Jadro atómu

Jadro atómu je veľmi malé v porovnaní s celým atómom. Napriek tomu sa v ňom sústreďuje takmer celá hmotnosť atómu. Pre názornosť: keby z Eiffelovej veže v Paríži boli použité len jadra atómov, zmestili by sa do kocky o hrane dĺžky 3 cm. Hmotnosť kocky by ale bola takmer taká, ako je hmotnosť Eiffelovky! Protóny sú totiž 1 836-krát a neutróny 1 838-krát ťažšie než elektróny, ktoré tvoria obal. Hmotnosť jadra je daná súčtom hmotností protónov a neutrónov, ktoré ho tvoria. Počet týchto častíc určuje hmotnostné číslo. Jadro je elektricky kladne nabité, pretože protóny nesú kladný elektrický náboj. 

Celkový počet nukleónov v jadre udáva hmotnostné číslo (A), počet protónov Z, náboj (rovný Z . e, kde e je náboj elektrónu) a zároveň atómové číslo príslušného prvku.

Polomer jadra R sa dá vyjadriť ako R = r . A ^-1/3, kde r = 1,5 . 10 ^{-15 m.}

Atómové jadro je charakterizované radom ďalších veličín, ako je napríklad spin, elektromagnetický moment, pri rádioaktívnych atómových jadrách aj stredná doba života a typ rozpadu.

Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a.s.

Jadrová a vyraďovacia spoločnosť (pôvodne spoločnosť GovCo, a.s.) vznikla v roku 2005 vyčlenením vybraných jadrových aktív (SE VYZ a SE EBO V1) pred privatizáciou Slovenských elektrární, a.s. Po splnení všetkých podmienok 1. 4. 2006 nadobudli účinnosť zmluvy a povolenia, na základe ktorých spoločnosť prevzala zodpovednosť za prevádzkovanie jadrovej elektrárne V1, vyraďovanie jadrovoenergetických zariadení, zaobchádzanie s rádioaktívnymi odpadmi a vyhoreným jadrovým palivom. Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a.s. je akciovou spoločnosťou v 100% vlastníctve štátu, ktorý vykonáva práva akcionára prostredníctvom Ministerstva hospodárstva SR. Činnosť spoločnosti sa v plnej miere riadi platnými ustanoveniami obchodného zákonníka a Stanovami.

Popri prevádzkovaní jadrovej elektrárne V1 spoločnosť realizuje prvú etapu projektu vyraďovania jadrovej elektrárne A1, prevádzkuje Bohunické spracovateľské centrum rádioaktívnych odpadov, bitúmenačnú a vitrifikačnú linku na spracovanie rádioaktívnych odpadov, fragmentačné pracovisko na kovové rádioaktívne odpady a Republikové úložisko RAO v Mochovciach, ktoré svojimi bezpečnostnými štandardmi patrí k špičke v rámci európskych štátov. V jej pôsobnosti je i prevádzka seizmicky zodolneného a skompaktneného medziskladu vyhoreného jadrového paliva v Jaslovských Bohuniciach. Do prevádzky je uvádzané finálne spracovanie kvapalných rádioaktívnych odpadov v Mochovciach. Perspektívne sa pripravuje aj projekt hlbinného úložiska.

Trvalou prioritou pri zabezpečovaní týchto činností zostáva jadrová a radiačná bezpečnosť v súlade s certifikovaným environmentálnym prístupom k životnému prostrediu. Strategickým cieľom spoločnosti je etablovať sa na európskom trhu ako spoločnosť vysoko odborná a skúsená na poskytovanie služieb spracovania a úpravy rádioaktívnych odpadov.

Jadrová bezpečnosť

Jadrová bezpečnosť je stav a schopnosť jadrového zariadenia a jeho obsluhy zabrániť nekontrolovateľnému rozvoju štiepnej reťazovej reakcie a nedovolenému úniku rádioaktívnych látok a ionizujúceho žiarenia do životného prostredia.

Jadrová elektráreň

Je elektráreň, v ktorej sú zdrojom tepla jadrové reakcie prebiehajúce v reaktore. Jadrová elektráreň býva často označovaná podľa typu reaktora (napr. výraz „jadrová elektráreň VVER“ znamená, že v jadrovej elektrárni sú reaktory typu VVER).

Jadrová energetika

Časť energetiky využíva na výrobu elektrickej energie jadrovú energiu.  

Jadrová energia

Je to energia založená na väzobných silách atómového jadra. Jadrová energia sa dá uvoľniť buď štiepením ťažkých jadier, alebo zlučovaním (fúziou) veľmi ľahkých jadier. Jadrová energia sa využíva predovšetkým v jadrových elektrárňach.

Jadrová reakcia

Jadrová reakcia je proces, v ktorom pri vzájomnej interakcii dvoch jadrových častíc vznikajú iné častice. Z praktického hľadiska je najdôležitejšia reakcia, pri ktorej terčíkové jadro X zasiahne častica a (napríklad neutrón) a vzniká nové jadro Y a častica b.

Schematicky sa jadrová reakcia zapisuje v tvare a + X ® Y + b alebo X(a, b)Y. Symbol (a, b) charakterizuje reakciu, napríklad radiačný záchyt (n, p). Pri jadrovej reakcii sa zachováva elektrický náboj, počet nukleónov a platí zákon zachovania energie.

Jadrové palivo

Za jadrové označujeme palivo, v ktorom sa jadrovými reakciami premieňa časť jadrovej energie na teplo. V súčasnej dobe sa v energetike využíva typ jadrovej reakcie – štiepenie jadier ťažkých prvkov (napr. uránu). Pre budúcnosť sa zdá byť perspektívnym energetické využitie termojadrovej reakcie (syntéza ľahkých jadier).

Jadrový reaktor

V jadrovom reaktore dochádza k uvoľneniu jadrovej energie a jej premene na energiu tepelnú. Zdrojom energie je kontrolovaná štiepna reťazová reakcia v jadrovom palive. Jadrové reakcie prebiehajúce v reaktore sú zároveň zdrojom rádioaktívneho žiarenia.

Jalový výkon

Jalový elektrický výkon je jednou zo zložiek zdanlivého výkonu.

Jeho jednotkou je reaktančný voltampér [VAr] a je to výkon, ktorý sa zúčastňuje na vytváraní magnetického poľa.

Jedlík Štefan Anián

11. 1. 1800 – 13. 12. 1895

Študoval prírodné vedy na univerzite v Budapešti, kde v roku 1822 získal doktorát. Pôsobil ako profesor fyziky a poľnohospodárskych vied na Kráľovskej akadémii v Bratislave. Bol presvedčený o možnosti štiepenia atómov, i keď vtedajšie oficiálne stanovisko hlásalo nedeliteľnosť atómu. Jedlík bol fyzik – experimentátor, ktorý sa zaoberal náukou o elektrine. 

Ako katolícky kňaz bol ľahostajný k svojim vynálezom. Dal si patentovať iba jediný vynález – prístroj na výrobu sódovej vody 1826. Bol priekopníkom elektrotechniky. V rokoch 1827 – 28 skonštruoval a predviedol elektromagnetický prístroj, ktorý mal stály jednosmerný rotačný pohyb. Bol to vôbec prvý elektromotor, ktorý pracoval na elektromagnetickom princípe. V r. 1842 zostrojil malú štvorkolesovú elektrickú lokomotívu.

Jedným z jeho posledných vynálezov bol tzv. rúrový zberač blesku, ktorým vyvinul iskru – umelý blesk – dlhú až jeden meter. Š. A. Jedlík sa dožil obdobia, keď sa elektrická energia začínala uplatňovať v praxi na úžitok človeka a spoločnosti, k čomu sám prispel svojimi pokusmi a objavmi. Na medzinárodnej výstave vo Viedni vyznamenali Jedlíka medailou za pokrok a roku 1859 sa stal členom Maďarskej akadémie vied. Podľa odborných zdrojov Jedlík definoval princíp dynama v roku 1858. Z tohto obdobia pochádza jeho najvýznamnejší vynález – prototyp unipolárneho dynama.

Jednosmerné elektrické napätie

Jednosmerné elektrické napätie je skalárna veličina charakterizovaná veľkosťou napätia s jednoznačne určeným a nemenným smerom.

Jednosmerné elektrické veličiny

Jednosmerné elektrotechnické veličiny sú skalárne veličiny charakterizované ich veľkosťou s jednoznačne určeným a nemenným smerom. Ak sú jednosmerné elektrické veličiny nemenné v čase a priestore, tak sa tým nemení ani magnetické a elektrické pole, preto sa jav elektromagnetickej indukcie neprejaví.

Jednosmerný elektrický prúd

Jednosmerný elektrický prúd je skalárna veličina charakterizovaná veľkosťou prúdu s jednoznačne určeným a nemenným smerom.

Jednosmerný motor

Jednosmerný motor je točivý elektrický stroj, v ktorom sa privádza jednosmerný elektrický prúd na komutátor aj do vinutia statora. Charakteristickou vlastnosťou jednosmerných strojov je, že motor odoberá z elektrickej siete iba prúd potrebný na krytie mechanického zaťaženia. 

Podľa zapojenia cievok statora s cievkami rotora rozoznávame jednosmerné motory: sériové, derivačné (paralelné zapojenie), kompaundné (časť statorového vinutia zapojená do série, časť paralelne) a motory s cudzím budením.

Jednosmerný stroj

Jednosmerný stroj je točivý elektrický stroj na jednosmerný elektrický prúd. Ak je do jednosmerného stroja privádzaná elektrická energia, pracuje ako elektrický jednosmerný motor. Ak je stroju dodávaná mechanická energia otáčaním rotora, pracuje ako generátor jednosmerného elektrického prúdu – dynamo.

Jednotky SI

Medzinárodná sústava jednotiek SI (System International) platí ako celok od 1. 1. 1980.

Hlavné jednotky SI: 

základné – meter, kilogram, sekunda, ampér, kelvin, mol, kandela,

doplnkové – radián, steradián,

odvodené – hertz, newton, pascal, joule, watt, coulomb, volt, farad, ohm, siemens, weber, henry, tesla, lúmen, lux, becquerel, gray (samostatný názov), meter za sekundu, pascalsekunda, volt na meter a ďalšie.

Násobky a diely jednotiek SI:

kilonewton, megapascal, kilowatt, minivolt, gigaohm, miliradián, centimeter, milimeter, gram, kilomol, kilometer za sekundu, volt na milimeter a ďalšie. 

Jód

V jadrových reaktoroch vzniká pri štiepení a rozpadoch niektorých produktov celý rad izotopov jódu. Z hľadiska vplyvu na životné prostredie sa najväčšia pozornosť venuje I 131 s polčasom rozpadu 8 dní.

Joliot-Curie Fréderic

19. 3. 1900 – 14. 8. 1958

Fréderic Joliot si svoje meno zmenil z úcty k manželkiným rodičom. Zaoberal sa jadrovou fyzikou a so svojou manželkou Irene Joliot-Curieovou dokázal, že hmotnosť neutrónov je približne rovnaká ako hmotnosť protónov. Objavili tiež umelú rádioaktivitu, za čo získali Nobelovu cenu (1935).

Joliot-Curieová Irene

12. 9. 1897 – 17. 3. 1956

Spolu so svojím manželom Frédericom dostala Nobelovu cenu (1935) za objav umelej rádioaktivity.

Joule James Prescott

24. 12. 1818 – 11. 10. 1889

Jeden z objaviteľov zákona zachovania energie. Určil mechanický ekvivalent tepla a zistil, že pri prechode elektrického prúdu vodičom vzniká teplo.

Joule – jednotka energie

Joule je odvodená jednotka sústavy SI pre energiu (prácu, teplo).

Jeden joule je práca, ktorú vykonáva stála sila 1 newton, pôsobiaca po dráhe 1 metra v smere sily.