Obežné koleso

Obežné koleso je zaužívaný názov pre rotujúcu pracovnú časť rotačných lopatkových strojov. Pri prietoku pracovnej látky cez lopatky obežného kolesa dochádza k premene energie. Čerpadlá a turbíny sú príkladom rotačných lopatkových strojov s obežnými kolesami. 

Obnoviteľné zdroje energie

Zdroje energie, ktoré sa stále obnovujú a sú z pohľadu nárokov dnešnej civilizácie (na rozdiel od tradičných fosílnych palív) nevyčerpateľné a pri premene z primárnej energie na využiteľnú formu energie majú minimálny dopad na životné prostredie (napr. energia slnečná, vodná, veterná, geotermálna...).

Obohatené palivo

Tak sa nazýva jadrové palivo s väčším než prírodným (0,71 %) obsahom izotopu U 235. 

Podľa stupňa obohatenia rozlišujeme slabo obohatené palivo (1-5 %), stredne obohatené palivo (5-10 %) a silne obohatené palivo (10-90 %).

V energetických jadrových reaktoroch sa používa slabo obohatené palivo. Stredne a silne obohatené palivo sa používa vo výskumných reaktoroch. Vyhorené jadrové palivo, ktoré má nižší než prírodný obsah izotopu U 235, sa nazýva ochudobnené palivo.

Oceľová tlaková nádoba

Nádoba z vysoko kvalitnej nehrdzavejúcej ocele, v ktorej je uzatvorená kvapalina s vysokým tlakom

 (12 - 16 MPa).

Odberový diagram

Hodnoty odberov elektriny za rovnaké časové intervaly usporiadané chronologicky do tabuľky. Odberový diagram vyjadruje charakteristiku spotreby elektrickej energie v závislosti od denného režimu prevádzky a sezónnosti. Odberový diagram vytvára pre veľkoodberateľa distribútor.

Odlučivosť

Percentuálny podiel tuhých častíc odlúčených zo znečisteného plynu. Odlučivosť cyklónových odlučovačov dosahuje v závislosti od usporiadania okolo 90 %. Odlučivosť elektrostatických odlučovačov dosahuje viac ako 99 %.

Odlučovač popolčeka

Zariadenie, v ktorom dochádza k odlúčeniu popolčeka zo spalín. V moderných kotloch na mleté uhlie vzniká jemný popolček, unášaný spalinami. Pokiaľ sa nemá dostať komínom do ovzdušia, je potrebné spaliny vyčistiť a popolček odlúčiť. V súčasnej dobe sa používajú predovšetkým elektrostatické filtre, zachytávajúce viac ako 99 % popolčeka. Mechanické odlučovače sú účinné najmä na odlučovanie hrubších častíc. Pre menšie objemy spalín sa môžu použiť textilné filtre.  

Odlučovanie popolčeka a čistenie spalín

Odstraňovanie tuhých častíc a škodlivých plynných produktov (predovšetkým SO₂ a NO_x) zo spalín. Zákon o ovzduší z roku 1991 zaväzuje prevádzkovateľov uhoľných elektrární tak prevádzkovať zariadenie, aby sa dodržali maximálne prípustné koncentrácie škodlivín v exhaláciách. To znamená, že nevyhovujúce elektrárne sa musia k stanovenému termínu odstaviť alebo dovybaviť výkonnými odlučovačmi popolčeka a systémom čistenia spalín.   

Odpadové teplo

Ako „odpadové teplo” označujeme teplo, vznikajúce pri technologických procesoch, pre ktoré sa v priebehu procesu nenájde využitie. Zahŕňa sa do strát energie. Odpadové teplo môže byť viazané na najrôznejšie teplonosné prostredie, najčastejšie vodu, vzduch alebo spaliny. Niekedy sa dá odpadové teplo využiť na vykurovanie, prípadne na výrobu pary a elektrickej energie.

Odpínač

Odpínač je elementom elektrickej siete. Je to vlastne výkonový odpojovač, ktorý umožňuje vypínať elektrické obvody pri plnom zaťažení.

Odpojovač

Odpojovač je elementom elektrickej siete, ktorý slúži na viditeľné rozpojenie elektrických obvodov alebo viditeľné odpojenie elektrického zariadenia od elektrického napájania v stave, keď boli tieto už predtým odpojené vypínačom. Ide o bezpečnostnú funkciu pri práci na vypnutom (odpojenom) elektrickom zariadení.

Odsírovacia jednotka

Odsírovacou jednotkou nazývame zariadenie, ktoré sa inštaluje medzi kotol a komín uhoľnej elektrárne, úlohou ktorého je zachytiť SO₂ v spalinách. Účelom odsírovacieho zariadenia je teda odsírenie spalín. Procesy odsírovania spalín patria medzi najrozšírenejšie spôsoby znižovania emisií SO₂. Vo svete je známych asi 200 odsírovacích metód, ktoré sú v rôznych štádiách vývoja, či realizácie. Medzi výhody odsírovacích jednotiek patrí, že sa môžu použiť v existujúcich, ako aj v novovybudovaných zariadeniach. Väčšinu odsírovacích procesov je možné zaradiť až na koniec spaľovacieho cyklu, t. j. za kotol, a tým prakticky nezasahovať do výroby elektrickej energie a tepla. Odsírovacie jednotky sú schopné pracovať v pomerne širokom rozsahu kvality a množstva odsírovaných spalín.

Odsírovanie spalín

Odstraňovanie SO₂ zo spalín. Pri odsírovaní spalín sa do prúdu spalín privádza absorpčná látka viažuca síru (vápenec, magnezit, dolomit). Vzniknuté zlúčeniny síry sa potom zo spalín odstraňujú. Suché procesy pracujú s aditívami pridávanými do spalín vo forme suchého prášku, mokré procesy sú založené na zachytávaní oxidov síry vo vodnej suspenzii (napr. mokrá vápencová vypierka).

Oersted Hans Christian

14. 8. 1777 – 9. 3. 1851

V roku 1820 objavil magnetické účinky elektrického prúdu a zosnoval systematické štúdium elektromagnetizmu.

Ohm Georg Simon

16. 3. 1787 – 7. 7. 1854

Zaoberal sa predovšetkým elektrinou, zaviedol pojem elektrický odpor a v roku 1826 experimentálne odvodil základný zákon elektrických obvodov. Venoval sa tiež akustike (teória sirén, fyzikálna podstata počutia) a študoval interferenčné javy.

Ohm – jednotka elektrického odporu

Elektrický odpor 1 ohm má ortuť v sklenenej trubičke dlhej 106,3 cm s prierezom 1 mm2 pri teplote 0 °C.

Ohmov zákon

Ohmov zákon je základný zákon elektrických obvodov. Udáva vzťah medzi elektrickým napätím U a elektrickým prúdom I, ktorý pri danom napätí preteká vodičom s elektrickým odporom R. 

Zákon R = U/I platí pre jednosmerné prúdy v kovoch a elektrolytoch.

Ohnisko

V ohnisku prebieha spaľovanie paliva a uvoľňovanie chemickej energie, skrytej vo fosílnych palivách. Uvoľnenú tepelnú energiu prijímajú spaliny a odovzdávajú ju ďalším teplovýmenným plochám. Kusové palivo sa spaľuje v roštovom ohnisku, rozomleté uhlie v práškovom ohnisku atď. Analogické termíny sú spaľovacie zariadenie, spaľovací priestor, spaľovacia komora a pod.

Ohrievač vzduchu

Tepelný výmenník využívajúci teplo odchádzajúcich spalín na zohriatie spaľovacieho vzduchu privádzaného do spaľovacej komory kotla. Podľa spôsobu prenosu tepla rozlišujeme rekuperačné a regeneračné ohrievače. V rekuperačnom ohrievači sú spaliny od ohrievaného vzduchu oddelené pevnou stenou, v regeneračných ohrievačoch sa teplo prenáša prostredníctvom akumulačnej časti, ktorá je striedavo ohrievaná spalinami a ochladzovaná vzduchom.

Olovený akumulátor

Olovený akumulátor elektrickej energie vynašiel v roku 1859 francúzsky fyzik G. R. Planté. Jeho princíp spočíva v premene elektrickej energie na chemickú energiu akumulátorového média. Olovený akumulátor sa skladá z párov olovených dosiek, ponorených do nádoby s roztokom kyseliny sírovej. Na doskách nenabitého akumulátora sa usadí účinkom kyseliny síran olovnatý PbSO₄. Pripojením jednosmerného elektrického napätia pri nabíjaní sa na kladnej elektróde vytvára červenohnedý oxid olovičitý PbO₂, záporná elektróda sa pokryje tmavo šedou vrstvou hubovitého olova. Tým sa nabitý akumulátor premenil na galvanický článok. Elektrolyt zhustne a na svorkách páru elektród nameriame napätie 2,1 V. Pri vybíjaní, po spojení svoriek elektród cez záťaž, začne prebiehať opačná chemická reakcia ako pri nabíjaní. 

V súčasnosti vyrábané akumulátory sú kompaktné. Nádobky majú vyplnené väčším počtom párov doštičiek oddelených pórovitými separátormi. Podľa počtu článkov na uzatvorenom povrchu, prepojených olovenými spojkami, produkujú napätie 6, 12, 24 nebo 48 V. Dosahujú vynikajúcu účinnosť okolo 80 %. Najrozšírenejšie automobilové akumulátory 12 V majú kapacitu 50 Ah (ampérhodín) a ich životnosť je až 500 nabíjacích cyklov.

Olovo

Olovo (plumbum) je známe od praveku. Vyrába sa najčastejšie z galenitu. Na vzduchu sa pokrýva tenkou vrstvou oxidu. Používa sa napríklad na výrobu olovených akumulátorov, elektrických káblov, rúrok, v chemických zariadeniach a v zliatinách. Používa sa ďalej ako materiál ochranných krytov proti ionizujúcemu žiareniu.

Optimalizácia v energetike

Optimalizácia predstavuje organizovanie technických a ekonomických systémov a procesov takým spôsobom, aby sa dosiahol stanovený cieľ – optimum – pri zvážení všetkých vedľajších podmienok. V energetike, kde je cieľom výroba elektrickej energie a tepla, je potrebné pri optimalizácii systémov a procesov vziať do úvahy aspekty technické, ekonomické, ekologické, bezpečnostné a podobne.

Ďalšia definícia optimalizácie hovorí, že je to proces výberu najvhodnejšieho variantu zo všetkých možných.

Z hľadiska ekológie je to dôležitý proces hodnotenia javov v zhoršujúcom sa životnom prostredí.

OTEC (Ocean Thermal Energy Convertion)

OTEC (Ocean Thermal Energy Convertion – Premena tepelnej energie oceánu) je názov malých pokusných elektrární, ktoré využívajú teplotný rozdiel medzi teplou vodou pri hladine a chladnou vodou morských hlbín. Pri pobreží Havajských ostrovov je postavená jedna elektráreň na 50 kW a neďaleko od nej sa buduje ďalšie zariadenie OTEC-2 s výkonom 1 MW.

Otepľovanie ovzdušia

Proces postupného otepľovania ovzdušia na našej planéte je spojený najmä s negatívnym vplyvom priemyselnej činnosti človeka na životné prostredie. Ide nielen o zvyšovanie priemernej teploty, ale hlavne o celý rad súvisiacich klimatických zmien, ktoré môžu dramaticky zmeniť život ľudí v určitých oblastiach. Otepľovanie ovzdušia súvisí s tzv. skleníkovým efektom, pri ktorom sa v atmosfére zhromažďujú skleníkové plyny (napr. oxid uhličitý a ďalšie), zabraňujúce vyžarovaniu tepla zo Zeme.

Oxidačný vzduch

Vzduch ako zdroj kyslíka potrebného v chemickej reakcii. V prípade spaľovania hovoríme o spaľovacom vzduchu (primárny alebo sekundárny), ktorý sa privádza do ohniska už zahriaty. V prípade odsírovania je vzduch zdrojom kyslíka chemickej reakcie oxidu síričitého s vápencom.

Ozón

Ozón je trojatómový kyslík O3. Je to nestály charakteristicky páchnuci výbušný plyn.

Má silné oxidačné účinky, vo vyššej koncentrácii je jedovatý, dráždi sliznicu, ničí baktérie a má dezinfekčné účinky. Pre život na Zemi je dôležitá tzv. ozónosféra, t. j. vrstva atmosféry (stratosféra) medzi 15 a 50 km, kde dochádza k fotochemickým procesom a vzniká ozón. Ten potom pohlcuje ultrafialové slnečné a vesmírne žiarenie, ničiace živé organizmy. Intenzívne ultrafialové žiarenie poškodzuje rastliny aj živé tvory – u ľudí vyvoláva rakovinu kože a očné zápaly, u poľnohospodárskych plodín znižuje výnosy. V tejto súvislosti sa často spomína obávaná ozónová diera.

V posledných  rokoch  vzniká tiež prízemná  vrstva  ozónu  najčastejšie v dôsledku  škodlivých emisií z priemyselných činností a automobilového priemyslu. Tento ozón je škodlivý, pôsobí dráždivo na oči, sliznice a pľúca. Prízemný ozón je tiež hlavnou zložkou smogu a podporuje vznik skleníkového efektu a kyslých dažďov.

Ozónová diera

Ozónovou dierou nazývame zmenšenie hrúbky ozónovej vrstvy, ktorú tvorí pomerne vysoká koncentrácia ozónu v stratosfére, s maximálnou hodnotou vo výške asi 25 km nad povrchom Zeme. Ničivý proces spôsobuje rastúci obsah chlóru v atmosfére. Chlór sa uvoľňuje z chlorovodíkových uhľovodíkov (freónov) vplyvom ultrafialového slnečného žiarenia. Jediný atóm chlóru dokáže rozložiť až 10 000 molekúl ozónu na molekuly kyslíka.

Ozónová vrstva sa najskôr zužuje nad pólmi, pričom tento proces je výraznejší na južnom póle, kde je chladnejšie a účinky chlóru sú ničivejšie. Jedinou cestou, ako spomaliť zväčšovanie ozónovej diery, je celosvetový zákaz používania freónov a ďalších plynov podieľajúcich sa na zoslabovaní tohto ochranného obalu Zeme.