžu mať menší prierez,
zlepší sa účinnosť využitia energie.
|
|
|
Kompenzáreň
|
|
Slúži na
vyrovnávanie jalových zložiek striedavého prúdu, príp. na zlepšenie využitia
parametrov vedenia.
|
|
|
Kompenzátor
objemu
|
|
Kompenzátor
objemu je jedným z dôležitých častíc primárneho okruhu jadrovej elektrárne.
Zmena výkonu reaktora je sprevádzaná prechodnou alebo trvalou zmenou strednej
teploty chladiva a v uzavretom okruhu i zmenou tlaku chladiva. Veľké zmeny
tlaku sú z hľadiska spoľahlivej prevádzky jadrových elektrární nežiaduce a
preto sa na ich obmedzenie používa kompenzátor objemu. Najčastejšie ho tvorí
samostatná nádoba s uzavretým pomocným objemom a s plynovým alebo parným
vankúšom nad hladinou chladiva, ktorá je priamo pripojená k primárnemu
okruhu.
|
|
|
Kompresor
|
|
Stroj, v ktorom
prebieha stláčanie plynu, pričom kompresný pomer (pomer výstupného a
vstupného tlaku) je väčší ako 3. V piestovom a rotačnom kompresore sa
nasávaný plyn stláča zmenšovaním jeho objemu. V odstredivých strojoch
(turbokompresoroch) sa plyn urýchľuje v obežnom kole pôsobením odstredivých
síl a v difúzore stláča ako dôsledok premeny kinetickej energie na
tlakovú.
|
|
|
Komutácia
|
|
Komutácia je
proces usmerňovania striedavého elektrického napätia a prúdu na jednosmerné.
V magnetickom poli dynama sa otáča závit a v ňom sa indukuje napätie. Ak
pripojíme závit k dvom poloviciam krúžku (lamelám), ku ktorým sú pripojené
kefky, získame jednosmerný elektrický prúd. Kefky sa nepohybujú a záporná
kefka je stále spojená s vodičom, ktorý prechádza pod severným pólom. Kladná
kefka je neustále pripojená k vodiču prechádzajúcemu pod južným pólom.
Následkom toho teda od kefiek prechádza prúd stále tým istým smerom.
|
|
Pri
komutácii dochádza v cievke k zmene smeru prúdu
(následok otáčania rotora). Na zlepšenie
komutácie sa medzi hlavné póly ešte
umiestňujú úzke pomocné póly s
komutačným vinutím.
|
|
|
Komutátor
|
|
Komutátor je
zariadenie umiestnené na hriadeli dynama. Skladá sa z niekoľkých vzájomne
izolovaných medených lamiel, ku ktorým vedú konce cievok navinutých na
jednotlivé segmenty rotora a cez ktoré sa uzatvára elektrický okruh. Priamo
na komutátor dosadajú uhlíkové zberacie kefky, slúžiace na prepojenie
prívodných vodičov s cievkami. Otáčaním rotora sú do obvodu postupne
zapojované ďalšie cievky a tým plní komutátor vlastne funkciu usmerňovača.
Čím viac lamiel komutátor má, tým je výstupné jednosmerné napätie
stabilnejšie (t. j. menej zvlnené).
|
|
|
Koncentrácia
spádu vo vodných elektrárňach
|
|
Výkon
vodných elektrární určuje hydroenergetický
spád a prietok. Čím väčší spád
sa využíva, tým menšie sú merné
investičné náklady na 1 kW inštalovaného
výkonu a tým menšie sú i
prevádzkové náklady na 1 kWh vyrobenej elektrickej
energie.
|
|
|
Koncový článok
|
|
Časť
elektrickej ochrany. Vykoná tzv. vybavenie ochrany – vypnutie, odpojenie
poškodeného úseku a pomocnými kontaktmi zopne pomocné obvody, ktoré vykonajú
požadované úkony (signalizáciu, odbudenie generátora, uzavretie prívodu vody
k turbíne a pod.).
|
|
|
Kondenzácia
|
|
Proces zmeny
plynného skupenstva na kvapalné (napr. pary na vodu).
|
|
|
Kondenzátor
|
|
Tepelný
výmenník, v ktorom na rúrkach s pretekajúcou chladiacou vodou kondenzuje
para, privádzaná do kondenzátora z posledného stupňa parnej turbíny.
Kondenzačné teplo sa odvádza chladiacou vodou do chladiacej veže, alebo v
prípade prietočného chladenia do vodného toku.
|
|
|
Kontajner
|
|
Kontajnery pre
rádioaktívne odpady, vrátane vyhoreného jadrového paliva, predstavujú
prostriedky, v ktorých sa uskutočňuje najmä ich transport, dočasné
skladovanie i trvalé uloženie. O kontajneroch hovoríme pokiaľ majú objem nad
1 m3, do tohto objemu ide o rôzne obaly, sudy, a podobne.
Kontajnery bránia predovšetkým úniku rádioaktívnych látok do životného
prostredia a taktiež chránia obsah pred zásahmi zvonka. Keďže rádioaktívne
odpady, s ktorými treba manipulovať majú hmotnosť od niekoľkých gramov (najmä
inštitucionálne odpady), až po desiatky ton (vyhorené palivo), tak aj obaly a
kontajnery pre RAO majú najrôznejšie rozmery a konštrukciu. Asi najbežnejšie
sa pre transport nízko a stredne aktívnych odpadov využívajú 200 l sudy a
rôzne typy betónových kontajnerov. Naproti tomu, kontajnery pre vyhorené
jadrové palivo, sú vyrobené z hrubostennej ocele, majú vlastné systémy
detekcie únikov z nich a ich hmotnosť môže dosahovať až 100 ton. Naviac sú na
tieto kontajnery kladené vysoké požiadavky z hľadiska mechanickej, tepelnej a
tesnostnej odolnosti, a tak ich konštrukcia vydrží i náraz lokomotívy, či pád
dopravného lietadla.
|
|
|
Kontajnment
|
|
Ochranný
obal zo železobetónu okolo reaktora a primárneho okruhu.
Kontajnment zabraňuje „voľnému“
šíreniu rádioaktívnych látok do
okolia pri haváriách primárneho okruhu
spojených s porušením jeho celistvosti.
|
|
|
Kontaminácia
|
|
Kontaminácia je
znečistenie alebo zamorenie objektov alebo ovzdušia škodlivými alebo
nebezpečnými látkami (jedovatými, rádioaktívnymi, choroboplodnými a podobne).
Proces odstránenia kontaminácie sa nazýva dekontaminácia. Pri kontaminácii
ľudí rozlišujeme kontamináciu vonkajšiu, ktorá sa odstraňuje hygienickou
očistou a kontamináciu vnútornú, ktorej odstránenie je komplikované a závisí
od druhu kontaminácie.
|
|
|
Korózia
|
|
Chemické alebo
elektrochemické porušenie materiálu, spravidla na báze okysličovania kovov.
|
|
|
Kotol
|
|
|
Kotol je
otvorená alebo uzavretá nádoba slúžiaca na ohrievanie a spracovanie kvapalín.
Potrebné teplo sa získava spaľovaním paliva v tavenisku kotla alebo sa
privádza teplonosnou látkou (parou, horúcou vodou), prípadne sa vykuruje
elektrickým prúdom.
|
|
Najbežnejšie
kotly sú v klasických uhoľných parných elektrárňach, kde predstavujú
najväčšie zariadenie slúžiace na premenu chemickej energie paliva na tepelnú
energiu pary, ktorá sa ďalej využije na výrobu tepla a elektrickej energie.
Najdôležitejšími médiami pre prevádzku kotla sú voda a palivo. Voda sa
dopravuje do kotla napájacím čerpadlom pod vysokým tlakom, voda sa ohrieva na
bod varu a odparuje sa. Para sa odvádza do prehrievača, v ktorom sa prehrieva
nad bod sýtosti za účelom zvýšenia účinnosti tepelného cyklu.
|
|
|
Kozmické žiarenie
|
|
Kozmické
žiarenie sú častice a fotóny, ktoré k nám prichádzajú z kozmického priestoru.
Kozmické žiarenie sa delí na dve zložky: primárnu a sekundárnu. Primárne
kozmické žiarenie sa skladá prevažne z protónov a častíc alfa. Sekundárne
kozmické žiarenie vzniká interakciami primárneho kozmického žiarenia s
atmosférou a povrchom Zeme.
|
|
|
Kryptón
|
|
Vzácny plyn,
ktorý sa používa ako náplň do žiaroviek a žiariviek.
|
|
|
Kurčatov Igor
Vasiljevič
|
|
12. 1. 1903 –
7. 2. 1960
|
|
Zaoberal sa
fyzikou atómových jadier, predovšetkým rezonančným pohlcovaním neutrónov. V
polovici 30. rokov minulého storočia dospel so svojimi spolupracovníkmi
k dôležitým výsledkom, ktoré sa týkali izomérie atómového jadra.
|
|
Igor V.
Kurčatov viedol veľký tým vedcov a inžinierov, ktorých úlohou bolo vyriešiť
kľúčové problémy využitia jadrovej energie. Koordinoval práce na stavbe
prvého sovietskeho cyklotrónu. Po druhej svetovej vojne viedol výskum a
technický vývoj atómovej bomby.
|
|
|
Kvapalné výpusty
|
|
Kvapalné
výpusty sú vedľajšie produkty výroby, ktoré sa ďalej ekonomicky nevyužívajú.
|
|
|
Kvapalný
rádioaktívny odpad
|
|
Kvapalnému
rádioaktívnemu odpadu sa v jadrových elektrárňach najprv redukuje objem a
ďalej sa upravuje buď bitúmenáciou alebo cementáciou do 200 l sudov, ktoré sú
vkladané do vláknobetónových kontajnerov a potom ukladané na úložisku. Ďalšou
používanou metódou je vitrifikácia a polymerizácia.
|
|
|
Kyslík
|
|
|
Kyslík
je chemický a nepostrádateľný biogénny
prvok. Skladá sa z dvojatómových molekúl O2 a v prírode existuje i trojatómová molekula O3,
ktorá sa nazýva ozón. Kyslík je súčasťou vzduchu (23,0 hm. %), vody (88,81
hm. %) a prístupnej časti zemskej kôry (47,3 hm. %). Používa sa pri spaľovaní
látok na získanie ich energie, pri oxidácii, na autogénne rezanie a zváranie
kovov, ako súčasť raketového paliva, v dýchacích prístrojoch atď.
|
|
|
Kyslý dážď
|
|
Organické
látky obsahujúce síru pri spaľovaní oxidujú na oxid
siričitý SO2 (ide hlavne o uhlie s obsahom síry). Okolo 90 % tohto
oxidu uniká spolu so spalinami komínom do ovzdušia, kde pôsobením vlhkosti a
slnečného žiarenia z neho vzniká kyselina sírová, ktorá v podobe kyslých
dažďov prekysľuje pôdu, znižuje možnosť prísunu živných látok do listov a
ihličiek stromov, čo vedie k odumieraniu lesov. Kyslé dažde pôsobia
nepriaznivo na všetky živé organizmy, vrátane človeka.
|
|
|
Křižík
František
|
|
8. 7. 1847 –
22. 1. 1941
|
|
Zaslúžil sa o
rozvoj českého elektrotechnického priemyslu. Svetový význam nadobudol jeho
vynález samočinného regulátora elektrickej oblúkovky (1878), o ktorý sa musel
súdiť s Wernerom von Siemensom. Postavil prvú elektrickú dráhu v Prahe (1891)
a medzimestskú elektrickú dráhu Tábor – Bechyně (1902). Podstatne sa pričinil
o úspech Jubilejnej výstavy v Prahe (1891), z ktorej je známa jeho osvetlená
fontána. Vystupoval aj ako politická osobnosť, ktorá v roku 1937 v
rozhlasovom prejave adresovanému Albertovi Einsteinovi varovala pred 2.svetovou
vojnou.
|