Galvani Luigi

9. 9. 1737 – 4. 12. 1798

Luigi Galvani pri pitve žiab spozoroval, že sa žabacie stehienka položené na plechu pri dotyku operačného noža chvejú. V rokoch 1780 až 1790 vykonal Galvani veľa pokusov so žabacími stehienkami. Nesprávne sa domnieval, že trhavé pohyby žabacích stehienok spôsobuje „živočíšna” elektrina. Na pokusy L. Galvaniho nadviazal iný taliansky fyzik Alessandro Volta, ktorý zostrojil prvý elektrický článok a na Galvaniho počesť nazval vyrábaný prúd prúdom galvanickým. Odtiaľ pochádza aj názov galvanický článok.

Galvanický článok

Galvanické články využívajú chemickú reakciu, pri ktorej sa uvoľňuje energia vo forme elektrického poľa. Pri chemickej reakcii má molekula novovzniknutej zlúčeniny menšiu energiu než súčet energií častí, z ktorých vznikla. Galvanických článkov existuje mnoho druhov. Niektoré sa dajú opakovane nabíjať, pretože elektrochemické deje, ktoré v nich prebiehajú, sú vratné. Galvanické články patria medzi primárne články – môžeme z nich elektrický prúd odoberať bez toho, že by sme im ho predtým „dodali“.

Najjednoduchší galvanický článok sa skladá z elektrolytu a dvoch elektród. Ako elektrolyt sa používa kyselina sírová. Kladná elektróda je z medi a záporná zo zinku. Po zriedení kyseliny sírovej vodou molekuly vody uvoľňujú pevnú väzbu molekúl kyseliny, ktorá sa rozštiepi na kladné a záporné ióny. Medzi nábojmi je ale rovnováha a elektrolyt zostáva elektricky neutrálny. Po ponorení zinkovej elektródy do elektrolytu sa začne zinok rozpúšťať a jeho katióny nabíjajú elektrolyt kladne. Zinková elektróda sa nabíja záporne a medzi kladnou a zápornou elektródou sa objaví napätie 1,05 V. Ak na svorky galvanického článku pripojíme spotrebič, poruší sa rovnovážny stav, elektróny sa cez spotrebič odvádzajú zo zinkovej elektródy na elektródu medenú, a vzniká tak elektrický prúd.

Prvé galvanické články boli mokré s tekutým elektrolytom. Dnes sa najviac používajú suché články, ktoré majú medzi elektródami pórovitú hmotu nasýtenú elektrolytom

Gauss Karl Friedrich

1777 – 1855

Venoval sa mechanike, elektromagnetizmu, astronómii a geodézii a ako jeden z prvých tiež zemskému magnetizmu. Zaviedol absolútnu sústavu jednotiek CGS vo fyzike. Jeho meno nosí nespočetný rad matematických a fyzikálnych zákonov a viet. Býva považovaný za človeka s najvyšším IQ v dejinách ľudstva. 

Podľa neho je nazvaná elektromagnetická jednotka magnetickej indukcie gauss (značka G). 

1G = 10^-4 Wb/m²

Generátor

Generátor je elektrický stroj vyrábajúci elektrickú energiu (presnejšie: mení iný druh energie na elektrickú energiu). Delí sa na alternátor, vyrábajúci striedavý elektrický prúd a na dynamo, ktoré vyrába jednosmerný elektrický prúd.

Geotermálna elektráreň

Geotermálne elektrárne využívajú tepelnú energiu vnútra Zeme, ktorá sa uvoľňuje pri rádioaktívnom rozpade izotopov v zemskej magme. Produkujú elektrinu premenou tepelnej (vnútornej) energie pary na mechanickú prácu turbogenerátora a následne na elektrickú energiu.

Súčasný výkon všetkých geotermálnych elektrární na svete je asi 5,9 GW.

Tieto elektrárne vyprodukujú ročne približne 35 TWh elektriny.

Geotermálna energia

Geotermálna energia má svoj pôvod v tepelnej energii vnútra Zeme, ktorá sa uvoľňuje pri rádioaktívnom rozpade izotopov v zemskej magme. Táto energia sa dá využiť buď priamo na kúrenie, alebo prostredníctvom parného cyklu na výrobu elektrickej energie (premenou tepelnej energie pary na mechanickú prácu rotora turbogenerátora a následne na energiu elektrickú). Geotermálna energia sa využíva v geotermálnych elektrárňach. Každých 100 m smerom do stredu Zeme stúpa teplota o 3 K.

Gilbert William

24. 5. 1544 – 30. 11. 1603

Zaoberal sa hlavne elektrinou a magnetizmom. Predpokladal neoddeliteľnosť kladného a záporného magnetického pólu. Pokusom dokázal, že Zem je veľký magnet. Zaviedol pojmy elektrina, elektrická sila, elektrická príťažlivosť, magnetické pole. Zaujímavosťou je, že aj v medicíne to dotiahol veľmi vysoko, bol totiž osobným lekárom kráľovnej Alžbety a jej následníka Jakuba I.

Globálne otepľovanie

Globálne otepľovanie predstavuje postupné celkové otepľovanie klímy na našej planéte. Globálne otepľovanie je vlastne dôsledkom tzv. skleníkového efektu, ktorý súvisí so zvýšením koncentrácie škodlivín zo spaľovania fosílnych palív, výfukových splodín a niektorých chemických látok (freónov) v atmosfére. Taktiež prízemný ozón podporuje vznik skleníkového efektu. Globálne otepľovanie má za následok prudké zmeny klímy, ktoré sa začínajú prejavovať v súčasnej dobe. V rôznych častiach Zeme vznikajú silné dažde a záplavy alebo naopak dlhotrvajúce suchá. Jednou z najdôležitejších úloh ľudstva je obmedziť únik škodlivín do atmosféry, k čomu musí výrazne prispieť taktiež energetika. Je teda potrebné využívať rôzne technológie znižovania emisií pri spaľovaní fosílnych palív, zvýšiť podiel využitia jadrovej energetiky, obnoviteľných zdrojov energie, racionalizovať spotrebu energie a pod.

Grafit – moderátor

V porovnaní s ťažkou vodou sú moderačné vlastnosti grafitu horšie, vyniká  však predovšetkým nízkou cenou, je dostatočne pevný, žiaruvzdorný, dá sa ľahko opracovávať a má dobrú tepelnú vodivosť. Po prvýkrát bol ako moderátor použitý už v roku 1942 v historicky prvom reaktore, ktorý postavil Enrico Fermi so svojimi spolupracovníkmi v Chicagu.

Grafitové bloky

Pevný grafit v tvare blokov je rozmiestnený v reaktore tak, aby účinne spomaľoval neutróny. Keďže moderačné vlastnosti grafitu sú horšie ako napr. ťažkej vody, je na dosiahnutie rovnakého efektu spomalenia neutrónov potrebné väčšie množstvo grafitu. Táto skutočnosť ovplyvňuje celkový rozmer aktívnej zóny. Historicky prvý reaktor, ktorý postavil Enrico Fermi so svojimi spolupracovníkmi r. 1942 v Chicagu, bol reaktor moderovaný grafitom. Podstatný vplyv na vlastnosti grafitu má technológia výroby. Ožiarením v aktívnej zóne mení grafit svoju kryštalickú štruktúru. Účinkom rádioaktívneho žiarenia sa tvrdosť a pevnosť grafitu zväčšuje, jeho tepelná a elektrická vodivosť zmenšuje. Pôsobením rádioaktívneho žiarenia sa menia i rozmery grafitových blokov – prebieha tzv. radiačný rast grafitu (dosahuje až niekoľko percent).

Granulácia

Proces náhleho ochladenia vytekajúcej žeravej trosky s jej následnou zmenou štruktúry, vyvolanou vnútorným pnutím. Troska sa rozpadá na drobné granule a na kusy, ktoré sa ľahko drvia na zrná vhodné na ďalší transport hydraulickým alebo pneumatickým systémom.

Granulačná nádrž

Vodná nádrž, v ktorej sa ochladzuje a tuhne roztavená troska, privádzaná z výtavnej časti kotla. Je umiestnená priamo pod dnom kotla. Granulačná nádrž je na spodnej časti ukončená výsypkou, umožňujúcou odvádzať zgranulovanú trosku hydraulickým systémom na zložisko.

Granulačné ohnisko

V granulačnom ohnisku je teplota spaľovacieho procesu volená tak, aby čiastočky zhoreného paliva (popolček) sa v prúde spalín síce natavili, ale rýchlo ochladli a granulovali. Zhromažďujú sa čiastočne vo výsypkách jednotlivých ťahov kotla a v odlučovači popolčeka. Časť jemného popolčeka však uniká so spalinami do ovzdušia a tvorí škodlivé exhalácie.

Gray Stephen

1696 – 25. 2. 1736

Objavil základné princípy elektrickej vodivosti a ako prvý rozlišoval vodiče a izolanty. Na jeho počesť je po ňom pomenovaná jednotka dávky.

Gray – jednotka dávky

Gray je jednotkou absorbovanej radiačnej dávky. Je to energia ionizujúceho žiarenia jeden joule pohltená v jednom kg látky (1 Gy = 1 J/1 kg). Táto jednotka nesie meno po britskom fyzikovi a elektrotechnikovi Stephenovi Grayovi.