Vákuum v kondenzátore

Kondenzátor je zariadenie na skondenzovanie vodnej pary po prechode parnou turbínou. V kondenzátore je nevyhnutné vytvoriť vákuum, a to z toho dôvodu, aby bol pracovným médiom (parou) optimálne využitý tlakový rozdiel medzi vstupom a výstupom (teda v kondenzátore) z parnej turbíny. Výraz „vákuum” je v tomto zmysle do istej miery nepresný, pretože v skutočnosti ide o tlaky rádovo tisíce Pa (kPa).

Valcový parný kotol

Pôvodný valcový kotol z počiatku nášho storočia pozostával z ležatého oceľového valca naplneného do polovice vodou a z ohniska, v ktorom sa spaľovalo uhlie. Stena kotla tvorila súčasne teplovýmennú plochu, ohrievanú plameňom a spalinami. Uhlie sa hádzalo na rošt ručne, popol prepadával roštom do popolníka. Sýta para sa z parného priestoru odvádzala parovodom do parného stroja.    

Vápencová suspenzia

Rozomletý vápenec rozmiešaný s vodou. Vápencová suspenzia (vápencové mlieko) sa používa vo forme jemnej hmly na absorpciu síry zo spalinových plynov. Oxid siričitý reaguje s vápencom a za prítomnosti oxidačného vzduchu vzniká energosadrovec.

Vápenec

Vápenec je hojne rozšírená sedimentárna hornina s hlavnou zložkou uhličitanu vápenatého, kalcitu (vyše 50 %). Vápenec môže byť rôznofarebný, s prímesou dolomitu, ílovitých minerálov a podobne. Najviac sa používa v hutníckom a chemickom priemysle, pri výrobe cementu a vápna, v elektrárenstve na odsírovanie spalín atď.

Varné trubice – varnice

Rúry, v ktorých dochádza vplyvom prestupujúceho tepla k tvorbe pary. Parovodná zmes je privádzaná späť do parného bubna. Varnice sú v spaľovacom priestore strmorúrového kotla usporiadané vertikálne tesne vedľa seba a chránia steny kotla pred tepelným poškodením. 

Varný reaktor

Typ reaktora, v ktorom sa ako chladivo používa obyčajná voda pod tlakom a táto voda sa v aktívnej zóne ohrieva až do varu. Para je v hornej časti reaktora zbavená kvapiek a priamo poháňa turbínu s generátorom. Tento typ reaktora sa označuje ako BWR – Boiling Water Reactor. Z hľadiska energie neutrónov vyvolávajúcich štiepenie ide o tepelný (pomalý) reaktor. V súčasnosti je asi 1/3 všetkých ľahkovodných reaktorov typu BWR.

Vážska kaskáda

Vážskou kaskádou nazývame sústavu vodných elektrární využívajúcich hydroenergetický potenciál Váhu na Slovensku. Okrem energetického využitia má vážska kaskáda i vodohospodársky význam ako ochrana pred povodňami a zároveň slúži i na rekreáciu a športové činnosti. Najvyššie je položená horná nádrž prečerpávacej vodnej elektrárne Čierny Váh a najnižšie je vodná elektráreň Kráľová. Výstavba Vážskej kaskády sa začala okolo roku 1930 (VE Ladce), rozvinula sa po 2. svetovej vojne a pokračuje dodnes (VE Žilina, VE Sereď). Výstavbou elektrární bol využitý hydroenergetický potenciál Váhu asi na 60 %.

Velín

Velín je iné označenie pre dozorňu v elektrárni.

Ventilátor

Ventilátor je stroj na stláčanie plynu, určený pre pomer výstupného a vstupného tlaku menší než 1,1. 

V elektrárňach na fosílne palivá sa ventilátory používajú na dopravu spaľovacieho vzduchu do spaľovacej komory – ohniska a na odvod vychladených spalín do komína. Podľa konštrukcie rozlišujeme radiálne a axiálne prevedenie.  

Veterná elektráreň

Veterné elektrárne sa budú dobre uplatňovať predovšetkým v oblastiach s pravidelným a silným vetrom. Také lokality sa nachádzajú veľmi často v horách a v prímorských krajoch. Zatiaľ čo výstavba rozsiahlych veterných parkov v horách môže narážať na estetické hľadiská a bude evidentne nežiaduca v národných parkoch a chránených oblastiach, prímorské oblasti ponúkajú pre výstavbu veterných elektrární ako obnoviteľných zdrojov elektrickej energie rad výhod. Ich nevýhodou je hlučnosť, veľký záber pôdy a ohrozovanie vtákov.

Veterná energia

Veterná energia predstavuje energiu prúdenia vzduchu voči zemskému povrchu – vetra, ktorý vzniká vďaka teplotným rozdielom rôznych oblastí atmosféry. Veterné elektrárne využívajú tento druh energie na jej premenu na elektrickú energiu. 

Veterná turbína

Vo veternej turbíne sa uskutočňuje premena veternej energie na energiu mechanickú (rotácia hriadeľa). Turbína je roztáčaná vetrom prúdiacim cez lopatky turbíny.     

V roku 1930 stál Francúz George Darrieus pri kolíske vynálezu veternej turbíny so zvislou osou, ktorej funkcia je nezávislá od smeru prúdiaceho vetra. Zvislé listy môžu byť upevnené buď rovnobežne s osou rotora v špeciálnom ráme (napr. dvojlistový rotor Darrieus-H alebo trojlistový variant), či do oblúku v tvare luku, ktorého tetivu tvorí os rotora (Darrieus fí).

Veterný park

Veterné elektrárne možno stavať buď jednotlivo, alebo sa združujú do parkov (niekedy sa používa termín veterné farmy). Veterné parky majú desiatky až stovky jednotiek, v ojedinelých prípadoch dokonca niekoľko tisíc. 

Veterný turbogenerátor

Základná časť veternej elektrárne, v ktorej dochádza k premene kinetickej energie vetra na mechanickú prácu rotora a na elektrickú energiu. Obvykle pozostáva z veternej turbíny, prevodovky a elektrického generátora.

Veterný turbogenerátor

Základná časť veternej elektrárne, v ktorej dochádza k premene kinetickej energie vetra na mechanickú prácu rotora a na elektrickú energiu. Obvykle pozostáva z veternej turbíny, prevodovky a elektrického generátora.

Vitrifikácia

Vitrifikácia je spôsob úpravy kvapalných rádioaktívnych odpadov vznikajúcich pri prevádzke jadrovej elektrárne. Metóda spočíva vo výrobe špeciálnych skiel alebo sklokeramiky z kvapalného rádioaktívneho odpadu a sklovitých materiálov pri teplote 900 až 1 200 °C. Výhodou metódy je veľmi nízka vylúhovateľnosť a vysoká objemová redukcia výsledného produktu. Nevýhodou je nutnosť použitia pomerne zložitej technológie (porovnaj s bitúmenáciou a cementáciou).

Vlastná spotreba elektrickej energie

Vlastná spotreba elektrickej energie predstavuje spotrebu technologických zariadení samotnej elektrárne. Elektrický výkon meraný na svorkách generátorov, ktorý za normálnych prevádzkových podmienok produkuje elektráreň, sa nazýva hrubý elektrický výkon. Do elektrizačnej sústavy dodáva elektráreň čistý elektrický výkon, čo je hrubý výkon znížený o vlastnú spotrebu.

Vnútorná energia

Stavová veličina charakterizujúca energetický stav pracovnej látky. Pri tepelnej výmene medzi dvoma látkami dôjde k poklesu vnútornej energie jednej látky a k rastu tepelnej energie druhej. Podobne v tepelnom motore sa mení časť vnútornej energie pracovnej látky na mechanickú prácu.

V energetike sa často stretáme s pojmom „tepelná energia”, ktorý nahrádza pojem vnútornej energie. Hoci moderná fyzika termín „tepelná energia” nepoužíva, má v energetike svoj dobre chápaný zmysel.

Vodič

Vodič je elektrotechnický pojem označujúci látku umožňujúcu vedenie elektrického prúdu. Delí sa na kovy (vodiče I. triedy), elektrolyty (vodiče II. triedy) a polovodiče.

Vodík

Vodík je prvok. Molekulový vodík je bezfarebný plyn, bez chuti a zápachu, ktorý zapálený vo vzduchu horí modrastým plameňom. Je viac ako 14-krát ľahší než vzduch. Vo vode a v rozpúšťadlách je málo rozpustný, pri obyčajnej teplote je málo aktívny. V teple sa zlučuje s mnohými prvkami. S kyslíkom ľahko vytvára výbušnú zmes. 

Vodná elektráreň

Vodná elektráreň využíva energiu vodného toku (vodná energia) na výrobu elektrickej energie. 

Vodná elektráreň Gabčíkovo

Vodná elektráreň Gabčíkovo je najväčšia vodná elektráreň na Slovensku. Táto elektráreň mala byť, podľa medzinárodnej zmluvy medzi MĽR a ČSSR z roku 1977, jedným z článkov sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros. Po jednostrannom prerušení práce na sústave zo strany Maďarska v roku 1989 bolo rozhodnuté dobudovať vodné dielo Gabčíkovo výhradne na slovenskom území. V súčasnosti je už vodná elektráreň Gabčíkovo v plnej prevádzke.

Vodná energetika

Časť energetiky využívajúca na výrobu elektrickej energie vodnú energiu. Ide teda o výrobu elektrickej energie vo vodných elektrárňach.     

Vodná energia

Vodná energia je vlastne potenciálna a kinetická energia vodného toku. Tento druh energie sa na jej premenu na elektrickú energiu využíva vo vodných elektrárňach.

Vodná turbína

Vodná turbína je lopatkový vodný motor meniaci vodnú energiu (potenciálnu energiu vody) na mechanickú prácu na hriadeli. Vodná turbína sa skladá z rozvádzacieho ústroja (rozvádzacieho kolesa, dýzy) usmerňujúceho prietok vody a z obežného kolesa, ktoré vode odoberá energiu. V pretlakových vodných turbínach je navyše sacie potrubie, ktoré vodu zo stroja odvádza. Maximálny zaručený prietok vody vodnou turbínou pri určitom spáde sa nazýva hltnosť. 

Vodné koleso

Vodné koleso je najstarší vodný motor. Predstavuje obvykle drevené koleso, uložené na vodorovnom hriadeli a opatrené po obvode lopatkami, na ktoré sa privádza voda. Podľa spôsobu privádzania vody existujú vodné kolesá na vrchnú, strednú a spodnú vodu. Vodné koleso je predchodcom vodnej turbíny.     

Vodný priestor

Parný bubon alebo valcový parný kotol majú vnútorný priestor počas prevádzky rozdelený na dve približne rovnako veľké časti. V dolnej polovici sa nachádza voda a nazýva sa vodný priestor. Nad vodným priestorom sa zhromažďuje vzniknutá para a tvorí parný priestor. Vzniknutá para sa odvádza parovodom.

Volt – jednotka elektrického napätia

Jeden volt (V) je definovaný ako potenciálny rozdiel medzi svorkami dvojpólu, ktorým preteká elektrický prúd 1 ampér (A), ak sa v ňom stráca elektrický výkon 1 watt (W).

Volta Alessandro

18. 2. 1745 – 5. 3. 1827

Alessandro Giuseppe Antonio Anastasio Volta je považovaný za zakladateľa elektrodynamiky. Dokázal, že javy pozorované Galvanim sú spôsobené elektrickým prúdom vznikajúcim pri ponorení dvoch rôznych kovov do elektrolytu. V roku 1793 vytvoril tzv. Voltov stĺp, čo bol elektrochemický článok, ktorý v priebehu nasledujúcich niekoľkých desaťročí slúžil ako jediný zdroj elektrického prúdu.

Vonkajšie vedenie

Používa sa hlavne na prenos vysokého a veľmi vysokého elektrického napätia.

Vodiče vedenia sú vyrobené z drôtov kruhového prierezu alebo z lán. Vodiče sú upevnené na izolátoroch z elektroporcelánu, zavesených alebo upevnených na elektrických stožiaroch.

Vrtuľa veternej elektrárne

Vrtuľa je rýchlobežný typ veterného motora. Počet listov vrtule býva 1 až 4, najčastejšie však 2 alebo 3. Profily vrtule sú charakterizované malým odporom a veľkou aerodynamickou účinnosťou.  

VUJE a.s.

Internet: www.vuje.sk

Výskumný ústav jadrových elektrární bol zriadený Federálnym ministerstvom palív a energetiky k 1. 1. 1977. Jeho prvým sídlom bola lokalita Jaslovských Bohuníc. Skutočnosť, že ústav bol v rámci vtedajšej ČSSR situovaný na Slovensko, má súvislosť predovšetkým s výstavbou a prevádzkou prvej československej JE A1 v Jaslovských Bohuniciach a následne s výstavbou a prípravou prevádzky JE V1.

V priebehu rokov svojho pôsobenia sa ústav presadil ako úspešná výskumná organizácia doma aj vo svete. Po roku 1989 bol pre privatizáciu zvolený model jeho odkúpenia akciovou spoločnosťou založenou pracovníkmi ústavu. Tento model privatizácie bol úspešný a ústav sa dňom 1. 11. 1994 pretransformoval zo štátneho podniku na súkromnú akciovú spoločnosť Výskumný ústav jadrových elektrární Trnava a.s.

Ústav sa zaoberá výskumno-vývojovými potrebami prevádzky jadrových elektrární a rieši aj konkrétne problémy vo fáze projektovania, výstavby a ich spúšťania, vrátane vykonania spúšťacích prác. Medzi ďalšie oblasti činnosti ústavu patrí problematika rekonštrukcie jednotlivých uzlov a celých blokov jadrových elektrární, komplexná príprava personálu elektrární, technológia nakladania s rádioaktívnymi odpadmi a vyraďovanie JE z prevádzky.

VVER

Reaktor typu VVER (Vodo-Vodný Energetický Reaktor) je tlakovodný reaktor sovietskej konštrukcie moderovaný a chladený obyčajnou vodou pod pomerne vysokým tlakom. Palivom je nízko obohatený urán vo forme dioxidu uránu. Existujúce vyhotovenia sa líšia výkonom (VVER 440: výkon 440 MW elektrických, VVER 1 000: výkon 1 000 MW elektrických). Reaktory VVER 440 sú prevádzkované v jadrových elektrárňach Jaslovské Bohunice a Mochovce.  

Vyhorené jadrové palivo

Čo obsahuje vyhorené palivo?

Vyhorené palivo z jadrových reaktorov tvorí menej než 1 % objemu všetkých jadrových odpadov na svete, ale obsahuje viac ako 90 % celkovej rádioaktivity. Jeden reaktor s výkonom okolo 1 000 MW produkuje ročne približne 30 ton vyhoreného paliva. Pretože palivo má vysokú hustotu, predstavuje to objem iba asi 1,5 m³. Palivo vybrané z reaktora obsahuje stále cca 95 % nespotrebovaného uránu, z toho 1 % štiepiteľného U 235 a 1 % štiepiteľného izotopu plutónia Pu 239. Ostatné štiepne produkty, ktoré dnes považujeme za odpad, teda predstavujú iba asi 1 200 kg. Hlavný podiel rádioaktivity medzi týmito štiepnymi produktmi majú cézium Cs 137 a stroncium Sr 90, oba s polčasom rozpadu okolo 30 rokov. V dôsledku rádioaktívneho rozpadu vyhorené palivo postupne stráca rádioaktivitu a rôzne rádioizotopy sa stávajú neaktívnymi prvkami, ktorých oddelenie z odpadu by v budúcnosti mohlo byť zaujímavé. Je to napr. platina, ruthénium, rhódium, paládium, striebro, prvky vzácnych zemín atď.

Ako sa s ním zaobchádza?   

Palivové články pre tlakovodné reaktory sú pokryté obalom z vysoko odolnej zliatiny zirkónia, ktorá je oveľa odolnejšia než napríklad nehrdzavejúca oceľ. Palivové články v reaktore museli vydržať teploty okolo 300 °C a tlak vyše 12 MPa, ľahko teda odolajú omnoho miernejším podmienkam pri skladovaní a ďalšej manipulácii. Vyhorené články sa z reaktora vyberú a pod hladinou vody kanálom prevezú do bazénu vyhoreného paliva, ktorý je v reaktorovej hale vedľa reaktora. Tam sú pod vodou uložené asi 3 až 4 roky. Voda ich neustále chladí, pretože rádioaktívnym rozpadom sa v nich stále vyvíja teplo. Ich rádioaktivita klesne medzitým asi na 50 % pôvodnej hodnoty. Vyhorené články sa potom vložia do špeciálnych kontajnerov a odvezú do medziskladu vyhoreného paliva. Tam sa skladujú rádovo niekoľko desiatok rokov.

Iným spôsobom ako zaobchádzať s vyhoreným jadrovým palivom je jeho prepracovanie. V každom prípade je ho nakoniec nutné uložiť do hlbinného úložiska. 

Výhrevnosť

Energia, ktorú možno uvoľniť spálením 1 kg paliva. Klasické palivá sa skladajú z horľaviny, popoloviny a vody. Výhrevnosť paliva je daná výhrevnosťou horľaviny.

Výhrevňa

Výhrevňa je energetické zariadenie určené na dodávku tepla vo forme pary, horúcej alebo teplej vody bez predchádzajúceho využitia na výrobu elektrickej energie. V súčasnosti prevažujú výhrevne vykurované zemným plynom. Zemný plyn sa do Slovenskej republiky dováža a jeho cena nepochybne porastie. Využitie iba na vykurovane je nehospodárne a v budúcnosti by sa malo nahradiť kogeneračnou výrobou tepla v spalinovom kotle a produkciou elektrickej energie v spaľovacej plynovej turbíne.

Výkon

Z fyzikálneho hľadiska výkon predstavuje podiel práce vykonanej v určitom časovom úseku a doby za ktorú bola práca vykonaná. Príkonom sa rozumie výkon privádzaný a výkonom výkon odvádzaný. Jednotkou výkonu je watt a predtým sa tiež používala ako jednotka jeden kôň, čo je 735,5 W. Ďalej sa rozoznáva výkon okamžitý, menovitý (daný parametrami stroja), merný (vztiahnutý na inú veličinu), inštalovaný.

Z hľadiska elektroenergetiky je výkon veličinou úmernou súčinu elektrického napätia a elektrického prúdu. Rozoznáva sa činný výkon [W], zdanlivý výkon [VA], jalový výkon [VAr], menovitý výkon, inštalovaný výkon, pohotový výkon.

Výkonom sa označuje aj množstvo preneseného média za jednotku času, napríklad výkon pri plynovodoch v m3/s.

Výkon reaktora

Výkon jadrového reaktora rozoznávame dvojaký: Tepelný výkon udávaný v tepelných wattoch (Wt) a predstavujúci množstvo tepelnej energie, ktorú dokáže reaktor vyrobiť (premeniť) z jadrovej energie jadrového paliva. Napríklad tepelný výkon reaktora VVER 440 je 1 375 MWt. Ďalším výkonom je elektrický výkon, udávaný vo elektrických wattoch (We) a predstavujúci množstvo elektrickej energie, ktorá vznikne premenou tepelnej energie produkovanej reaktorom.

Číslo v typovom označení reaktora obvykle označuje jeho elektrický výkon, napr. pri VVER 440 je to 440 MWe, teda z 1 375 MWt možno získať asi 440 MWe.

Výmenník tepla

Výmenník tepla je zariadenie, ktoré sprostredkuje výmenu tepla medzi činnými médiami (plyn, kvapalina). Rozoznávajú sa výmenníky povrchové (k výmene tepla dochádza prostredníctvom teplovýmennej plochy), kontaktné (k výmene tepla dochádza na ploche vytvorenej hladinou kvapaliny) a zmiešavacie (dochádza k premiešaniu kvapalín). Medzi výmenníky tepla patrí parný generátor, výparník a podobne.

Výparník

Výmenník tepla, v ktorom sa dodávané teplo využíva na tvorbu pary. Do výparníka vstupuje voda predhriata na teplotu nasýtenia, takže dodávané teplo slúži na tvorbu pary pri stálom tlaku. Voda sa vo výparníku vyparuje pri konštantnej teplote, teplote nasýtenia. Výparník klasického parného kotla pozostáva z vertikálnych trubíc, ktoré ochladzujú spaľovací priestor kotla. 

Vypínač

Vypínač je spínač, ktorým možno zapnúť a vypnúť elektrický obvod pri zaťažení. Rozoznáva sa spínač ručný a samočinný.

Vyraďovanie jadrového zariadenia

Vyraďovaním sa rozumejú činnosti po skončení prevádzky, ktorých cieľom je uvoľnenie jadrového zariadenia na iné využitie, alebo jeho likvidácia.

Výroba elektrickej energie

Pojem „výroba elektrickej energie” je vlastne nesprávny, pretože zo zákona zachovania energie vyplýva, že žiadnu energiu nemožno vyrobiť, ale iba premeniť na iný druh energie, ale v energetike sa bežne používa.

Vysokoaktívny odpad

Vysokoaktívny odpad, ku ktorému sa obvykle radí aj vyhorené jadrové palivo, je vysoko rádioaktívny a uvolňuje významné množstvo tepla. Preto si vyžaduje chladenie a tienenie. Trvalé uloženie vysokoaktívnych odpadov je možné iba v hlbinnom geologickom úložisku. 

Vysokotlakový granulačný parný kotol

Parný kotol s granulačným ohniskom, pracujúci pri vysokom tlaku pracovnej látky. Vysoký tlak pary sa prejaví zlepšenou termickou účinnosťou tepelného obehu. Súčasne však kladie väčšie nároky na použité komponenty.

Výsypka

Zariadenie určené na dočasné ukladanie sypkého materiálu. V uhoľnej elektrárni sa vyskytujú výsypky na škvaru, popol či popolček. Výsypka má tvar valca alebo hranolu s vertikálnou osou. Spodná časť výsypky je ukončená obráteným kužeľom alebo ihlanom, takže sa materiál pod vplyvom gravitácie zosúva na dno výsypky, uzavretej uzáverom. Pri otvorenom uzávere sa výsypka vyprázdňuje. 

Vzduchový ventilátor

Stroj na stláčanie vzduchu pracujúci pri menšom pomere výstupného a vstupného tlaku než 1,1.

V elektrárňach na fosílne palivá slúži na dopravu vzduchu do spaľovacieho priestoru alebo do horákov. Podľa konštrukcie rozlišujeme radiálne a axiálne vyhotovenie.

Vznetový motor

Vznetový dieselový motor sa používa na pohon dôležitých zdrojov elektrickej energie pre bezpečnostne významné systémy v jadrových elektrárňach – dieselgenerátory.

Väzbová energia

Je to energia potrebná na rozdelenie sústavy na častice, napríklad na to, aby sme jadro atómu rozložili na jednotlivé nukleóny, alebo molekulu na atómy.