Pa – jednotka
tlaku
|
|
Pascal [Pa] je
odvodená jednotka sústavy SI pre tlak, mechanické napätie a podobne. Jeden Pa
je tlak, ktorý vyvolá sila 1 N rovnomerne rozložená na rovinnej ploche s
obsahom 1 m2, kolmej na smer tejto sily.
|
|
|
Palivo
|
|
Látka väčšinou
organického pôvodu, z ktorej sa spaľovaním uvoľňuje tepelná energia.
Najčastejšie sa používajú fosílne palivá (uhlie, vykurovacie oleje vyrábané z
ropy alebo zemný plyn) alebo palivá na báze biomasy (palivové drevo,
poľnohospodárske odpady, bioplyn).
|
|
|
Palivo
(jadrové)
|
|
Podľa chemickej
väzby štiepneho materiálu (uránu) môže byť palivom karbid, kov, fluorid,
oxid, nitrid, silicid. Podľa obsahu U 235 rozlišujeme palivo prírodné (0,71
%) a obohatené (obsah U 235 je väčší ako 0,71 %). Geometrická forma paliva je
rôznorodá, najčastejšie sú to valcové palivové tablety narovnané do
hermetického povlaku (palivová tyč).
|
|
|
Palivová kazeta
|
|
Montáž
palivových tyčí do tzv. palivovej kazety uľahčuje manipuláciu s jadrovým
palivom.
|
|
|
Palivová
tableta
|
|
Palivová
tableta je najčastejšia geometrická forma jadrového paliva. V tejto
geometrickej forme je palivo ukladané do palivových tyčí a tie sú spájané do
palivových kaziet.
|
|
|
Palivová tyč
|
|
Palivová tyč je
hermeticky uzatvorená rúrka naplnená palivovými tabletami. Zväzok palivových
tyčí tvorí palivovú kazetu.
|
|
|
Palivové
dúchadlo
|
|
Dúchadlo
dopravujúce zemný plyn s potrebným tlakom do horákov. Vstupný pretlak musí
zaistiť dokonalé zmiešanie plynu so spaľovacím vzduchom. Vstupný pretlak
plynu: 40 až 300 MPa.
|
|
|
Palivové
čerpadlo
|
|
Čerpadlo
dopravujúce palivový olej vysokým tlakom do horákov. Vstupný pretlak paliva
musí zaistiť jeho dokonalé rozprášenie. Kapacita čerpadla je určená výkonom
kotla.
|
|
|
Palivové
hospodárstvo
|
|
Palivovým
hospodárstvom jadrových elektrární a
elektrární spaľujúcich fosílne
palivá nazývame prevádzky
elektrární, v ktorých sa palivo do
elektrární prijíma, kontroluje a upravuje na jeho
použitie, prípadne sa zaisťuje aj manipulácia po
využití jadrového paliva, zameraná na jeho
bezpečné dočasné skladovanie na území
elektrárne.
|
|
|
Palivový cyklus
|
|
Palivovým
cyklom sa označuje postupnosť technologických procesov spojených s využitím
paliva. Začína ťažbou, transportom, úpravou, využitím a končí prepracovaním
alebo konečným uložením odpadov. Jestvujú dva principiálne odlišné cykly -
otvorený palivový cyklus a uzavretý palivový cyklus.
|
|
|
Palivový článok
|
|
Pojem „palivový
článok” sa zvyčajne nie úplne presne používa na označenie jadrového paliva vo
forme palivovej kazety, palivovej tyče, prípadne aj s inou konfiguráciou
(palivové gule).
|
|
|
Papin Denis
|
|
22. 8. 1647 –
1712
|
|
Zaoberal sa
termomechanikou, zdokonalil vzdušnú pumpu, vynašiel tlakový (Papinov) hrniec,
atmosférický parný stroj a v roku 1701 prvý parný čln.
|
|
|
Para
|
|
|
Všeobecne
predstavuje para plynné skupenstvo látky s teplotou nižšou ako je kritická
teplota. Para sa dá skvapalniť jednoduchým zvýšením tlaku bez ochladenia. V
elektrárenstve má zvláštny význam vodná para, ktorej energia sa v jadrových
elektrárňach a v elektrárňach spaľujúcich fosílne palivá využíva na
roztočenie parnej turbíny a následne na výrobu elektrickej energie.
|
|
|
Parná
elektráreň
|
|
Výraz „parná
elektráreň” sa často nepresne používa na označenie klasickej elektrárne. Je
potrebné si však uvedomiť, že aj jadrová elektráreň je z hľadiska používaného
média (pary) v sekundárnom alebo aj terciárnom okruhu parnou elektrárňou.
|
|
|
Parná turbína
|
|
Parná turbína
je tepelný lopatkový rotačný motor, v ktorom sa mechanická energia získava
expanziou vodnej pary v jednom alebo postupne v niekoľkých turbínových
(tlakových) stupňoch, tvorených rozvádzacím a obežným kolesom s vencom
lopatiek. Turbína sa spravidla nachádza na spoločnom hriadeli s elektrickým
generátorom – spoločne tvoria tzv. turbogenerátor.
|
|
|
Parné
vykurovanie
|
|
Spôsob
ústredného, prípadne diaľkového vykurovania, v ktorom vykurovacím médiom je
vodná para. Para privedená parným potrubím kondenzuje vo vykurovacích
telesách, kondenzát sa vracia kondenzátovým potrubím späť do kotla. Nevýhodou
parného vykurovania je vysoká povrchová teplota vykurovacích telies a
zložitejšia regulácia vykurovacieho výkonu.
|
|
|
Parný bubon
|
|
Valcová
horizontálna oceľová tlaková nádoba, v ktorej dochádza k separácii nasýtenej
pary. V moderných strmorúrových kotloch stráca bubon funkciu vlastnej
výparnej plochy a tvorí spojovací prvok pre varnice a zavodňovacie rúrky,
ktoré sú k nemu privarené. Je tepelne izolovaný a umiestňuje sa často mimo
spaľovací priestor a mimo ťahy kotla. Bubon zaisťuje recirkuláciu vody vo
varniciach (prirodzený obeh). V prietlačných kotloch bubon odpadá.
|
|
|
Parný cyklus
|
|
Tepelný obeh
premeny tepla na mechanickú energiu, s ktorým pracujú parné elektrárne.
Skladá sa z izobarického ohrevu vody na teplotu varu, vyparovania vody,
ohrevu pary na pracovnú teplotu a expanzie pary v turbíne. Obeh je ukončený
kondenzáciou pary na vodu.
|
|
|
Parný kotol
|
|
Energetické
zariadenie určené na výrobu pary. Skladá sa zo
spaľovacieho zariadenia (ohnisko) a parného generátora.
Do parného generátora sa privádza napájacia
voda a výsledným produktom je para. Kotly sa
rozdeľujú podľa typu ohniska (roštové,
práškové granulačné,
práškové výtavné, fluidné),
podľa konštrukcie parnej časti (valcové,
strmorúrové) a podľa obehu (prirodzený obeh,
nútený obeh).
|
|
|
Parný kotol s
granulačným ohniskom
|
|
Parný kotol
spaľujúci rozomleté uhlie. Teplota spaľovacieho procesu je volená tak, že
čiastočky zhoreného paliva (popolček) sa v prúde spalín síce natavujú, ale
rýchlo chladnú a granulujú. Zhromažďujú sa čiastočne vo výsypkách
jednotlivých ťahov kotla a v odlučovači popolčeka. Časť jemného popolčeka
však uniká so spalinami do ovzdušia a tvorí škodlivé exhalácie.
|
|
|
Parný kotol s
výtavným ohniskom
|
|
Kotol pracujúci
s vyššou spaľovacou teplotou, umožňujúcou úplné roztavenie popolčeka a vznik
roztavenej trosky. Troska sa odvádza z ohniska výtokovým otvorom do
granulačnej nádrže.
|
|
|
Parný priestor
|
|
Parný bubon
alebo valcový parný kotol majú vnútorný priestor rozdelený na dve približne
rovnako veľké časti. Spodná časť je zaplnená vodou a nazýva sa vodný
priestor, v hornej časti nazývanej parný priestor sa zhromažďuje sýta para.
Vznikajúca para sa odvádza parovodom.
|
|
|
Parný stroj
|
|
Parný stroj je
tepelný piestový motor meniaci tepelnú energiu vodnej pary na mechanickú
prácu odvádzanú priamo z piestnej tyče (parné čerpadlo), alebo najčastejšie
prostredníctvom kľukového mechanizmu z hriadeľa. V súčasnosti sa parné stroje
používajú už len ojedinelo (parné lokomotívy, lokomobily), pretože boli
nahradené parnými turbínami, spaľovacími motormi, elektromotormi.
|
|
História
parného stroja:
|
|
Využitím
vody a pary na pohon rôznych strojov, mechanizmov aj hračiek sa
už tri storočia pred Kristom zaoberal mechanik Ktesibios a
preslávený filozof a matematik Archimedes.
Myšlienka využitia pary potom na dlho zapadla, a tak až od 17.
storočia došlo k znovuoživeniu pokusov. Talian Giovanni Branca
(1571 – 1645) uviedol v roku 1629 princíp parnej
turbíny. Ďalšie zásluhy má vynálezca
tlakového hrnca Francúz Denis Papin (1647 – 1712).
V jeho stopách kráčali predovšetkým
Angličania - autor „ohňového stroja” Thomas Savery
(asi 1650 – 1715) a jeho mladší krajan Thomas
Newcomen (1663 – 1729) sa preslávili svojím
„priateľom baníkov”. V obidvoch prípadoch
išlo o atmosférické parné stroje, to
znamená, že piest vykonával prácu, len keď naň
pôsobil tlak atmosféry. Ďalšou nevýhodou
bola aj prestávka, počas ktorej musel byť ochladzovaný, a
tiež nadmerná spotreba paliva. Vďaka nej bola prevádzka
strojov mimo baní prakticky nemožná. A tak sa dlho
očakávaným motorom priemyselnej revolúcie stal až
vynález dvojčinného parného stroja Jamese Watta
(1736 – 1819). Ďalšie mená, ktoré je
nutné spomenúť, sú Francúz Nicolas Joseph
Cugnot (1725 – 1804; 1769 – parovoz), Richard Trevithick
(1771 – 1833; aplikácia zdokonaleného Wattovho
parného stroja na lokomotívu), George Stephenson (1781
– 1848; lokomotíva) a ďalší.
|
|
|
Parogenerátor
|
|
Parogenerátor
je bežne používaný výraz pre parný
generátor. Parný generátor je tepelný
výmenník produkujúci paru, ktorá
poháňa turbíny. V parných generátoroch
jadrových elektrární vzniká para na
teplých rúrkach, ktorými preteká voda 1.
okruhu. Z parného generátora para postupuje ďalej do
turbíny.
|
|
|
Paroplynová
elektráreň
|
|
Elektráreň
pracujúca v paroplynovom cykle. Paroplynové elektrárne potrebujú na svoju
prevádzku kvapalné alebo plynné palivo. Podľa druhu paliva rozlišujeme potom
elektráreň na vykurovací olej, zemný plyn alebo splynené uhlie.
|
|
|
Paroplynové
zariadenia
|
|
Komponenty
energetického zariadenia pracujúceho v paroplynovom cykle (plynová turbína s
kompresorom a chladičom, spalinový kotol, parná turbína s elektrickým
generátorom a i.).
|
|
|
Paroplynový
cyklus
|
|
V
paroplynovom cykle sa na zvýšenie účinnosti
parného cyklu využívajú spaliny obvykle zo
spaľovacích turbín. Pre účinnosť tepelných
cyklov platí, že je tým vyššia, čím
je vyššia stredná teplota, pri ktorej
privádzame teplo do obehu, a čím je nižšia
stredná teplota, pri ktorej teplo z obehu odvádzame.
Účinnosť tepelného cyklu môžeme
zvýšiť spojením parného a plynového
cyklu s využitím ich špecifických
vlastností. Samotný výraz
„paroplynový cyklus” je vlastne
zjednodušený, pretože z termodynamického hľadiska
ide o dva obehy: parný a plynový.
|
|
História:
|
|
Prvý pokus o
realizáciu paroplynového zariadenia je prisudzovaný ruskému námornému
dôstojníkovi P. D. Kuzminskému, ktorý v rokoch 1892 až 1900 postavil prvé
paroplynové zariadenie na pohon lodí. Spaľovacia komora, v ktorej sa
spaľoval kerosín, bola intenzívne chladená vodou s tlakom asi 5 MPa. Po
zaškrtení ohriatej vody sa vzniknutá para miešala so spalinami a táto zmes
bola vedená do turbíny. Pridávaním pary do spalín sledoval Kuzminskij
zvýšenie hmotnostného prietoku turbínou, a tým aj zvýšenie jej výkonu
vzhľadom k príkonu kompresora. To bola z hľadiska dosiahnutia prebytku výkonu
v spaľovacej turbíne pri vtedajšej úrovni znalostí z oblasti konštrukcie
turbín a kompresorov, zásadná otázka. Pridávaním vodnej pary do spalín sa
mala súčasne znížiť teplota spalín pred turbínou vzhľadom na vtedy
dosiahnuteľnú žiaruvzdornosť materiálov. Účinnosť zariadenia bola malá – asi
3 %.
|
|
|
Parovod
|
|
Potrubie
zabezpečujúce dopravu pary z parného generátora alebo kotla do turbíny.
|
|
|
Parson Charles
Algernon
|
|
13. 6. 1854 –
11. 2. 1931
|
|
Sir Charles
Algernon Parsons v roku 1884 vynašiel parnú pretlakovú turbínu, skonštruovanú
ako turbogenerátor. Táto turbína nesie jeho meno.
|
|
|
Pascale Blaise
|
|
19. 6. 1623 –
19. 8. 1662
|
|
Vo fyzike
skúmal hydrostatický tlak a formuloval Pascalov zákon. Vynašiel a
skonštruoval prvý funkčný mechanický počítací stroj. Je po ňom pomenovaná
jednotka tlaku.
|
|
|
Pasívne
bezpečnostné systémy
|
|
Pasívne
bezpečnostné systémy sa vyznačujú tým, že ich fungovanie nie je závislé od
dodávky energie zvonku a že ich nie je nutné spúšťať a ovládať pomocou
riadiaceho signálu. Sú stále funkčné, spĺňajú kritériá vysokej spoľahlivosti
a dajú sa pomerne ľahko udržiavať.
|
|
|
Pásový dopravník
|
|
Zariadenie
umožňujúce plynulý transport paliva zo skládky do
zásobníka. Hlavnou súčasťou pásového
dopravníka je nekonečný gumový pás
poháňaný elektromotorom. Na vrchnú časť
pásu sa na jednom konci privádza dopravovaný
materiál, na druhom konci sa materiál vysýpa.
Prepravná kapacita je daná šírkou a
rýchlosťou pásu. Na dopravu na väčšie
vzdialenosti sa môže použiť niekoľko pásových
dopravníkov.
|
|
|
Pásový rovinný
rošt
|
|
Pevný
rošt s ručnou obsluhou stačil len do tej doby, pokiaľ pracovali
parné stroje s malým výkonom. S rastom
výkonu bolo potrebné rošty mechanizovať. Medzi
úspešné konštrukcie patrí
pásový rovinný rošt. Skladá sa z
dvoch článkových reťazí prepojených naprieč
rámami, do ktorých sú zasunuté
roštnice. Vrstva paliva na rošte sa reguluje hradlom.
|
|
|
Pauli Wolfgang
|
|
1900 – 1958
|
|
Pracoval v
oblasti teórie relativity a v kvantovej mechanike. Objavil tzv. Pauliho
princíp, ktorý je dôležitý v kvantovej fyzike mnohoelektrónových systémov, a
ktorý hovorí, že dve častice nachádzajúce sa v tom istom stave (rovnaký spin,
náboj, moment hybnosti, atď.) nemôžu existovať v rovnakom čase na rovnakom
mieste. Za objav vylučovacieho princípu dostal Nobelovu cenu (1945).
|
|
Vypracoval
teóriu spinu v rámci nerelativistickej kvantovej mechaniky a prispel
k formulácii kvantovej elektrodynamiky. Zaoberal sa tiež elektrónovým
plynom v kovoch a jadrovými silami. V roku 1931 predpovedal existenciu
neutrína.
|
|
|
Pelton Lester
Allen
|
|
5. 9. 1829 –
14. 3. 1908
|
|
V roku 1880
vynašiel rovnakotlakovú vodnú turbínu s dotyčnicovým ostrekom obežného
kolesa. Táto turbína po ňom nesie meno.
|
|
|
Peltonova
turbína
|
|
Rovnakotlaková
vodná turbína s dotyčnicovým ostrekom obežného kolesa pre veľké spády.
Rozvádzačom je dýza na prívodnom potrubí, z ktorej voda vystupuje kruhovitým
lúčom a dopadá na miskovité lopatky obežného kolesa. Podľa prietoku sú
vyrábané Peltonove turbíny s jednou, dvoma a tromi dýzami (vodorovné) alebo
až so šiestimi dýzami (zvislé).
|
|
|
Perpetum mobile
|
|
Perpetum mobile
je večný motor. Perpetum mobile prvého druhu je hypotetické zariadenie, ktoré
by vykonávalo prácu „z ničoho”, t. j. bez dodania energie. Zákon zachovania
energie takú možnosť vylučuje. Perpetum mobile druhého druhu by malo byť
zariadenie trvalo pracujúce na základe odberu tepla z chladnejšieho okolia.
To ale vylučuje druhá veta termodynamická.
|
|
|
Pevný
rádioaktívny odpad
|
|
Pevný
rádioaktívny odpad vzniká napríklad pri prevádzke jadrového reaktora - ide
predovšetkým o filtre, rôzne opotrebované časti strojného zariadenia,
poškodené a zamorené meracie prístroje, náradie, odrezky armatúr, laboratórne
pomôcky a podobne. Špecifický problém predstavujú aktivované časti zariadení
a budov po ukončení prevádzky jadrovej elektrárne. Do pevných rádioaktívnych
odpadov sa niekedy započítava aj vyhorené jadrové palivo, pokiaľ ho vôbec
považujeme za odpad. Po zvládnutí zodpovedajúcich technológií prepracovania
môže totiž toto vyhorené palivo predstavovať cennú surovinu.
|
|
Objem pevných
rádioaktívnych odpadov je pri úprave redukovaný a odpady sú vo vhodných
kontajneroch ukladané do zodpovedajúcich úložísk.
|
|
|
Plamencový
kotol
|
|
Starší typ
kotla používaný v uhoľných elektrárňach. Plamencom sa nazýva vlnitá rúrka,
umiestnená do vnútra kotla. Roštové ohnisko je vo vnútri plamenca a plamenec
je obklopený vodou kotla. Tieto kotly mali väčšiu výhrevnú plochu pri
zachovaní rovnakej veľkosti bubna ako pri kotloch valcových.
|
|
|
Plazma
|
|
Z fyzikálneho
hľadiska plazmu predstavujú častice (atómy, molekuly, ióny, elektróny) bez
pevnej vzájomnej väzby, z ktorých aspoň niektoré majú elektrický náboj,
pričom v dostatočne veľkom objeme je súčet kladných a záporných elektrických
nábojov nulový. Plazma je označovaná ako štvrté skupenstvo hmoty a vzniká
ionizáciou plynu a to napríklad vysokou teplotou alebo elektrickým výbojom
(bleskom alebo žiarením laseru). Pohyb plazmy v elektromagnetickom poli
študuje magnetohydrodynamika. Väčšina hmoty vo vesmíre je v stave plazmy.
|
|
|
Plášť kotla
|
|
Dôležitým
parametrom každého energetického zariadenia sú tepelné straty. V prípade
parného kotla sa tieto straty znižujú izolačnou vrstvou z troskovej vaty,
čadičovej vlny alebo iného žiaruvzdorného izolačného materiálu. Táto izolácia
je z vonkajšej strany zakrytá zaplechovaním. Plechový plášť kotla chráni
izoláciu pred poškodením a súčasne zabraňuje vnikaniu falošného vzduchu do
ohniska škárami a trhlinami v obmurovke.
|
|
|
Plutónium
|
|
Plutónium,
resp. jeho izotopy Pu 239 a Pu 241, sú dôležitým
štiepnym materiálom. Spolu s izotopom uránu U
235 slúžia ako palivo v jadrových reaktoroch a
používajú sa tiež na výrobu jadrových
zbraní. Technická príprava plutónia je
založená na účinku pomalých neutrónov na
izotop U 238. Prvýkrát bol umelo pripravený v roku
1940.
|
|
|
Plyn
|
|
|
Plyn je,
rovnako ako kvapalina, látka líšiaca sa od pevných látok možnosťou vzájomného
voľného posúvania molekúl. S kvapalinou má ďalej plyn spoločnú premenlivosť
tvaru pri stálom objeme, ale líši sa od nej rozpínavosťou a ľahkou
stlačiteľnosťou.
|
|
Vo fyzike sa
často používa pojem ideálny plyn, t. j. plyn zložený z veľkého počtu veľmi
malých guľovitých častíc s rovnakou hmotnosťou, dokonale pružných a hladkých,
bez vzájomného pôsobenia, s výnimkou zrážok. Ideálny plyn sa riadi stavovou
rovnicou p . V = n . R . T (p – tlak, V – objem, n – látkové množstvo, R –
plynová konštanta, T – termodynamická teplota). V reálnom plyne sa
predpokladá vzájomné pôsobenie medzi molekulami.
|
|
|
Plynárenstvo
|
|
Plynárenstvo
predstavuje odbor zaoberajúci sa výrobou, rozvodom, skladovaním a
distribúciou kvapalného plynu, skvapalňovaním zemného plynu, jeho skladovaním
a využitím.
|
|
|
Plynný
rádioaktívny odpad
|
|
Plynný
rádioaktívny odpad vzniká pri prevádzke jadrového reaktora a obsahuje najmä
rádionuklidy inertných plynov a jódu s krátkym polčasom rozpadu. Po zadržaní
v čistiacom systéme dochádza k rozpadu väčšiny rádionuklidov a po vyčistení
je vzduch vypúšťaný ventilačným systémom. Prípustné koncentrácie
rádionuklidov vo vypúšťanom vzduchu sú stanovené zvláštnymi predpismi.
|
|
|
Plynojem
|
|
Zariadenie na
uskladňovanie plynu. V plynárenstve sa používajú nadzemné a podzemné
plynojemy. Nadzemné plynojemy sa rozdeľujú na mokré, suché a tlakové.
Podzemné plynojemy sú kolektorové (porézna hornina) a kavernové
(jaskyňové).
|
|
|
|
V súčasnej dobe
slúži na vyrovnávanie spotreby zemného plynu na svete okolo 600 podzemných
zásobníkov s celkovou kapacitou 300 mld. m3.
|
|
|
Plynová turbína
|
|
Energetické
zariadenie, v ktorom prebieha na základe adiabatickej expanzie premena časti
vnútornej energie stlačeného plynu na kinetickú energiu rotora. Spaľovacie
plynové turbíny pracujú v otvorenom cykle. Nasatý atmosférický vzduch
kompresor stláča a vháňa do spaľovacej komory, kde sa vzduch mieša so zemným
plynom. Spálením plynu vzniknú horúce spaliny, ktoré expandujú v turbíne.
Teplo výstupných spalín sa využíva v spalinovom kotle.
|
|
|
Plynové
vykurovanie
|
|
Miestne alebo
ústredné vykurovanie, v ktorom sa ako palivo používa plyn (svietiplyn, zemný
plyn). Ak sú splnené základné podmienky dobrej funkcie plynového spotrebiča,
ide o veľmi výhodný a jednoduchý spôsob vykurovania.
|
|
|
Plynovod
|
|
Plynovodmi sa
dopravuje zemný plyn z miesta jeho ťažby na miesto jeho spotreby. Plynovody
sú vedené ako po povrchu zeme, tak aj pod hladinou mora. Prietok zemného
plynu rýchlosťou až 80 km/h, potrubím s vnútorným priemerom až 122 cm
zaisťujú kompresory sústredené v staniciach pozdĺž trás plynovodov. Po
privedení zemného plynu na miesto spotreby sa plyn čistí, potom sa uskladňuje
v podzemných zásobníkoch a v špeciálnych nádržiach.
|
|
Doprava zemného
plynu v Európe a do Európy je zabezpečovaná plynovodmi, ktorých celková dĺžka
už prekročila 430 000 km. Celosvetovo je v prevádzke už viac ako 1 250 000 km
vysokotlakových plynovodov (údaje nezaratávajú regionálne a mestské stredno a
nízkotlakové siete). Najväčšiu časť európskych vysokotlakových plynovodov
vlastní Rusko s dĺžkou asi 215 000 km. Najdlhší ruský aj európsky plynovod –
tranzitný plynovod – privádza plyn do strednej a západnej Európy, ktorá tým
získava strategicky význam. Narastajúca ťažba v nórskom a britskom sektore
Severného mora si vyžaduje stavbu stále nových podmorských plynovodov,
vedúcich už teraz do Nórska, Veľkej Británie, Dánska, nemeckého Emdenu a
belgického Zeebrugge. Iný podmorský plynovod privádza saharský zemný plyn cez
Sicíliu do Ríma a Janova. Ďalší plynovod dodáva ten istý plyn cez Maroko a
Gibraltar do Španielska.
|
|
|
Plynovod
|
|
Plynovodmi sa
dopravuje zemný plyn z miesta jeho ťažby na miesto jeho spotreby. Plynovody
sú vedené ako po povrchu zeme, tak aj pod hladinou mora. Prietok zemného
plynu rýchlosťou až 80 km/h, potrubím s vnútorným priemerom až 122 cm
zaisťujú kompresory sústredené v staniciach pozdĺž trás plynovodov. Po
privedení zemného plynu na miesto spotreby sa plyn čistí, potom sa uskladňuje
v podzemných zásobníkoch a v špeciálnych nádržiach.
|
|
Doprava zemného
plynu v Európe a do Európy je zabezpečovaná plynovodmi, ktorých celková dĺžka
už prekročila 430 000 km. Celosvetovo je v prevádzke už viac ako 1 250 000 km
vysokotlakových plynovodov (údaje nezaratávajú regionálne a mestské stredno a
nízkotlakové siete). Najväčšiu časť európskych vysokotlakových plynovodov
vlastní Rusko s dĺžkou asi 215 000 km. Najdlhší ruský aj európsky plynovod –
tranzitný plynovod – privádza plyn do strednej a západnej Európy, ktorá tým
získava strategicky význam. Narastajúca ťažba v nórskom a britskom sektore
Severného mora si vyžaduje stavbu stále nových podmorských plynovodov,
vedúcich už teraz do Nórska, Veľkej Británie, Dánska, nemeckého Emdenu a
belgického Zeebrugge. Iný podmorský plynovod privádza saharský zemný plyn cez
Sicíliu do Ríma a Janova. Ďalší plynovod dodáva ten istý plyn cez Maroko a
Gibraltar do Španielska.
|
|
|
Poistka
|
|
Poistka je
elektrotechnické ochranné zariadenie proti skratu a prekročeniu prípustného
príkonu elektrickej energie.
|
|
|
Polčas premeny
(doba polpremeny)
|
|
Polčas rozpadu
je doba, počas ktorej sa polovica z prítomných rádionuklidov zmení
(rozpadne).
|
Polovodiče
|
|
Polovodiče (či
presnejšie elektrónové polovodiče) sú nekovy s elektrónovou vodivosťou. Od
kovov sa odlišujú predovšetkým malou elektrickou vodivosťou a obrátenou
závislosťou vodivosti od teploty (na rozdiel od kovov, vodivosť s teplotou
rastie). U niektorých polovodičov dochádza absorpciou svetla k uvoľňovaniu
vodivostných elektrónov (vnútorný fotoelektrický jav).
|
|
Z hľadiska
mechanizmu vedenia prúdu rozlišujeme polovodiče typu P a typu N.
|
|
Polovodičové
prvky sú kremík (Si), germánium (Ge), selén (Se) a telúr (Te).
|
|
Polovodiče
typu N (s negatívnymi nositeľmi prúdu) majú v
kryštalickej mriežke nepatrné množstvo cudzích
atómov s väčším počtom valenčných
elektrónov, než zodpovedá mocenstvu atómov
pôvodnej kryštalickej mriežky. Prebytočný
valenčný elektrón je viazaný k atómu
prímesi len slabou väzbou a môže byť od atómu
odtrhnutý. Takýmto spôsobom vznikajú
vodivostné elektróny, ktoré sa môžu v
kryštáli voľne premiestňovať. Cudzí atóm,
ktorý je zdrojom vodivostných elektrónov, sa
nazýva donor.
|
|
Polovodiče typu
P (s pozitívnymi nositeľmi prúdu) majú kryštalickú mriežku znečistenú
nepatrným množstvom cudzích atómov (akceptorov), schopných viazať valenčné
elektróny pôvodnej kryštalickej mriežky. Tým sa vytvárajú prázdne miesta po
elektrónoch, ktoré môžeme považovať za kladne nabité diery. Na prázdne miesto
sa môže presunúť elektrón zo susedného atómu, takže kladné diery sú v
kryštalickej mriežke voľne pohyblivé.
|
|
|
Pološpičková
elektráreň
|
|
Pološpičková
elektráreň pracuje v režime pološpičkového zaťaženia.
|
|
|
Pološpičková
vodná elektráreň
|
|
Vodná
elektráreň pracujúca v režime pološpičkového zaťaženia.
|
|
|
Pološpičkové
zaťaženie
|
|
Pološpičkové
zaťaženie je časť zaťaženia medzi základným a špičkovým zaťažením. Túto časť
zaťaženia je vhodné pokrývať klasickými elektrárňami a veľkými vodnými
elektrárňami, t. j. elektrárňami s veľkým výkonom, pomerne vysokou účinnosťou
a s možnosťou dostatočne rýchlych zmien výkonu.
|
|
|
Polymerizácia
|
|
Polymerizácia
je pomerne nový spôsob úpravy kvapalných
(mokrých pevných) rádioaktívnych odpadov,
vznikajúcich pri prevádzke jadrovej elektrárne.
Metóda je založená na zabudovaní odpadov do
umelých hmôt ako polyester alebo epoxidová živica.
Výhodou metódy je nízka vylúhovateľnosť
rádionuklidov a chemická stabilita
výsledného produktu. Nevýhodou sú
vysoké náklady a relatívne zložitá
technológia.
|
|
|
Pomalý neutrón
|
|
Názov pomalý
neutrón je ekvivalentom názvu tepelný neutrón.
|
|
|
Popol
|
|
|
Popol
tvorí tuhý minerálny zbytok po
spálení paliva, ktorý vznikne oxidáciou a
rozkladom popolovín. Jemné čiastočky popola,
vzniknuté spaľovaním práškového
uhlia, tvoria popolček. Pri vyšších
teplotách popol mäkne, speká sa a tvorí
škvaru, pri prekročení teploty tavenia tvorí
tekutú trosku.
|
|
|
Popolček
|
|
Jemné čiastočky
popola vzniknuté spaľovaním práškového uhlia. Popolček vzniká v spaľovacom
priestore a je unášaný spalinami do ďalších ťahov kotla. Zo spalín sa
odstraňuje cyklónmi a elektrostatickými filtrami. Pomocou pneumatických alebo
hydraulických systémov sa dopravuje na skládku popolčeka.
|
|
|
Popoloviny
|
|
Nespáliteľná
tuhá zložka paliva. Podľa druhu uhlia sa obsah popoloviny pohybuje v rozmedzí
20 až 40 %. Z hľadiska chemického zloženia sú to oxidy kremíka, hliníka,
železa, vápnika a pod. Popoloviny však obsahujú aj určité množstvo
rádioaktívnych látok (napr. produkty rozpadových radov uránu) a emisie
elektrární spaľujúcich uhlie sú do určitej miery rádioaktívne.
|
|
|
Potenciál
|
|
|
|
Úplne všeobecne
predstavuje potenciál celkovú schopnosť alebo spôsobilosť na výkon, na
poskytnutie energie. Elektrostatický potenciál v danom bode elektrického poľa
má význam energie meranej prácou, ktorá sa vykoná proti silám poľa pri
prenesení jednotkového elektrického náboja z definovaného miesta (obvykle s
nulovým potenciálom) do daného bodu poľa.
|
|
|
Potenciálna
energia
|
|
Teleso má túto
energiu vďaka svojej polohe, napr. v gravitačnom poli Zeme.
|
|
Teleso s
hmotnosťou 1 kg má potenciálnu energiu 1 J, keď je 0,1 m nad povrchom Zeme.
|
|
|
Povrchová baňa
|
|
V povrchovej
bani sa uhlie doluje z uhoľných slojov, ktoré sa nachádzajú nie príliš hlboko
pod povrchom (až do niekoľkých desiatok metrov). Z povrchu je nutné odviezť
všetky nadložné horniny pokrývajúce uhlie a uložiť ich niekde v blízkosti na
tzv. výsypku. Pri obrovských množstvách premiestňovanej zeminy, rozsiahlom a
hlbokom uhoľnom lome oblasť povrchového dolovania potom získava vzhľad
smutnej mesačnej krajiny.
|
|
Povrchové
dobývanie je však lacnejšie a
ekonomickejšie ako dobývanie hlbinné. Dá sa
ním vyťažiť skoro 100 % uhoľných zásob, čo je pri
hlbinnej ťažbe nemožné. Pokiaľ sa pri ťažbe postupuje
uvážlivo, nemusia byť konečné škody na vzhľade
krajiny príliš vysoké. Vyťažené
povrchové bane je možné rekultivovať tak, aby mohli
slúžiť iným účelom.
|
|
SKRÝVKA, ŤAŽBA
A DOPRAVA
|
|
Pod
pojmom skrývka sa rozumie odstránenie nadložných
vrstiev horniny nad uhoľným slojom a ich doprava na čo
najbližšie miesto tak aby, neprekážali ťažbe. Robí
sa lopatovými, kolesovými alebo korčekovými
rýpadlami s čo najvyšším výkonom. Na
dopravu sa používajú široké
pásové dopravníky, často s dĺžkou
niekoľkých kilometrov.
|
|
K
najmohutnejším zariadeniam na ťažbu skrývky patria technologické celky,
skladajúce sa z obrovských kráčajúcich korčekových rýpadiel, spojených s
pásovým mostom dopravujúcim horninu od rýpadla. Po odstránení nadložia
sa uhlie dobýva tak isto rýpadlami. Tie ho nakladajú priamo v jame uhoľného
lomu buď na veľkokapacitné nákladné automobily, alebo do železničných
vagónov. Napriek tomu, že aj uhoľné lomy sa musia odvodňovať a niektoré
obzvlášť hlboké lomy sa musia aj umelo vetrať, je ťažba omnoho jednoduchšia
než hlbinná. Je náročná na dobrú organizáciu, pretože väčšinou sa pracuje v
nepretržitom pracovnom cykle.
|
|
|
Povrchové
úložisko
|
|
Povrchové
úložisko slúži na uloženie nízkoaktívnych rádioaktívnych odpadov s krátkym a
stredným polčasom rozpadu (do tridsiatich rokov) na zemskom povrchu. Ochranné
stavebné bariéry obvykle zahŕňajú betónové nádrže s izoláciou proti
prenikaniu zrážkových a spodných vôd.
|
|
|
Pozitrón
|
|
Pozitrón je
kladne nabitá antičastica k elektrónu. Existencia tejto častice bola
predpovedaná už v roku 1928 (Paul Dirac) a neskôr objavená v kozmickom
žiarení a rozpade beta. Pri zrážke pozitrónu a elektrónu dochádza k
anihilácii a vznikajú fotóny.
|
|
|
Práca
|
|
|
Z fyzikálneho
hľadiska je práca veličina vyjadrujúca dráhový účinok sily. Hlavnou jednotkou
práce je joule.
|
|
|
Pracovná látka
|
|
Látka, ktorá sa
používa v tepelnom obehu a umožňuje prenos a premenu časti tepelnej energie
na mechanickú prácu. V súčasnosti sa v elektrárňach najčastejšie používa
parný cyklus a pracovnou látkou je voda a vodná para. Pracovnou látkou
plynových turbín pracujúcich v otvorenom cykle je vzduch alebo spaliny.
|
|
|
Prášková
technológia
|
|
Prášková
technológia je výraz pre technológiu spaľovania
uhlia, ktorá dokáže spáliť palivo s vysokým
obsahom popola a vody s účinnosťou vyššou, než
majú roštové ohniská. Do vybavenia
elektrární využívajúcich
práškovú technológiu patria uhoľné
mlyny drviace uhlie na prášok (odtiaľ názov tejto
technológie), ktorý je potom vháňaný do
horákov kotla prúdom vzduchu alebo spalín,
prípadne ich zmesou. Moderné
práškové elektrárne sa svojou
účinnosťou blížia k štyridsiatim percentám.
|
|
|
Práškové
granulačné ohnisko
|
|
Ohnisko s takou
pracovnou teplotou, pri ktorej dochádza ku granulácii nataveného popolčeka
priamo v spaľovacom priestore kotla. V ohnisku sa spaľuje rozomleté uhlie,
granulovaný popolček sa hromadí vo výsypkách jednotlivých ťahov a v
odlučovači.
|
|
|
Práškový kotol
|
|
Práškový
kotol je moderný kotol využívajúci tzv.
práškovú technológiu, t. j.
spaľujúci uhlie drvené v uhoľných mlynoch na
prášok (odtiaľ názov tejto technológie),
ktorý je potom do horákov kotla vháňaný
prúdom vzduchu alebo spalín, prípadne ich zmesou.
|
|
|
Prechodový jav
|
|
Prechodový jav
je rýchly, spojito prebiehajúci jav, nastávajúci pri náhlom zapnutí alebo
prerušení (zmene) elektrického prúdu v elektrickom obvode alebo pri náhlych
zmenách iných fyzikálnych veličín určitého technologického procesu. Z
hľadiska elektrizačnej sústavy je možné prechodový jav približne definovať
ako dej medzi dvoma ustálenými stavmi sústavy.
|
|
|
Predhrievač
|
|
Tepelný
výmenník využívajúci teplo spalín na ohrev napájacej vody. Je zložený z
rúrkových zväzkov, ktorými preteká voda ohrievaná zvonka prúdiacimi spalinami.
Je zavesený v niektorom z ťahov kotla. Analogický termín je ohrievač vody
alebo ekonomizér.
|
|
|
Prečerpávacia
vodná elektráreň
|
|
Prečerpávacie
vodné elektrárne využívajú prebytok
elektrickej energie v dobe nízkej spotreby (najmä v noci)
na prečerpanie vody zo spodnej do hornej umelej akumulačnej
nádrže. V špičke potom táto voda slúži na
výrobu elektriny. Konštrukčne sa môže realizovať
dvoma spôsobmi. Buď turbína prečerpávacej vodnej
elektrárne je konštruovaná tak, aby bola
schopná pracovať ako čerpadlo, alebo sú
inštalované zvláštne čerpadlá
(vodná lektráreň Dobšiná). V oboch
prípadoch sa na pohon turbíny aj čerpadla využíva
ten istý synchrónny stroj, ktorý pri
čerpaní pracuje ako synchrónny motor a pri výrobe
ako generátor. Podľa okolností sa hovorí o
čerpadlovej alebo turbínovej prevádzke.
|
|
|
Prečerpávacie
čerpadlo
|
|
Prečerpávacie
čerpadlo, alebo tiež akumulačné čerpadlo, sa využíva v prečerpávacích vodných
elektrárňach. Toto čerpadlo tvorí s turbogenerátorom hydroagregát
prečerpávacej vodnej elektrárne. V čase nízkej spotreby (v noci) sa využíva
prebytok elektrickej energie na načerpanie vody čerpadlom do umelej
akumulačnej nádrže. V špičke potom táto voda vyrába elektrinu, keď reverzný
hydroagregát pracuje ako turbogenerátor a produkuje elektrickú energiu.
|
|
|
Prehrievač
|
|
Tepelný
výmenník využívajúci teplo spalín na ohrev pary na pracovnú teplotu. Skladá
sa z rúrkových hadov zavesených v niektorom z ťahov kotla. V rúrkach prúdi
ohrievaná para, okolo rúrok horúce spaliny. Zvyčajne je zložený z niekoľkých
sekcií.
|
|
|
Prenos
elektrickej energie
|
|
Prenos
elektrickej energie sa uskutočňuje medzi elektrárňami a veľkými elektrickými
stanicami. Tento prenos môže byť drôtový alebo bezdrôtový, ktorý patrí medzi
perspektívne metódy. Vzhľadom na to, že pri prenose striedavého prúdu sú
straty úmerné druhej mocnine prúdu, je výhodné, aby bolo prenášané čo
najvyššie napätie.
|
|
Prvý prenos
elektrickej energie na kratšiu vzdialenosť sa uskutočnil jednoduchým vedením
jednosmerného prúdu nízkeho napätia (A. Pirockij v roku 1876) a neskôr aj
vysokého napätia (M. Depréz v roku 1882). Prenos elektrickej energie na
väčšiu vzdialenosť (175 km) uskutočnil v roku 1891 ruský inžinier M.
Dolivo-Dobrovolskyj pomocou trojfázového striedavého prúdu medzi mestami
Laufen a Frankfurt nad Mohanom.
|
|
Prvé prenosy
striedavého prúdu veľmi vysokého napätia sa uskutočnili v Európe začiatkom
20. storočia, po prvej svetovej vojne prenosy napätí 220 kV, po druhej
svetovej vojne napätí 380 kV (Švédsko) a o niekoľko rokov neskôr napätí 500
kV (ZSSR) a 740 kV (Kanada). V súčasnosti sú v podstate vyriešené všetky
problémy prenosu elektrickej energie napätím do 1 500 kV.
|
|
|
Prenos tepla
|
|
Prenos tepla je
z hľadiska elektrárenstva veľmi dôležitý proces, pretože všetky čiastkové
procesy vo výrobe elektrickej energie sú s ním určitým spôsobom spojené. Ide
o prenos tepla medzi jednotlivými teplonosnými médiami (napr. „odpracovaná”
para v parnej turbíne odovzdáva svoje už neužitočné teplo cirkulačnej vode v
kondenzátore), tepelné straty tepelných výmenníkov a turbíny, ktoré vlastne
predstavujú prenos tepla do okolia a podobne. Výhodné je prenos tepla
zintenzívniť a tepelné straty minimalizovať.
|
|
|
Prenosová sieť
|
|
Prenosová sieť
je tvorená zariadeniami na prenos elektrickej energie – konštrukcie
stožiarov, elektrické káble, meracie zariadenia a pod.
|
|
|
Prenosová
sústava
|
|
Tvorí cestu na
prenos elektrickej energie z elektrární do veľkých elektrických staníc alebo
uzlov spravidla vyššieho napätia. U nás je prenosová sústava tvorená sieťami
400 a 220 kV.
|
|
Prevádzkovateľom
prenosovej sústavy v Slovenskej republike je Slovenská elektrizačná prenosová
sústava, a.s.
|
|
|
Prepracovanie
vyhoreného jadrového paliva
|
|
Vyhorené
jadrové palivo z najbežnejšie používaných tlakovodných reaktorov obsahuje
plutónium (izotop U 238 sa pri prevádzke čiastočne premieňa na Pu 239) a je
ho možné prepracovať a vyrobiť z neho nové palivo. Prepracovanie predstavuje
proces, pri ktorom sa vyhorené palivo pomerne zložitým a veľmi nákladným
technologickým postupom prepracuje tak, že vzniká materiál na nové palivo a
zostávajú vysokoaktívne nevyužiteľné zvyšky. Z palivových kaziet sa odstráni
ochranný zirkónový obal, palivové články sa rozpustia v kyseline dusičnej a z
roztoku sa chemicky oddeľujú jednotlivé zložky. Získané plutónium predstavuje
nový a veľmi cenný štiepny materiál. Jedna tona prepracovaného jadrového paliva
znamená úsporu dvoch ton prírodného uránu. Zbytky kovového pokrytia
palivových článkov sa spracujú ako stredneaktívny odpad. Štiepne produkty sa
oddelia a vitrifikujú. Z jednej tony vyhoreného paliva tak vznikne len 115
litrov vysokoaktívneho odpadu prevedeného do formy skla.
|
|
Prepracovanie
si môžu dovoliť iba ekonomicky veľmi silné štáty (Veľká Británia, Francúzsko,
Japonsko, Rusko). Prepracované palivo je vždy drahšie ako prírodný urán,
avšak v tomto prípade neprichádzame o dôležitú energetickú surovinu.
|
|
Komerčné
prepracovateľské závody: La Hague a Marcoule vo Francúzsku, Sellafield vo
Veľkej Británii, Rusko, Japonsko.
|
|
|
Prepätie
|
|
Prechodné
zvýšenie elektrického napätia, ktoré môže ohroziť svojou strmosťou a
vrcholovou hodnotou izoláciu. V striedavých sieťach je väčšie ako v
jednosmerných sieťach a jeho hodnota je väčšia ako
|
|
(Un – nominálne
elektrické napätie).
|
|
|
Pretlaková
vodná turbína
|
|
Ak nemá
dochádzať k určitej strate spádu rovnakotlakej vodnej turbíny umiestnením nad
spodnú hladinu, je potrebné na výstup z turbíny pripojiť hermetickú saciu
rúru, ponorenú pod hladinu spodnej vody. Tým je tlak vody za obežným kolesom
nižší ako pred obežným kolesom a môže byť využitý celý spád.
|
|
Hranicou
na použitie veľkých pretlakových turbín je
spád 400 m. Pri väčších spádoch sa
môžu použiť rovnakotlakové turbíny.
|
|
|
Pretlakový
kotol
|
|
Pretlakový
kotol pracuje s núteným obehom alebo prietokom vody.
|
|
|
Priama ochrana
|
|
Časť
elektrickej ochrany, ktorá samostatne vykonáva požadovanú činnosť (bez
pomocného obvodu).
|
|
|
Príbojová
elektráreň
|
|
Využitie
energie morských vĺn je ešte stále v
štádiu počiatočného vývoja.
Najčastejšie sa na premenu energie morského vlnenia na
elektrickú energiu využíva kolísajúci
vodný stĺpec v betónovej šachte. Vodný
stĺpec pracuje ako piest, striedavo pretláča a nasáva
vzduch cez špeciálnu Wellsovu vzduchovú
turbínu, ktorá sa dá v princípe spojiť s
elektrickým generátorom.
|
|
|
Priehrada
|
|
Priehrada
je umelý vzdúvací objekt v riečnom
údolí, ktorým sa v zaplavenom priestore zadržuje
veľké množstvo vody v tzv. priehradnej nádrži.
Táto voda sa využíva na energetické,
priemyselné, poľnohospodárske, rekreačné a
iné potreby. Priehrady sú najväčšie a najviac
namáhané časti celého vodného diela. Na
priehradu pôsobí okrem tlaku vody aj sila zeminy, tlak
vetra, vlnobitia, tlak ľadu atď. V určitom zmysle sa pojem
„priehrada” používa aj na označenie hrádze,
no treba si uvedomiť, že výraz „priehrada” je
širší a obvykle ním označujeme celé
vodné dielo spojené s priehradou.
|
|
|
Priehradová vodná
elektráreň
|
|
V širšom zmysle
slova predstavuje priehradová vodná elektráreň energetické vodné dielo
spojené s priehradou. Vodná elektráreň a priehrada sa budujú ako celkom
oddelené hydrotechnické stavby alebo ako objekty čiastočne alebo úplne
zlúčené. Z tohto hľadiska rozoznávame priehradové vodné elektrárne so
strojovňou umiestnenou v telese priehrady alebo pod priehradou mimo jej
prepadových blokov.
|
|
|
Prietoková
vodná elektráreň
|
|
Pracuje bez
akumulácie a využíva množstvo vody pretekajúce riečiskom až do úplnej
hltnosti vodných turbín, na ktorú je elektráreň dimenzovaná. Zvyšok prietoku
nad využiteľnú hranicu prepadáva jalovo cez hať. Prietokové vodné elektrárne
pracujú v základnej časti denného elektrického zaťaženia.
|
|
|
Prifázovanie
|
|
Prifázovanie
je proces pripájania alternátora do elektrickej siete.
Pritom musí byť splnený celý rad podmienok, ako je
rovnaké napätie, rovnaká fáza, rovnaký
sled fáz a rovnaká frekvencia alternátora a siete.
Prifázovanie sa vykoná automatickým
zariadením, ktoré vo vhodnom okamžiku samo
alternátor k sieti pripojí. Prifázovaný
alternátor beží naprázdno, t. j. nedodáva
do siete žiadny výkon. Až zvýšením
zaťaženia, čiže dodaním väčšieho množstva
mechanickej energie do turbíny, alternátor začne
dodávať do siete požadovanú elektrickú energiu.
Pri zvýšení budiaceho prúdu
alternátor dodáva do siete tzv. jalový
výkon, ktorý zlepšuje kvalitu a stabilitu siete.
|
|
|
Prihrievač
|
|
Tepelný
výmenník využívajúci teplo spalín na opakované ohriatie pary z turbíny na
pracovnú teplotu. Para privedená z prihrievača najskôr expanduje v turbíne a
potom je opäť odvedená do prihrievača na ohriatie na pracovnú teplotu. Potom
opäť expanduje v turbíne. Zaradenie prihrievača sa prejaví zvýšením termickej
účinnosti tepelného obehu. Konštrukcia prihrievača je v podstate rovnaká ako
konštrukcia prehrievača.
|
|
|
Príkon
|
|
Príkon je
privádzaný výkon. Jednotkou je watt. Pomer výkonu a príkonu vyjadruje
účinnosť stroja a je vždy menší než 1.
|
|
|
Prílivová vodná
elektráreň
|
|
Vzájomným
gravitačným pôsobením Zeme, Mesiaca a Slnka
dochádza k periodickej zmene výšky hladiny
morí, ktorú nazývame príliv a odliv.
Ekonomické využitie energie prílivu a odlivu vyžaduje
vhodný tvar pobrežia a aspoň šesťmetrový rozdiel
hladín. Prvá moderná prílivová
elektráreň bola uvedená do prevádzky v
ústí rieky Rance v Bretani vo Francúzsku, a to už
v roku 1967. Elektráreň pracuje ročne 2 200 hodín a
dodáva do siete 540 GWh elektrickej energie ročne.
|
|
|
Primárna
energia
|
|
Primárnou
nazývame energiu vo forme, v akej sa vyskytuje v prírode (napr.: uhlie, ropa,
zemný plyn, drevo, vietor, vodná energia, prírodný urán, slnečné žiarenie).
|
|
|
Primárna
ochrana
|
|
Časť
elektrickej ochrany. Meria kontrolovanú veličinu v plnom rozsahu, to znamená,
že kontrolovaná veličina (napr. prúd) prejde cievkou v plnom rozsahu.
|
|
|
Primárna zmes
|
|
Zmes paliva a
spaľovacieho vzduchu, dodávaná horákmi do spaľovacieho priestoru. Spaľovací
vzduch sa predhrieva využitím tepla odchádzajúcich spalín. Konštrukcia
horákov zabezpečuje dokonalé premiešanie primárnej zmesi. Pre dokonalé
spálenie horľaviny sa do kotla privádza ešte predhriatý sekundárny
vzduch.
|
|
|
Primárny okruh
|
|
Primárny (prvý)
okruh umožňuje prenos tepelnej energie z aktívnej zóny do parogenerátora.
|
|
V parnom
generátore sa odovzdáva teplo sekundárnemu (druhému) okruhu. Ide o uzavretý
systém, ktorý bráni úniku rádioaktivity mimo tohto systému. Primárny okruh
tvorí reaktor, potrubné systémy na cirkuláciu vody, parogenerátor,
kompenzátor objemu a cirkulačné čerpadlá.
|
|
|
Primárny okruh
– horúca vetva
|
|
Horúca vetva
potrubia primárneho okruhu zabezpečuje transport tepelného média z reaktora
do parného generátora. Táto časť potrubia vedie vodu zohriatú v reaktore,
preto sa nazýva „horúca vetva”.
|
|
|
Primárny okruh
– studená vetva
|
|
Studená vetva
potrubia primárneho okruhu zabezpečuje transport tepelného média z parného
generátora do reaktora. Táto časť potrubia vedie vodu ochladenú v parnom
generátore, preto sa nazýva „studená vetva”.
|
|
|
Primárny spaľovací
vzduch
|
|
Spaľovací
vzduch privádzaný do ohniska spoločne s palivom. Primárny spaľovací vzduch sa
predhrieva teplom odchádzajúcich spalín a privádza sa do horákov, kde sa
mieša s palivom (práškové uhlie, vykurovací olej, zemný plyn). Do ohniska sa ďalej
privádza sekundárny spaľovací vzduch, ktorý zaisťuje čo najlepšie spálenie
horľaviny.
|
|
|
Prirodzená
rádioaktivita
|
|
Prirodzenou
rádioaktivitou sa nazýva spontánny rozpad rádionuklidov.
|
|
|
Prirodzený obeh
|
|
Cirkulácia
pracovnej látky (vody) v uzavretej slučke, vyvolaná rozdielom merných
hmotností v studenej a horúcej vetve slučky. V kotloch s prirodzeným obehom
dochádza k recirkulácii vody výparníkom, pričom sa vzniknutá para oddeľuje v
bubne. S rastúcim tlakom však intenzita cirkulácie prirodzeného obehu klesá a
nad 18 MPa treba zaradiť medzi bubon a kolektory obehové čerpadlo (nútený
obeh). Prietlačné kotly takisto pracujú s obehovým čerpadlom, ale bez
recirkulácie.
|
|
|
Protón
|
|
Protón je
elementárna častica s kladným elektrickým jednotkovým nábojom. Častica je 1
836-krát ťažšia ako elektrón.
|
|
|
Protónové číslo
|
|
Počet
protónov v jadre udáva atómové
(protónové) číslo Z. Napríklad jadro
uránu obsahuje 92 protónov, Z = 92.
Protónové číslo je tiež poradové
číslo prvku v periodickej Mendelejevovej tabuľke prvkov.
|
|
|
Prvok
|
|
|
Prvok je látka
tvorená atómami s rovnakým protónovým (atómovým) číslom.
|
|
|
PWR
|
|
|
Z hľadiska
energie neutrónov vyvolávajúcich štiepenie paliva ide o tepelný reaktor.
Moderátorom a chladivom je obyčajná voda udržiavaná v kvapalnom skupenstve
vysokým tlakom. Preto nazývame tento typ aj „tlakovodný” (PWR – Pressurized
Water Reactor). V súčasnosti sú PWR najrozšírenejším typom reaktorov na
svete.
|