E = m . c²

Základný vzorec tohto vesmíru (E – energia, m – hmotnosť, c – rýchlosť svetla vo vákuu), ktorý je okrem iného časťou špeciálnej teórie relativity. Tento vzťah charakterizuje súvislosť medzi energiou a hmotnosťou látky. Hmotnosť potom môžeme chápať ako zvláštnu formu energie. 

V 1 kg akejkoľvek látky je ukrytá energia:

E = m . c² = 1 kg. (3 . 10⁸m/s)² = 9 . 10 ¹⁶ J = 25 TWh = 25 . 10 ⁶ MWh

Edison Thomas Alva

11. 2. 1847 – 18. 10. 1931

Počas svojho plodného života získal so svojimi početnými spolupracovníkmi asi 1300 patentov na najrôznejšie vynálezy. Významné sú napríklad: sčítač hlasov (1848), tlačiaci telegraf (1869), písací stroj (1871), duplexný a automatický telegraf (1875), uhlíkový reostat (1876), rozmnožovací stroj a fonograf (1877), mikrofón (1878), regulátor elektrických strojov, elektrická lokomotíva, elektromer, magnetický triedič rúd (1880), prvé elektrické dynamo (1881), prvá elektrická centrála (1882), poistka (1885), kinematograf (1891), elektrický akumulátor (1900), elektromobil (1902), rotačná cementárska pec (1903) a vrtuľník (1908). 

Určite najväčšiu popularitu mu priniesol patent žiarovky (1879), ktorú však v skutočnosti nevynašiel, ale komplexne vyriešil celý problém elektrického osvetlenia, tj. skonštruoval a zdokonalil elektrické vedenie, zásuvky, vypínače, poistky, elektromery a podobne. V roku 1882 uviedol v New Yorku do prevádzky prvú elektráreň na svete, ktorá zásobovala elektrinou obyvateľstvo na čisto ekonomickom základe. Zaujímavé je, že Edison vždy pracoval s jednosmerným elektrickým prúdom a využitie striedavého elektrického prúdu značne podceňoval.

Einstein Albert

14. 3. 1879 – 18. 4. 1955

Nositeľ Nobelovej ceny (1921), ktorý pôvodne pracoval ako patentový úradník v Berne. Jedna z najvýznamnejších postáv v dejinách vedy. Po nástupe nacizmu sa zriekol nemeckého štátneho občianstva a usadil sa natrvalo v USA. Preslávil sa hlavne vypracovaním špeciálnej (1905) a všeobecnej teórie relativity (1916). Pre energetiku má nesmierny význam slávny vzorec E = m . c²

Ejektor

Ejektor, alebo tiež výveva, patrí medzi prúdové čerpadlá. Je to v podstate odsávacie tryskové čerpacie zariadenie, ktoré je poháňané prúdom vody, plynu alebo pary. Statická energia hnacieho prostredia sa mení v tryske na dynamickú a v difúzoroch opäť na tlakovú energiu. Odsávaná látka sa privádza do priestoru tesne za tryskou. 

Podľa typu pracovného média sa rozlišujú paroprúdové, vodoprúdové a kombinované ejektory. Ďalším typom ejektora je rotačná vodookružná výveva.

Ekológia

Ekológia je odbor zaoberajúci sa ochranou životného prostredia pred negatívnymi vplyvmi priemyselných, poľnohospodárskych a iných činností človeka. Možno ju tiež definovať ako náuku o vzájomných vzťahoch medzi organizmami a ich prostredím. V súčasnosti je najaktuálnejšou problematikou ekológie zníženie úniku plynov vznikajúcich pri spaľovaní fosílnych palív.

Ekonomika energetiky

Ekonomika energetiky je odbor, zaoberajúci sa ekonomickými otázkami súvisiacimi s výrobou elektrickej, tepelnej a iných druhov energie.

Tieto otázky sa musia riešiť v spojitosti s problematikou ekológie tak, aby platilo, že čo je ekologické, by malo byť ekonomické.

Ekonomizér

Výmenník využívajúci teplo spalín s nízkou teplotou na predhrievanie napájacej vody. Ekonomizér je zložený z rúrkových hadov, ktorými preteká ohrievaná voda. Je zavesený do ťahu kotla, obyčajne pred ohrievačom vzduchu, a je zohrievaný prúdiacimi spalinami. Analogický termín je predhrievač napájacej vody.

Ekvivalentná dávka

Ekvivalentná dávka (predtým dávkový ekvivalent) predstavuje podiel množstva energie ionizujúceho žiarenia pohlteného v organickej látke a hmotnosti tejto látky. Jednotkou dávky je jeden sievert [Sv] (Sievert – jednotka ekvivalentnej dávky), čo je jeden joule (Joule – jednotka energie) pohltený jedným kg látky, pričom táto hodnota musí byť ešte vynásobená bezrozmerným koeficientom (akostným faktorom), charakterizujúcim biologický účinok daného druhu rádioaktívneho žiarenia na organickú látku. Mimosústavová jednotka je 1 rem, pričom 100 remov = 1 Sv.

Elektráreň

Priemyselné zariadenie na výrobu elektrickej energie, a to transformáciou časti dodávanej energie (najčastejšie tepelnej, jadrovej, vodnej, veternej atď.) na elektrickú energiu.  

Elektrárne s generátorom MHD

Začiatky využitia princípu magnetickohydrodynamického generátora na výrobu elektrickej energie súvisia s Faradayovým objavom zákona elektromagnetickej indukcie a siahajú k jeho pokusom v roku 1831. Faraday pri svojich pokusoch meral potenciál medzi dvoma elektródami ponorenými do rieky Temže, t. j. do prúdiacej vody v magnetickom poli Zeme. Pokusy boli neúspešné. Seriózne práce na priemyselnom využití generátora MHD sa datujú do 50. rokov a realizovali sa hlavne v USA, bývalom ZSSR a vo Veľkej Británii. Pôvodné očakávanie veľmi rýchleho vyriešenia problému sa nesplnilo a výskum v rokoch 1965 – 1970 ochaboval a pokračoval len v bývalom ZSSR. Po roku 1970 nastala druhá vlna záujmu o generátor MHD a výskum ďalej pokračoval v mnohých štátoch.

Rozpracované sú projekty elektrární MHD pracujúcich s otvoreným cyklom, používajúcich ako palivo zemný plyn, uhlie, mazut. V ďalšej perspektíve sa očakáva uplatnenie elektrární MHD pracujúcich s uzatvoreným cyklom, kde by pracovnou látkou mohla byť plazma (zdroj tepla – vysokoteplotný jadrový reaktor) alebo tekutý kov (zdroj tepla – rýchly reaktor).

Elektrárne s parným cyklom

V elektrárňach s parným cyklom je na pohon elektrického generátora použitá parná turbína.

Elektrická energia

Elektrická energia je energia vo forme elektrického prúdu a elektrického napätia. Je pre svoju čistotu, univerzálnosť, možnosť prenosu na diaľku a ľahký rozvod najpoužívanejšou sekundárnou energiou. Jej podstatou je tok voľných elektrónov pri vodivom spojení miest s rozdielnym elektrickým potenciálom. Medzi jej nedostatky môžeme zaradiť viazanosť jej výroby na jej spotrebu, t.j. nemožnosť skladovania elektrickej energie. 

Elektrická izolácia

Elektrická izolácia predstavuje elektrické oddelenie časti zariadenia s rôznym elektrickým potenciálom.

Elektrická kapacita

Elektrická kapacita je pomer veľkosti elektrického náboja k hodnote elektrického napätia v elektrickom kondenzátore. Meraním sa zistilo, že pri zvyšovaní veľkosti náboja rastie i hodnota napätia, a tak tento pomer zostáva rovnaký. Jednotkou kapacity je farad.

Elektrická ochrana

Elektrická ochrana je zariadenie, ktorého hlavnou úlohou je na základe sledovania stavových veličín chráneného objektu dokázať identifikovať jeho okamžitý prevádzkový stav, rozhodnúť či ide o stav poruchový a v tom prípade ochrániť objekt pôsobením na jeho akčné členy. Akčné členy chráneného objektu zabezpečia jeho odpojenie od zdroja poruchy alebo zdroja napájania v čase, ktorý minimalizuje škodlivé následky pôsobenia poruchy na objekt, a to takým spôsobom, aby poruchou nezasiahnutá časť elektrizačnej sústavy zostala v prevádzke. 

Všeobecné typy elektrickej ochrany:

Nadprúdová ochrana 

sleduje veľkosť elektrického prúdu a zaúčinkuje pri jeho neakceptovateľnom zvýšení.

Rozdielová ochrana

sleduje celkovú hodnotu elektrického prúdu vstupujúceho a vystupujúceho z objektu a na základe ich rozdielu dokáže odlíšiť prevádzkový stav od poruchového.

Dištančná ochrana

sleduje pomer napätia a prúdu chráneného objektu, a keď sa táto hodnota blíži k nule, t. j. nastáva skrat, ochrana zaúčinkuje.

Elektrická sieť

Elektrická sieť zabezpečuje prenos a rozvod elektrickej energie z miest jej výroby do miest jej spotreby. 

Podľa významu sa siete delia na:

napájacie (tranzitné)

na prenášanie výkonu bez medziodberu,

prenosové

slúžiace na dodávku veľkých výkonov pri veľkých vzdialenostiach,

rozvodné

s rozvodnými stanicami, odbočkami a pripojenými odberateľmi,

miestne siete

vysokého alebo nízkeho napätia na území mesta alebo obce,

prípojky

slúžiace na pripojenie odberných elektrických zariadení.

Elektrická vodivosť

Elektrická vodivosť je obrátená hodnota elektrického odporu. Je označovaná písmenom G a jej základnou jednotkou je jeden siemens [S].

Elektrické napätie

Elektrické napätie je mierou práce, ktorú vykonajú sily pôsobiace na jednotkový náboj pri jeho prenose po určitej dráhe. Na označovanie elektrického napätia sa používa písané, tlačené, malé alebo veľké U. Jeho základnou jednotkou je jeden volt [V].

Elektrické pole

Elektrické pole je jednou z foriem prejavov hmoty a tiež čiastková forma elektromagnetického poľa. Ide o silové pole, ktorého základnou vlastnosťou je schopnosť pôsobiť na elektrický náboj, ktorý sa v ňom nachádza, silou nezávislou od rýchlosti náboja. Zdrojom elektrického poľa môže byť elektrický náboj alebo časovo premenné magnetické pole. Základnou charakteristikou elektrického poľa je jeho napätie, ktoré určuje silu pôsobiacu v danom bode poľa na elektrický náboj. Elektrické pole je matematicky opísané rovnicami G. Maxwella.

Elektrické stanice

Elektrické stanice sú  súčasťou elektrického rozvodu a rozdeľujú sa na transformovne, spínacie stanice a meniarne. V transformovniach sa transformuje napätie na inú veľkosť a rozvádza sa elektrická energia pri rôznych napätiach. Zo spínacích staníc sa rozvádza elektrická energia pri rovnakom napätí. Meniarne sú určené na usmerňovanie striedavého prúdu na jednosmerný (prípadne naopak).

Elektrické vedenie

Elektrické vedenie je súčasťou prenosových a rozvodných sietí. Podľa uloženia vodičov a vyhotovenia izolácie rozoznávame vedenie vonkajšie, káblové a vnútorné.

Elektrický generátor

Elektrický generátor slúži na výrobu elektrickej energie. Mechanická energia hriadeľa (rotora) je v generátore premenená na energiu elektrickú. Teda až tu prebieha vlastná výroba elektriny. Ak generátor vyrába striedavé elektrické veličiny, ide o alternátor, ak vyrába jednosmerné elektrické veličiny, hovoríme o dyname.  

Elektrický náboj

Elektrický náboj je jednou z najdôležitejších skalárnych charakteristík častíc, ktorá určuje ich vzťah s elektromagnetickým poľom. Nositeľmi elektrických nábojov sú  protóny a elektróny, zatiaľ čo neutróny sú elektricky neutrálne. Protón nesie kladný náboj, elektrón záporný. Jednotkou elektrického náboja je jeden coulomb [C]. Elementárny (najmenší) náboj sa rovná 1,6 .10 ^-19 C.

Elektrický odpor

Medzi elektrickým napätím a elektrickým prúdom existuje vo veľkej väčšine prípadov priama úmernosť. Táto konštanta úmernosti sa nazýva elektrický odpor a označuje sa písmenom R. Základnou jednotkou elektrického odporu je 1 ohm, na označenie ktorého sa používa grécke písmeno Ω. Elektrický odpor daného materiálu závisí od jeho teploty. Pri kovových vodičoch elektrický odpor narastá so zvyšujúcou sa teplotou.

Pri niektorých nekovových vodičoch, polovodičoch a nevodičoch je táto závislosť opačná. Zmenu odporu z hodnoty R0 pri teplote T0 na hodnotu R pri teplote T je možno opísať vzťahom 

Odpor 1 W má ortuť v sklenenej rúrke dlhej 106,3 cm s prierezom 1 mm² pri teplote 0 °C.  

Elektrický potenciál

Elektrický potenciál je veličina meraná prácou, ktorú je potrebné vykonať proti silám elektrického poľa pri prenesení jednotkového elektrického náboja z miesta s nulovým potenciálom do uvažovaného bodu. Miesto s nulovým potenciálom sa v teoretických úvahách kladie donekonečna a v praxi sa za toto miesto považuje Zem a všetky telesá s ňou spojené. Elektrický potenciál sa uvádza vo voltoch [V].

Elektrický prístroj

Elektrické prístroje sú jednou z podstatných častí rozvodu elektrickej energie, kde tvoria spojovací článok medzi výrobou a spotrebou. 

Elektrický prúd

Elektrický prúd možno považovať za usmernený tok voľných elektrónov v materiáli.

Smer toku elektrónov je od kladnej elektródy k zápornej elektróde. Na označovanie elektrického prúdu sa používa písané, tlačené, malé alebo veľké I. Jeho základnou jednotkou je jeden ampér [A].

Elektrický rozvod

Elektrický rozvod slúži na prenos elektrickej energie z miesta jej výroby do miesta jej spotreby a tvoria ho elektrické siete s rôznym napätím, elektrické stanice a elektrické vedenie.    

Elektrický stožiar

Elektrický stožiar je konštrukcia, ktorá nesie vodič a zemné lano s príslušenstvom. Stožiare sú  drevené, železobetónové, oceľové, zo zliatin hliníka a podobne.  

Elektrický stroj

Vo všeobecnosti sa elektrické stroje delia na stroje točivé (generátory a elektromotory) a stroje netočivé (transformátory). Z pohľadu silnoprúdovej elektrotechniky a energetického využitia sú najčastejšie ako spotrebiče elektrickej energie asynchrónne elektromotory a ako zdroje synchrónne alternátory.

Elektrický výboj

Elektrický výboj predstavuje vlastne pohyb elektrického náboja, čiže prechod elektrického prúdu plynným prostredím.

Elektrický výkon

Elektrický výkon jednosmerného elektrického prúdu a napätia pri súhlasne zvolených kladných smeroch elektrického napätia U a elektrického prúdu I je daný vzťahom P = U . I. Základnou jednotkou elektrického (jednosmerného) výkonu je jeden watt [W]. 

Elektrický výkon striedavého elektrického prúdu a napätia je daný vzťahom Ps = U . I . cos j + j . U . I . sin j, kde prvá časť vzťahu predstavuje tzv. činný výkon [W], druhá časť je tzv. jalový výkon [VAr] a celkový elektrický výkon sa tiež označuje ako zdanlivý výkon [VA].

Elektrifikácia

Elektrifikácia (alebo tiež elektrizácia) je proces zavádzania a využívania elektrickej energie vo všetkých odvetviach hospodárstva a v oblasti spotreby obyvateľstva. Za rozhodujúci medzník pri nástupe elektriny do každodenného života sa považuje rok 1867, keď Nemec Werner von Siemens a Angličan Charles Wheatstone skonštruovali nový typ dynama, a tak bolo možné vyrábať elektrický prúd elektrickými strojmi. 

Elektrifikácia Československa: Podľa štatistík existovalo v roku 1918 v Československu 227 elektrických podnikov a organizácií a 193 elektrární. Prevažoval prúd jednosmerný, ale vyrábal sa i prúd jednofázový, dvojfázový a trojfázový. Vznikla teda potreba prúd i napätie unifikovať. Preto bolo dôležitým krokom po vzniku samostatného Československa zjednotenie elektrických sietí, ktoré sa realizovalo na základe Elektrifikačného zákona, prijatého Národným zhromaždením ČSR 22. 7. 1919. Na stavbu elektrární a pre ďalšie potreby systematickej elektrifikácie sa podľa tohto zákona vyčlenila suma 75 mil. Kč, z ktorej 30 % pripadlo Slovensku. Základom sa stala trojfázová sústava s 50 Hz s napätím 3 x 380/220 V pre miestne siete, 22 000 V v sieťach cezpoľných a 100 000 V pre diaľkový rozvod. Malé tepelné elektrárne boli čoskoro nahradené veľkými, ako bola napríklad dnes už neexistujúca elektráreň v Erveniciach pri Moste. Tieto elektrárne s veľkými výkonmi sa stavali v blízkosti uhoľných baní, ktoré ich zásobovali potrebným palivom. Na Vltave sa začala výstavba vltavskej kaskády, ktorej prvou vodnou prietokovou elektrárňou bola elektráreň vo Vranom (do prevádzky uvedená v roku 1936), poskytujúca výkon 12,5 MW. Ďalšie elektrárne vyrastali v priemyselných oblastiach. V blízkosti veľkých miest sa začali stavať namiesto kondenzačných elektrární i teplárne, využívajúce časť pary odobratej z turbín na vykurovanie bytov a továrenských hál.

Elektrina

Súborný názov pre súhrn elektrických javov a stavov. Tento výraz sa často nepresne používa v zmysle elektrickej energie.

Elektrizačná sústava

Elektrizačná sústava je časť energetickej sústavy a zahŕňa všetky silnoprúdové zariadenia slúžiace na získanie elektrickej energie a na jej prenos a rozvod až po jednotlivé spotrebiče. Tvoria ju alternátory vo výrobniach elektrickej energie (elektrárňach), prenosová sústava a rozvodné sústavy.

Elektrochemický akumulátor

Pokročilé elektrochemické akumulátory využívajú na svoju činnosť rôzne typy elektród a elektrolytov, ktoré sú odlišné od používaných v olovených akumulátoroch. Princíp akumulátora spočíva v premene elektrickej energie na chemickú energiu akumulátorového média. Všeobecne platí, že pokročilé elektrochemické akumulátory sú oproti rovnako ťažkým oloveným akumulátorom niekoľkonásobne výkonnejšie, znášajú rádovo vyšší počet nabíjacích cyklov a nabíjajú sa podstatne rýchlejšie. K nedostatkom môžeme zaradiť tzv. pamäťový efekt pri niektorých z nich (napr. pri niklovo-kadmiových akumulátoroch) a najmä vysokú cenu z dôvodu použitia vzácnych kovov. 

Typy elektrochemických akumulátorov: niklovo-oceľové, niklovo-kadmiové, niklovo-metalhydridové, lítiovo-iónové, zinkovo-vzduchové, sodíkovo-sírové, strieborno-zinkové, strieborno-kadmiové. Najvyšší počet nabíjacích cyklov (až tritisíc) a ultrarýchle nabíjanie (menej než 1 hodinu) majú niklovo-kadmiové akumulátory. Sodíkovo-sírové akumulátory, pracujúce pri teplote okolo 300 °C, prekonávajú svojím výkonom 300 W/kg trojnásobne výkon rovnako ťažkých olovených akumulátorov. V jadrových elektrárňach sa na zaistené napájanie bezpečnostne významných zariadení používajú akumulátory s kapacitou až 1 200 Ah.

Elektrochemický palivový článok

Oxidáciou (spaľovaním) chemických látok sa ich chemická energia mení na energiu elektrickú. Obdobne ako pri galvanických článkoch aj tu prebiehajú chemické reakcie, ale rozdiel je v tom, že sa na jednu elektródu privádza palivo (napr. vodík) a na druhú okysličovadlo (napr. kyslík). V priebehu prevádzky možno pri palivových článkoch palivo dopĺňať, takže môžu pracovať neprestajne. Klasický palivový článok je kyslíkovo-vodíkový článok, ktorý má dve pórovité platinové elektródy, medzi ktorými je elektrolyt. Palivové články sa používajú v elektromobiloch. 

Napätie článku je asi 1,1 až 1,23 V.

Elektródy

Elektricky nabité súčasti elektrického zariadenia. Anóda – kladne nabitá elektróda, katóda – záporne nabitá elektróda.

Elektróny vyžarované zo zápornej nabíjacej elektródy elektrostatického odlučovača nabíjajú prachové častice popolčeka a tie sú priťahované na kladné doskové zberné elektródy.  Napätie nabíjacích elektród: 40 – 70 kV.

Elektroenergetika

Elektroenergetika je súčasťou energetiky, ktorú možno chápať buď vo význame priemyselného odvetvia, alebo vo význame vednej disciplíny. Elektroenergetika sa zaoberá problematikou výroby elektrickej energie z primárnych zdrojov energie, rozvodom elektrickej energie a jej využitím.

Elektrolyt

Elektrolyt je kvapalina, v ktorej dochádza k štiepeniu molekúl na ióny – záporné anióny a kladné katióny. K rozkladu elektrolytu dochádza pod vplyvom jednosmerného elektrického prúdu. Elektrické pole medzi elektródami pripojenými k zdroju napätia spôsobí, že sa anióny pohybujú k anóde a katióny priťahuje katóda. Elektrickú vodivosť elektrolytu spôsobuje usporiadaný pohyb iónov, pričom elektrolyt pôsobí navonok ako elektricky neutrálny. Elektrolyt má tzv. iónovú vodivosť, ktorá umožňuje, že v elektrickom poli medzi elektródami v elektrolyte prechádza prúd.

Elektrolýza

Elektrolýza je chemický rozklad elektrolytu pri prechode elektrického prúdu. Uskutočňuje sa v elektrolyzéri s dvoma kovovými alebo uhlíkovými elektródami. Na katóde prebieha redukcia (napr. sa vylučujú kovy a vodík) a na anóde oxidácia (vylučujú sa elektronegatívne zložky). Elektrolýza sa používa najmä pri výrobe kovov a ich rafinácii, pri výrobe alkalických hydroxidov a chlóru a pri pokovovaní.

Elektromagnetická energia

Energia elektromagnetického poľa, ktorá môže byť pri jeho zmene odovzdávaná napríklad nabitým časticiam.

Elektromagnetická indukcia

Elektromagnetická indukcia je dôsledkom vzájomného silového pôsobenia elektrického a magnetického poľa. Ak pohybujeme elektrickým vodičom v magnetickom poli tak, že pretíname magnetické indukčné čiary, vzniká na koncoch vodiča indukované elektrické napätie. Ak sa vodič zapojí do uzavretého obvodu, preteká ním elektrický prúd. Podľa Faradayovho zákona elektromagnetickej indukcie platí, že čím rýchlejšie pohybujeme vodičom v magnetickom poli, tým je indukované napätie väčšie.

S využitím elektromagnetickej indukcie sa stretávame každodenne. Ako príklad možno uviesť striedavý elektrický prúd, ktorý bol vyrobený v elektrárňach s pomocou využitia elektromagnetickej indukcie.

Elektromagnetické pole

Elektromagnetické pole je jednou z foriem prejavov hmoty a predstavuje vzájomne sa ovplyvňujúce premenné elektrické pole a magnetické pole. Prostredníctvom neho sa uskutočňuje pôsobenie medzi elektricky nabitými časticami. Vzájomný vzťah elektrického a magnetického poľa je v tom, že ľubovoľná zmena jedného z polí má za následok vznik druhého poľa. Elektromagnetické pole sa v priestore šíri elektromagnetickými vlnami.

Elektromagnetické pole sa vo vákuu opisuje napätím elektrického poľa a magnetickou indukciou. V inom prostredí treba navyše uviesť napätie magnetického poľa a elektrickú indukciu. Elektromagnetické pole je matematicky opísané rovnicami G. Maxwella.

Elektromagnetické žiarenie

Elektromagnetické žiarenie sa prejavuje elektromagnetickými vlnami, ktoré sa v prostredí šíria konečnou rýchlosťou, závisiacou od vlastností prostredia.

Existenciu týchto vĺn predpovedal v roku 1832 anglický fyzik M. Faraday a ďalší anglický fyzik G. Maxwell v roku 1865 teoreticky dokázal, že elektromagnetické vlny sa od zdroja šíria na všetky strany. Teória G. Maxwella dovolila jednotne pristúpiť k opisu rádiových vĺn, optického žiarenia, röntgenového žiarenia, žiarenia gama. Ukázalo sa, že všetky druhy žiarenia sú elektromagnetické vlny s rôznou vlnovou dĺžkou l (lambda).

Elektromagnetické vlny sa zoširoka využívajú v rádiovej technike, pri rádiolokácii, televíznom  prenose, v medicíne, biológii, fyzike, astronómii a v ďalších oblastiach vedy a techniky.    

Elektromer

Prístroj merajúci odber elektrickej energie zo zdroja v kWh.

Elektromotor

Elektromotor je točivý elektrický stroj, ktorý premieňa elektrickú energiu na mechanickú prácu a zaisťuje pohon rôznych technologických zariadení – čerpadiel, kompresorov, ventilátorov a pod. Elektromotor je indukčný točivý elektrický stroj, ktorý má magnetický obvod rozdelený malou vzduchovou medzerou na stator a rotor. Indukčný motor, podobne ako transformátor, pracuje na princípe elektromagnetickej indukcie. V statore motora sa nachádza trojfázové vinutie, ktoré sa pripája na zdroj striedavého trojfázového prúdu. Tento prúd vytvorí statorové točivé magnetické pole, ktoré indukuje časovú zmenu v rotorovom vinutí napätia, a to v ňom pretlačí veľký rotorový prúd, pretože rotorové vinutie je spojené nakrátko. Indukovaný rotorový prúd vytvorí magnetické pole, ktoré zapôsobí na magnetické pole statora, a vzájomným pôsobením týchto polí začne na rotor pôsobiť sila, ktorá začne otáčať rotor voči statoru. 

Rotor indukčného motora nikdy nedosiahne také otáčky, aké má magnetické pole statora, pretože pri týchto synchrónnych otáčkach sa v rotorovom vinutí neindikuje žiadne napätie a netečie rotorom prúd, ktorý by spôsoboval existenciu točivej sily. Otáčky rotora sú vždy menšie ako otáčky točivého magnetického poľa statora, takže vzniká sklz. Uvedená skutočnosť vedie k tomu, že takýto motor sa v technickej praxi nazýva asynchrónny motor. Rozdielnosť otáčok sa zabezpečí mechanickým zaťažením rotora. Pri väčšom zaťažení tečie rotorom väčší prúd a otáčky motora sa zmenšujú.

Elektrón

Slovo pochádza z Grécka (elektron = jantár). Na jantári boli po prvýkrát pozorované elektrické vlastnosti. Preto boli elementárne častice, nesúce jednotkový záporný elektrický náboj, pomenované ako elektrón. Elektróny sa vyskytujú v tzv. elektrónovom obale atómu, ktorý obklopuje jadro atómu. Počet elektrónov v obale je v elektricky neutrálnom atóme rovný počtu protónov v jadre. Napr. urán obsahuje v jadre 92 protónov. V obale neutrálneho atómu uránu je preto 92 elektrónov.

Elektronika

Elektronika je vedný odbor, ktorého predmetom je výskum zákonitostí pôsobenia elektrónov a ďalších nabitých častíc na elektromagnetické pole a rozpracovanie metód konštrukcie elektronických prístrojov, v ktorých sa toto pôsobenie používa na premenu elektromagnetickej energie na účely prenosu, spracovania a uchovania informácií, automatizácie výrobných procesov, konštrukcie energetických zariadení a podobne. Elektronika sa delí na tri základné časti výskumu: vákuová elektronika, elektronika pevných látok a kvantová elektronika. Výsledky elektroniky sa v praxi rozdeľujú na dve vzájomne zviazané oblasti. Prvá z nich sa spája s konštrukciou elektronických prístrojov s rôznym využitím a s ich prevažne hromadnou výrobou a druhá oblasť je zameraná na zostrojenie prístrojov a systémov na riešenie najzložitejších úloh výpočtovej techniky, informatiky, spojovacej techniky a ďalších vedeckých a praktických úloh.

Elektrónový obal

Elektrónový obal obklopuje jadro atómu. Pretože elektróny, ktoré ho tvoria, sú veľmi ľahké, nemá na hmotnosť atómu prakticky žiadny vplyv. Elektricky neutrálny atóm má v obale toľko elektrónov, koľko je protónov v jadre atómu.

Elektrónvolt – eV

Elektrónvolt je jednotka energie, používaná v atómovej fyzike. Podľa definície je 1 eV energiou udelenou častici s elementárnym nábojom pri jej prechode potenciálovým rozdielom 1 V. Je ekvivalentná 1,602 . 10 -19 J.

Elektrostatický odlučovač popolčeka

Zariadenie, v ktorom pôsobením elektrostatického poľa získavajú čiastočky popolčeka záporný náboj a zbierajú sa na kladných doskových elektródach. Občasným oklepaním doskových elektród padajú zhluky popolčeka do výsypky.

Elektrotechnika

Elektrotechnika je vedný a technický odbor, ktorý sa zaoberá výrobou, rozvodom a premenou elektrickej energie na iné druhy energie, konštrukciou oznamovacích, zabezpečovacích, výpočtových a iných elektrických zariadení. Podľa hodnôt prúdu a napätia sa delí na elektrotechniku silnoprúdovú a slaboprúdovú.

Elementárne častice

Tak sa nazývajú častice, ktoré sú ďalej nedeliteľné a podľa starších predstáv nemajú vnútornú štruktúru. Vnútornú štruktúru niektorých z nich a vlastnosti týchto častíc opisuje súčasná teória v rámci kvantovej mechaniky. Každá elementárna častica je charakterizovaná pokojovou hmotnosťou, pokojovou energiou, elektrickým nábojom, dobou života, spinom a ďalšími kvantovými číslami. Počet objavených elementárnych častíc neustále rastie (v roku 1992 ich bolo niekoľkosto).

Emisia

Emisia je z fyzikálneho hľadiska proces vysielania častíc (žiarenia) látkou, pričom najčastejšie ide o emisiu elektrónov. Podľa druhu dodanej energie sa rozlišuje medzi emisiou tepelnou (termoemisia), svetelnou, fotoelektrickou (fotoemisia), sekundárnou a autoemisiou.

Emisie škodlivín

Ide o vypúšťanie škodlivých znečisťujúcich látok zo zdroja do ovzdušia. Škodliviny anorganického a organického pôvodu unikajú takmer pri všetkých priemyselných výrobách aj pri prevádzke jadrových elektrární.

Endotermická reakcia

Na uskutočnenie endotermickej reakcie (chemickej, jadrovej) musíme dodávať energiu (väčšinou tepelnú). V opačnom prípade ide o reakciu exotermickú. 

Energetická politika štátu

Energetická politika predstavuje prístup štátu k riešeniu energetických otázok a je výrazne ovplyvňovaná tak samotnými možnosťami a potrebami daného štátu, ako aj politickými záležitosťami – domácimi a zahraničnými. Každý štát má iné možnosti pri zabezpečení sa energiou. Tu hrajú dôležitú úlohu náleziská fosílnych palív, ich prístupnosť, možnosti využitia obnoviteľných zdrojov energie, štruktúra energetiky a pod. Rôzne sú tiež nároky štátov z hľadiska spotreby energie, čo závisí najmä od rozvinutosti štátu, štruktúry priemyslu, ale tiež od stupňa racionálneho využitia energie. Medzi politické otázky môžeme zaradiť napr. postoj k jadrovej energetike, prístup k ochrane životného prostredia, dodržiavanie medzinárodných dohôd týkajúcich sa energetiky a pod. Energetická politika každého štátu by však mala byť tiež v súlade s koncepciou trvalo udržateľného rozvoja na celej našej planéte.    

Energetická sústava

Energetická sústava je súbor výrobní energie (elektrickej, tepelnej) so zariadeniami na rozvod a spotrebu tejto energie. Energetickú sústavu možno členiť na elektrizačnú sústavu a teplofikačnú sústavu

Energetický dispečing

Energetický dispečing operatívne riadi energetickú sústavu ako celok. Operatívnu činnosť si vyžadujú špecifické vlastnosti elektrickej energie, existencia veľkých prepojených elektrizačných sústav, nutnosť rovnováhy medzi výrobou a spotrebou a pod. Komplexné riadenie sústav sa vykonáva dispečerským riadením, ktoré má hierarchickú štruktúru. Hlavným orgánom je štátny dispečing, ktorý riadi prácu oblastných dispečingov a priamo ovláda niektoré aktívne prvky s celoštátnym významom.

Energetický podnik

Energetický podnik je priemyselná organizácia, ktorá sa zaoberá výrobou, prenosom, rozvodom, tranzitom, dovozom a vývozom elektrickej energie a tepla. Medzi ďalšie činnosti energetického podniku patrí likvidácia, spracovanie a ukladanie odpadov z výroby elektrickej energie. Najväčšie energetické podniky majú väčšinou celoštátnu pôsobnosť, ale existujú aj podniky s oblastnou pôsobnosťou.

Energetika

Úlohou energetiky je riešiť technické, ekonomické a ekologické problémy sprevádzajúce získavanie energie z prírodných zdrojov a jej premenu na využiteľné formy, vrátane transportu a skladovania energie. Energetika sa väčšinou rozdeľuje na šesť čiastkových energetických sústav: na elektrizačnú sústavu, sústavu centralizovaného zásobovania teplom, sústavu zásobovania plynom, sústavu zásobovania ropou, sústavu zásobovania uhlím a sústavu jadrovej energetiky.

Energia

Schopnosť vykonávať prácu. Energia môže mať rôznu formu – môže byť napr. kinetická, potenciálna, tepelná, jadrová, elektrická a iné. Medzinárodnou jednotkou energie je joule [J]. Zákon zachovania energie nám hovorí, že energiu nemožno vyrobiť ani zničiť, dá sa iba premeniť na iný druh energie.

Energoplyn

Energoplynom nazývame výsledný produkt splyňovania uhlia. Vzhľadom na to, že pri splyňovaní uhlia boli odstránené všetky pevné čiastočky, ktoré by inak pri spaľovaní uhlia unikli do vzduchu, a vzniknutý plyn bol naviac odsírený, deje sa konečné spaľovanie energoplynu už len s minimálnym negatívnym vplyvom na životné prostredie. Energoplyn môže v paroplynovej elektrárni nahradiť napr. zemný plyn.

Energosadrovec

Sadrovec (alebo tiež síran vápenatý) je výsledný produkt odsírovania spalín. Ide o látku, ktorá sa môže buď bezpečne ukladať na zložisko (ako stabilizátor pri suchom odbere popolovín), alebo slúži ako surovina na výrobu sadrokartónov alebo iných sadrových produktov v stavebníctve. 

Entropia

Stavová veličina (označenie s, rozmer kJ/kg . K) vyjadrujúca mieru degradácie tepla v pracovnej látke. Prednosťou tejto veličiny je, že rad procesov môžeme považovať približne za izoentropické a že sa teda znázorňujú v diagrame T-s ako vertikálne úsečky. 

Environmentálne hnutie

Pod pojmom environmentálne hnutie – alebo tiež ekologické hnutie – rozumieme najrôznejšie organizácie a združenia, ktorých cieľom je ochrana životného prostredia. Tieto hnutia bývajú zväčša organizované ako mimovládne a sami sa prezentujú ako dobrovoľné a nezávislé. Medzi najznámejšie hnutia tohto druhu patrí napríklad Greenpeace. Postoje a argumenty týchto mimovládnych hnutí sú často jednostranné, maximalistické, radikálne a nie vždy sú zamerané na riešenie naozaj najzávažnejších problémov životného prostredia. Tak napríklad ich častá požiadavka odstavenia jadrových elektrární je v rozpore s riešením problému globálneho otepľovania Zeme, pretože tieto elektrárne nevypúšťajú žiadne skleníkové plyny a ich prevádzkovanie je z tohto dôležitého hľadiska jednoznačným prínosom.

Medzi environmentálne hnutia však zaraďujeme aj „nadvládne“ medzinárodné hnutie za ochranu životného prostredia, ktoré sa prezentuje na konferenciách o životnom prostredí, organizovaných Organizáciou spojených národov. Známa je napríklad veľká konferencia v Rio de Janeiro v júni 1992. Posledná takáto konferencia bola v septembri a novembri 1998 v Buenos Aires. Na týchto konferenciách sa vždy príjme rad závažných dokumentov s programami celosvetovej ochrany životného prostredia. Treba poznamenať, že ich dodržiavanie je v mnohých krajinách na rôznych kontinentoch dosť problematické, a to najmä z ekonomických dôvodov.   

Exergia

Exergia je energia, ktorú možno bez obmedzenia premeniť na ľubovoľnú inú energiu, napr. na mechanickú prácu.

Exhalácie

Plynné exhalácie zo spaľovacích zariadení, obsahujúce polietavé tuhé čiastočky (popolček). Zákon o ovzduší z r. 1991 striktne formuluje veľmi prísne maximálne prípustné koncentrácie škodlivín v spalinách. Kvôli splneniu nových limitov boli elektrárne dovybavené systémom čistenia spalín (odsírenie, prevedené úpravy na kotloch, inštalované zariadenia na zníženie emisií NO_x, modernizované a rekonštruované odlučovače popolčeka) alebo odstavené s prípadnou náhradou novým moderným zariadením (fluidné kotly).

Exotermická reakcia

Na uskutočnenie exotermickej reakcie (chemickej, jadrovej) nemusíme dodávať energiu. V opačnom prípade ide o reakciu endotermickú. 

Expanzné zmeny

Expanzné zmeny predstavujú zväčšovanie objemu (plynov alebo pár), ktoré sa najčastejšie uskutočňuje buď pri stálom tlaku alebo teplote, alebo bez prívodu tepla z okolia. Prebiehajú napr. v parných a plynových turbínach, v spaľovacích motoroch alebo pri chladení