Pa – jednotka tlaku

Pascal [Pa] je odvodená jednotka sústavy SI pre tlak, mechanické napätie a podobne. Jeden Pa je tlak, ktorý vyvolá sila 1 N rovnomerne rozložená na rovinnej ploche s obsahom 1 m², kolmej na smer tejto sily.

Palivo

Látka väčšinou organického pôvodu, z ktorej sa spaľovaním uvoľňuje tepelná energia. Najčastejšie sa používajú fosílne palivá (uhlie, vykurovacie oleje vyrábané z ropy alebo zemný plyn) alebo palivá na báze biomasy (palivové drevo, poľnohospodárske odpady, bioplyn). 

Palivo (jadrové)

Podľa chemickej väzby štiepneho materiálu (uránu) môže byť palivom karbid, kov, fluorid, oxid, nitrid, silicid. Podľa obsahu U 235 rozlišujeme palivo prírodné (0,71 %) a obohatené (obsah U 235 je väčší ako 0,71 %). Geometrická forma paliva je rôznorodá, najčastejšie sú to valcové palivové tablety narovnané do hermetického povlaku (palivová tyč).

Palivová kazeta

Montáž palivových tyčí do tzv. palivovej kazety uľahčuje manipuláciu s jadrovým palivom. 

Palivová tableta

Palivová tableta je najčastejšia geometrická forma jadrového paliva. V tejto geometrickej forme je palivo ukladané do palivových tyčí a tie sú spájané do palivových kaziet.

Palivová tyč

Palivová tyč je hermeticky uzatvorená rúrka naplnená palivovými tabletami. Zväzok palivových tyčí tvorí palivovú kazetu.  

Palivové dúchadlo

Dúchadlo dopravujúce zemný plyn s potrebným tlakom do horákov. Vstupný pretlak musí zaistiť dokonalé zmiešanie plynu so spaľovacím vzduchom. Vstupný pretlak plynu: 40 až 300 MPa.

Palivové čerpadlo

Čerpadlo dopravujúce palivový olej vysokým tlakom do horákov. Vstupný pretlak paliva musí zaistiť jeho dokonalé rozprášenie. Kapacita čerpadla je určená výkonom kotla. 

Palivové hospodárstvo

Palivovým hospodárstvom jadrových elektrární a elektrární spaľujúcich fosílne palivá nazývame prevádzky elektrární, v ktorých sa palivo do elektrární prijíma, kontroluje a upravuje na jeho použitie, prípadne sa zaisťuje aj manipulácia po využití jadrového paliva, zameraná na jeho bezpečné dočasné skladovanie na území elektrárne.

Palivový cyklus

Palivovým cyklom sa označuje postupnosť technologických procesov spojených s využitím paliva. Začína ťažbou, transportom, úpravou, využitím a končí prepracovaním alebo konečným uložením odpadov. Jestvujú dva principiálne odlišné cykly - otvorený palivový cyklus a uzavretý palivový cyklus.

Palivový článok

Pojem „palivový článok” sa zvyčajne nie úplne presne používa na označenie jadrového paliva vo forme palivovej kazety, palivovej tyče, prípadne aj s inou konfiguráciou (palivové gule).

Papin Denis

22. 8. 1647 – 1712

Zaoberal sa termomechanikou, zdokonalil vzdušnú pumpu, vynašiel tlakový (Papinov) hrniec, atmosférický parný stroj a v roku 1701 prvý parný čln.

Para

Všeobecne predstavuje para plynné skupenstvo látky s teplotou nižšou ako je kritická teplota. Para sa dá skvapalniť jednoduchým zvýšením tlaku bez ochladenia. V elektrárenstve má zvláštny význam vodná para, ktorej energia sa v jadrových elektrárňach a v elektrárňach spaľujúcich fosílne palivá využíva na roztočenie parnej turbíny a následne na výrobu elektrickej energie.

Parná elektráreň

Výraz „parná elektráreň” sa často nepresne používa na označenie klasickej elektrárne. Je potrebné si však uvedomiť, že aj jadrová elektráreň je z hľadiska používaného média (pary) v sekundárnom alebo aj terciárnom okruhu parnou elektrárňou.

Parná turbína

Parná turbína je tepelný lopatkový rotačný motor, v ktorom sa mechanická energia získava expanziou vodnej pary v jednom alebo postupne v niekoľkých turbínových (tlakových) stupňoch, tvorených rozvádzacím a obežným kolesom s vencom lopatiek. Turbína sa spravidla nachádza na spoločnom hriadeli s elektrickým generátorom – spoločne tvoria tzv. turbogenerátor. 

Parné vykurovanie

Spôsob ústredného, prípadne diaľkového vykurovania, v ktorom vykurovacím médiom je vodná para. Para privedená parným potrubím kondenzuje vo vykurovacích telesách, kondenzát sa vracia kondenzátovým potrubím späť do kotla. Nevýhodou parného vykurovania je vysoká povrchová teplota vykurovacích telies a zložitejšia regulácia vykurovacieho výkonu. 

Parný bubon

Valcová horizontálna oceľová tlaková nádoba, v ktorej dochádza k separácii nasýtenej pary. V moderných strmorúrových kotloch stráca bubon funkciu vlastnej výparnej plochy a tvorí spojovací prvok pre varnice a zavodňovacie rúrky, ktoré sú k nemu privarené. Je tepelne izolovaný a umiestňuje sa často mimo spaľovací priestor a mimo ťahy kotla. Bubon zaisťuje recirkuláciu vody vo varniciach (prirodzený obeh). V prietlačných kotloch bubon odpadá.

Parný cyklus

Tepelný obeh premeny tepla na mechanickú energiu, s ktorým pracujú parné elektrárne. Skladá sa z izobarického ohrevu vody na teplotu varu, vyparovania vody, ohrevu pary na pracovnú teplotu a expanzie pary v turbíne. Obeh je ukončený kondenzáciou pary na vodu.

Parný kotol

Energetické zariadenie určené na výrobu pary. Skladá sa zo spaľovacieho zariadenia (ohnisko) a parného generátora. Do parného generátora sa privádza napájacia voda a výsledným produktom je para. Kotly sa rozdeľujú podľa typu ohniska (roštové, práškové granulačné, práškové výtavné, fluidné), podľa konštrukcie parnej časti (valcové, strmorúrové) a podľa obehu (prirodzený obeh, nútený obeh).

Parný kotol s granulačným ohniskom

Parný kotol spaľujúci rozomleté uhlie. Teplota spaľovacieho procesu je volená tak, že čiastočky zhoreného paliva (popolček) sa v prúde spalín síce natavujú, ale rýchlo chladnú a granulujú. Zhromažďujú sa čiastočne vo výsypkách jednotlivých ťahov kotla a v odlučovači popolčeka. Časť jemného popolčeka však uniká so spalinami do ovzdušia a tvorí škodlivé exhalácie.

Parný kotol s výtavným ohniskom

Kotol pracujúci s vyššou spaľovacou teplotou, umožňujúcou úplné roztavenie popolčeka a vznik roztavenej trosky. Troska sa odvádza z ohniska výtokovým otvorom do granulačnej nádrže. 

Parný priestor

Parný bubon alebo valcový parný kotol majú vnútorný priestor rozdelený na dve približne rovnako veľké časti. Spodná časť je zaplnená vodou a nazýva sa vodný priestor, v hornej časti nazývanej parný priestor sa zhromažďuje sýta para. Vznikajúca para sa odvádza parovodom.

Parný stroj

Parný stroj je tepelný piestový motor meniaci tepelnú energiu vodnej pary na mechanickú prácu odvádzanú priamo z piestnej tyče (parné čerpadlo), alebo najčastejšie prostredníctvom kľukového mechanizmu z hriadeľa. V súčasnosti sa parné stroje používajú už len ojedinelo (parné lokomotívy, lokomobily), pretože boli nahradené parnými turbínami, spaľovacími motormi, elektromotormi.

História parného stroja:

Využitím vody a pary na pohon rôznych strojov, mechanizmov aj hračiek sa už tri storočia pred Kristom zaoberal mechanik Ktesibios a preslávený filozof a matematik Archimedes. Myšlienka využitia pary potom na dlho zapadla, a tak až od 17. storočia došlo k znovuoživeniu pokusov. Talian Giovanni Branca (1571 – 1645) uviedol v roku 1629 princíp parnej turbíny. Ďalšie zásluhy má vynálezca tlakového hrnca Francúz Denis Papin (1647 – 1712). V jeho stopách kráčali predovšetkým Angličania - autor „ohňového stroja” Thomas Savery (asi 1650 – 1715) a jeho mladší krajan Thomas Newcomen (1663 – 1729) sa preslávili svojím „priateľom baníkov”. V obidvoch prípadoch išlo o atmosférické parné stroje, to znamená, že piest vykonával prácu, len keď naň pôsobil tlak atmosféry. Ďalšou nevýhodou bola aj prestávka, počas ktorej musel byť ochladzovaný, a tiež nadmerná spotreba paliva. Vďaka nej bola prevádzka strojov mimo baní prakticky nemožná. A tak sa dlho očakávaným motorom priemyselnej revolúcie stal až vynález dvojčinného parného stroja Jamese Watta (1736 – 1819). Ďalšie mená, ktoré je nutné spomenúť, sú Francúz Nicolas Joseph Cugnot (1725 – 1804; 1769 – parovoz), Richard Trevithick (1771 – 1833; aplikácia zdokonaleného Wattovho parného stroja na lokomotívu), George Stephenson (1781 – 1848; lokomotíva) a ďalší. 

Parogenerátor

Parogenerátor je bežne používaný výraz pre parný generátor. Parný generátor je tepelný výmenník produkujúci paru, ktorá poháňa turbíny. V parných generátoroch jadrových elektrární vzniká para na teplých rúrkach, ktorými preteká voda 1. okruhu. Z parného generátora para postupuje ďalej do turbíny.

Paroplynová elektráreň

Elektráreň pracujúca v paroplynovom cykle. Paroplynové elektrárne potrebujú na svoju prevádzku kvapalné alebo plynné palivo. Podľa druhu paliva rozlišujeme potom elektráreň na vykurovací olej, zemný plyn alebo splynené uhlie.

Paroplynové zariadenia

Komponenty energetického zariadenia pracujúceho v paroplynovom cykle (plynová turbína s kompresorom a chladičom, spalinový kotol, parná turbína s elektrickým generátorom a i.). 

Paroplynový cyklus

V paroplynovom cykle sa na zvýšenie účinnosti parného cyklu využívajú spaliny obvykle zo spaľovacích turbín. Pre účinnosť tepelných cyklov platí, že je tým vyššia, čím je vyššia stredná teplota, pri ktorej privádzame teplo do obehu, a čím je nižšia stredná teplota, pri ktorej teplo z obehu odvádzame. Účinnosť tepelného cyklu môžeme zvýšiť spojením parného a plynového cyklu s využitím ich špecifických vlastností. Samotný výraz „paroplynový cyklus” je vlastne zjednodušený, pretože z termodynamického hľadiska ide o dva obehy: parný a plynový. 

História:

Prvý pokus o realizáciu paroplynového zariadenia je prisudzovaný ruskému námornému dôstojníkovi P. D. Kuzminskému, ktorý v rokoch 1892 až 1900 postavil prvé paroplynové zariadenie na pohon lodí. Spaľovacia komora, v ktorej sa spaľoval kerosín, bola intenzívne chladená vodou s tlakom asi 5 MPa. Po zaškrtení ohriatej vody sa vzniknutá para miešala so spalinami a táto zmes bola vedená do turbíny. Pridávaním pary do spalín sledoval Kuzminskij zvýšenie hmotnostného prietoku turbínou, a tým aj zvýšenie jej výkonu vzhľadom k príkonu kompresora. To bola z hľadiska dosiahnutia prebytku výkonu v spaľovacej turbíne pri vtedajšej úrovni znalostí z oblasti konštrukcie turbín a kompresorov, zásadná otázka. Pridávaním vodnej pary do spalín sa mala súčasne znížiť teplota spalín pred turbínou vzhľadom na vtedy dosiahnuteľnú žiaruvzdornosť materiálov. Účinnosť zariadenia bola malá – asi 3 %. 

Parovod

Potrubie zabezpečujúce dopravu pary z parného generátora alebo kotla do turbíny.  

Parson Charles Algernon

13. 6. 1854 – 11. 2. 1931

Sir Charles Algernon Parsons v roku 1884 vynašiel parnú pretlakovú turbínu, skonštruovanú ako turbogenerátor. Táto turbína nesie jeho meno.

Pascale Blaise

19. 6. 1623 – 19. 8. 1662

Vo fyzike skúmal hydrostatický tlak a formuloval Pascalov zákon. Vynašiel a skonštruoval prvý funkčný mechanický počítací stroj. Je po ňom pomenovaná jednotka tlaku.

Pasívne bezpečnostné systémy

Pasívne bezpečnostné systémy sa vyznačujú tým, že ich fungovanie nie je závislé od dodávky energie zvonku a že ich nie je nutné spúšťať a ovládať pomocou riadiaceho signálu. Sú stále funkčné, spĺňajú kritériá vysokej spoľahlivosti a dajú sa pomerne ľahko udržiavať.

Pásový dopravník

Zariadenie umožňujúce plynulý transport paliva zo skládky do zásobníka. Hlavnou súčasťou pásového dopravníka je nekonečný gumový pás poháňaný elektromotorom. Na vrchnú časť pásu sa na jednom konci privádza dopravovaný materiál, na druhom konci sa materiál vysýpa. Prepravná kapacita je daná šírkou a rýchlosťou pásu. Na dopravu na väčšie vzdialenosti sa môže použiť niekoľko pásových dopravníkov.

Pásový rovinný rošt

Pevný rošt s ručnou obsluhou stačil len do tej doby, pokiaľ pracovali parné stroje s malým výkonom. S rastom výkonu bolo potrebné rošty mechanizovať. Medzi úspešné konštrukcie patrí pásový rovinný rošt. Skladá sa z dvoch článkových reťazí prepojených naprieč rámami, do ktorých sú zasunuté roštnice. Vrstva paliva na rošte sa reguluje hradlom.

Pauli Wolfgang

1900 – 1958

Pracoval v oblasti teórie relativity a v kvantovej mechanike. Objavil tzv. Pauliho princíp, ktorý je dôležitý v kvantovej fyzike mnohoelektrónových systémov, a ktorý hovorí, že dve častice nachádzajúce sa v tom istom stave (rovnaký spin, náboj, moment hybnosti, atď.) nemôžu existovať v rovnakom čase na rovnakom mieste. Za objav vylučovacieho princípu dostal Nobelovu cenu (1945).

Vypracoval teóriu spinu v rámci nerelativistickej kvantovej mechaniky a prispel k formulácii kvantovej elektrodynamiky. Zaoberal sa tiež elektrónovým plynom v kovoch a jadrovými silami. V roku 1931 predpovedal existenciu neutrína.

Pelton Lester Allen

5. 9. 1829 – 14. 3. 1908

V roku 1880 vynašiel rovnakotlakovú vodnú turbínu s dotyčnicovým ostrekom obežného kolesa. Táto turbína po ňom nesie meno.

Peltonova turbína

Rovnakotlaková vodná turbína s dotyčnicovým ostrekom obežného kolesa pre veľké spády. Rozvádzačom je dýza na prívodnom potrubí, z ktorej voda vystupuje kruhovitým lúčom a dopadá na miskovité lopatky obežného kolesa. Podľa prietoku sú vyrábané Peltonove turbíny s jednou, dvoma a tromi dýzami (vodorovné) alebo až so šiestimi dýzami (zvislé).

Perpetum mobile

Perpetum mobile je večný motor. Perpetum mobile prvého druhu je hypotetické zariadenie, ktoré by vykonávalo prácu „z ničoho”, t. j. bez dodania energie. Zákon zachovania energie takú možnosť vylučuje. Perpetum mobile druhého druhu by malo byť zariadenie trvalo pracujúce na základe odberu tepla z chladnejšieho okolia. To ale vylučuje druhá veta termodynamická.

Pevný rádioaktívny odpad

Pevný rádioaktívny odpad vzniká napríklad pri prevádzke jadrového reaktora - ide predovšetkým o filtre, rôzne opotrebované časti strojného zariadenia, poškodené a zamorené meracie prístroje, náradie, odrezky armatúr, laboratórne pomôcky a podobne. Špecifický problém predstavujú aktivované časti zariadení a budov po ukončení prevádzky jadrovej elektrárne. Do pevných rádioaktívnych odpadov sa niekedy započítava aj vyhorené jadrové palivo, pokiaľ ho vôbec považujeme za odpad. Po zvládnutí zodpovedajúcich technológií prepracovania môže totiž toto vyhorené palivo predstavovať cennú surovinu.

Objem pevných rádioaktívnych odpadov je pri úprave redukovaný a odpady sú vo vhodných kontajneroch ukladané do zodpovedajúcich úložísk.

Plamencový kotol

Starší typ kotla používaný v uhoľných elektrárňach. Plamencom sa nazýva vlnitá rúrka, umiestnená do vnútra kotla. Roštové ohnisko je vo vnútri plamenca a plamenec je obklopený vodou kotla. Tieto kotly mali väčšiu výhrevnú plochu pri zachovaní rovnakej veľkosti bubna ako pri kotloch valcových.    

Plazma

Z fyzikálneho hľadiska plazmu predstavujú častice (atómy, molekuly, ióny, elektróny) bez pevnej vzájomnej väzby, z ktorých aspoň niektoré majú elektrický náboj, pričom v dostatočne veľkom objeme je súčet kladných a záporných elektrických nábojov nulový. Plazma je označovaná ako štvrté skupenstvo hmoty a vzniká ionizáciou plynu a to napríklad vysokou teplotou alebo elektrickým výbojom (bleskom alebo žiarením laseru). Pohyb plazmy v elektromagnetickom poli študuje magnetohydrodynamika. Väčšina hmoty vo vesmíre je v stave plazmy.

Plášť kotla

Dôležitým parametrom každého energetického zariadenia sú tepelné straty. V prípade parného kotla sa tieto straty znižujú izolačnou vrstvou z troskovej vaty, čadičovej vlny alebo iného žiaruvzdorného izolačného materiálu. Táto izolácia je z vonkajšej strany zakrytá zaplechovaním. Plechový plášť kotla chráni izoláciu pred poškodením a súčasne zabraňuje vnikaniu falošného vzduchu do ohniska škárami a trhlinami v obmurovke.

Plutónium

Plutónium, resp. jeho izotopy Pu 239 a Pu 241, sú dôležitým štiepnym materiálom. Spolu s izotopom uránu U 235 slúžia ako palivo v jadrových reaktoroch a používajú sa tiež na výrobu jadrových zbraní. Technická príprava plutónia je založená na účinku pomalých neutrónov na izotop U 238. Prvýkrát bol umelo pripravený v roku 1940. 

Plyn

Plyn je, rovnako ako kvapalina, látka líšiaca sa od pevných látok možnosťou vzájomného voľného posúvania molekúl. S kvapalinou má ďalej plyn spoločnú premenlivosť tvaru pri stálom objeme, ale líši sa od nej rozpínavosťou a ľahkou stlačiteľnosťou.

Vo fyzike sa často používa pojem ideálny plyn, t. j. plyn zložený z veľkého počtu veľmi malých guľovitých častíc s rovnakou hmotnosťou, dokonale pružných a hladkých, bez vzájomného pôsobenia, s výnimkou zrážok. Ideálny plyn sa riadi stavovou rovnicou p . V = n . R . T (p – tlak, V – objem, n – látkové množstvo, R – plynová konštanta, T – termodynamická teplota). V reálnom plyne sa predpokladá vzájomné pôsobenie medzi molekulami.

Plynárenstvo

Plynárenstvo predstavuje odbor zaoberajúci sa výrobou, rozvodom, skladovaním a distribúciou kvapalného plynu, skvapalňovaním zemného plynu, jeho skladovaním a využitím.

Plynný rádioaktívny odpad

Plynný rádioaktívny odpad vzniká pri prevádzke jadrového reaktora a obsahuje najmä rádionuklidy inertných plynov a jódu s krátkym polčasom rozpadu. Po zadržaní v čistiacom systéme dochádza k rozpadu väčšiny rádionuklidov a po vyčistení je vzduch vypúšťaný ventilačným systémom. Prípustné koncentrácie rádionuklidov vo vypúšťanom vzduchu sú stanovené zvláštnymi predpismi.

Plynojem

Zariadenie na uskladňovanie plynu. V plynárenstve sa používajú nadzemné a podzemné plynojemy. Nadzemné plynojemy sa rozdeľujú na mokré, suché a tlakové. Podzemné plynojemy sú kolektorové (porézna hornina) a kavernové (jaskyňové). 

V súčasnej dobe slúži na vyrovnávanie spotreby zemného plynu na svete okolo 600 podzemných zásobníkov s celkovou kapacitou 300 mld. m³.

Plynová turbína

Energetické zariadenie, v ktorom prebieha na základe adiabatickej expanzie premena časti vnútornej energie stlačeného plynu na kinetickú energiu rotora. Spaľovacie plynové turbíny pracujú v otvorenom cykle. Nasatý atmosférický vzduch kompresor stláča a vháňa do spaľovacej komory, kde sa vzduch mieša so zemným plynom. Spálením plynu vzniknú horúce spaliny, ktoré expandujú v turbíne. Teplo výstupných spalín sa využíva v spalinovom kotle.  

Plynové vykurovanie

Miestne alebo ústredné vykurovanie, v ktorom sa ako palivo používa plyn (svietiplyn, zemný plyn). Ak sú splnené základné podmienky dobrej funkcie plynového spotrebiča, ide o veľmi výhodný a jednoduchý spôsob vykurovania.

Plynovod

Plynovodmi sa dopravuje zemný plyn z miesta jeho ťažby na miesto jeho spotreby. Plynovody sú vedené ako po povrchu zeme, tak aj pod hladinou mora. Prietok zemného plynu rýchlosťou až 80 km/h, potrubím s vnútorným priemerom až 122 cm zaisťujú kompresory sústredené v staniciach pozdĺž trás plynovodov. Po privedení zemného plynu na miesto spotreby sa plyn čistí, potom sa uskladňuje v podzemných zásobníkoch a v špeciálnych nádržiach. 

Doprava zemného plynu v Európe a do Európy je zabezpečovaná plynovodmi, ktorých celková dĺžka už prekročila 430 000 km. Celosvetovo je v prevádzke už viac ako 1 250 000 km vysokotlakových plynovodov (údaje nezaratávajú regionálne a mestské stredno a nízkotlakové siete). Najväčšiu časť európskych vysokotlakových plynovodov vlastní Rusko s dĺžkou asi 215 000 km. Najdlhší ruský aj európsky plynovod – tranzitný plynovod – privádza plyn do strednej a západnej Európy, ktorá tým získava strategicky význam. Narastajúca ťažba v nórskom a britskom sektore Severného mora si vyžaduje stavbu stále nových podmorských plynovodov, vedúcich už teraz do Nórska, Veľkej Británie, Dánska, nemeckého Emdenu a belgického Zeebrugge. Iný podmorský plynovod privádza saharský zemný plyn cez Sicíliu do Ríma a Janova. Ďalší plynovod dodáva ten istý plyn cez Maroko a Gibraltar do Španielska.

Plynovod

Plynovodmi sa dopravuje zemný plyn z miesta jeho ťažby na miesto jeho spotreby. Plynovody sú vedené ako po povrchu zeme, tak aj pod hladinou mora. Prietok zemného plynu rýchlosťou až 80 km/h, potrubím s vnútorným priemerom až 122 cm zaisťujú kompresory sústredené v staniciach pozdĺž trás plynovodov. Po privedení zemného plynu na miesto spotreby sa plyn čistí, potom sa uskladňuje v podzemných zásobníkoch a v špeciálnych nádržiach. 

Doprava zemného plynu v Európe a do Európy je zabezpečovaná plynovodmi, ktorých celková dĺžka už prekročila 430 000 km. Celosvetovo je v prevádzke už viac ako 1 250 000 km vysokotlakových plynovodov (údaje nezaratávajú regionálne a mestské stredno a nízkotlakové siete). Najväčšiu časť európskych vysokotlakových plynovodov vlastní Rusko s dĺžkou asi 215 000 km. Najdlhší ruský aj európsky plynovod – tranzitný plynovod – privádza plyn do strednej a západnej Európy, ktorá tým získava strategicky význam. Narastajúca ťažba v nórskom a britskom sektore Severného mora si vyžaduje stavbu stále nových podmorských plynovodov, vedúcich už teraz do Nórska, Veľkej Británie, Dánska, nemeckého Emdenu a belgického Zeebrugge. Iný podmorský plynovod privádza saharský zemný plyn cez Sicíliu do Ríma a Janova. Ďalší plynovod dodáva ten istý plyn cez Maroko a Gibraltar do Španielska.

Poistka

Poistka je elektrotechnické ochranné zariadenie proti skratu a prekročeniu prípustného príkonu elektrickej energie.

Polčas premeny (doba polpremeny)

Polčas rozpadu je doba, počas ktorej sa polovica z prítomných rádionuklidov zmení (rozpadne).

Polovodiče

Polovodiče (či presnejšie elektrónové polovodiče) sú nekovy s elektrónovou vodivosťou. Od kovov sa odlišujú predovšetkým malou elektrickou vodivosťou a obrátenou závislosťou vodivosti od teploty (na rozdiel od kovov, vodivosť s teplotou rastie). U niektorých polovodičov dochádza absorpciou svetla k uvoľňovaniu vodivostných elektrónov (vnútorný fotoelektrický jav). 

Z hľadiska mechanizmu vedenia prúdu rozlišujeme polovodiče typu P a typu N.

Polovodičové prvky sú kremík (Si), germánium (Ge), selén (Se) a telúr (Te).

Polovodiče typu N (s negatívnymi nositeľmi prúdu) majú v kryštalickej mriežke nepatrné množstvo cudzích atómov s väčším počtom valenčných elektrónov, než zodpovedá mocenstvu atómov pôvodnej kryštalickej mriežky. Prebytočný valenčný elektrón je viazaný k atómu prímesi len slabou väzbou a môže byť od atómu odtrhnutý. Takýmto spôsobom vznikajú vodivostné elektróny, ktoré sa môžu v kryštáli voľne premiestňovať. Cudzí atóm, ktorý je zdrojom vodivostných elektrónov, sa nazýva donor. 

Polovodiče typu P (s pozitívnymi nositeľmi prúdu) majú kryštalickú mriežku znečistenú nepatrným množstvom cudzích atómov (akceptorov), schopných viazať valenčné elektróny pôvodnej kryštalickej mriežky. Tým sa vytvárajú prázdne miesta po elektrónoch, ktoré môžeme považovať za kladne nabité diery. Na prázdne miesto sa môže presunúť elektrón zo susedného atómu, takže kladné diery sú v kryštalickej mriežke voľne pohyblivé. 

Pološpičková elektráreň

Pološpičková elektráreň pracuje v režime pološpičkového zaťaženia.

Pološpičková vodná elektráreň

Vodná elektráreň pracujúca v režime pološpičkového zaťaženia.

Pološpičkové zaťaženie

Pološpičkové zaťaženie je časť zaťaženia medzi základným a špičkovým zaťažením. Túto časť zaťaženia je vhodné pokrývať klasickými elektrárňami a veľkými vodnými elektrárňami, t. j. elektrárňami s veľkým výkonom, pomerne vysokou účinnosťou a s možnosťou dostatočne rýchlych zmien výkonu.

Polymerizácia

Polymerizácia je pomerne nový spôsob úpravy kvapalných (mokrých pevných) rádioaktívnych odpadov, vznikajúcich pri prevádzke jadrovej elektrárne. Metóda je založená na zabudovaní odpadov do umelých hmôt ako polyester alebo epoxidová živica. Výhodou metódy je nízka vylúhovateľnosť rádionuklidov a chemická stabilita výsledného produktu. Nevýhodou sú vysoké náklady a relatívne zložitá technológia.

Pomalý neutrón

Názov pomalý neutrón je ekvivalentom názvu tepelný neutrón.

Popol

Popol tvorí tuhý minerálny zbytok po spálení paliva, ktorý vznikne oxidáciou a rozkladom popolovín. Jemné čiastočky popola, vzniknuté spaľovaním práškového uhlia, tvoria popolček. Pri vyšších teplotách popol mäkne, speká sa a tvorí škvaru, pri prekročení teploty tavenia tvorí tekutú trosku.

Popolček

Jemné čiastočky popola vzniknuté spaľovaním práškového uhlia. Popolček vzniká v spaľovacom priestore a je unášaný spalinami do ďalších ťahov kotla. Zo spalín sa odstraňuje cyklónmi a elektrostatickými filtrami. Pomocou pneumatických alebo hydraulických systémov sa dopravuje na skládku popolčeka.

Popoloviny

Nespáliteľná tuhá zložka paliva. Podľa druhu uhlia sa obsah popoloviny pohybuje v rozmedzí 20 až 40 %. Z hľadiska chemického zloženia sú to oxidy kremíka, hliníka, železa, vápnika a pod. Popoloviny však obsahujú aj určité množstvo rádioaktívnych látok (napr. produkty rozpadových radov uránu) a emisie elektrární spaľujúcich uhlie sú do určitej miery rádioaktívne.

Potenciál

Úplne všeobecne predstavuje potenciál celkovú schopnosť alebo spôsobilosť na výkon, na poskytnutie energie. Elektrostatický potenciál v danom bode elektrického poľa má význam energie meranej prácou, ktorá sa vykoná proti silám poľa pri prenesení jednotkového elektrického náboja z definovaného miesta (obvykle s nulovým potenciálom) do daného bodu poľa.

Potenciálna energia

Teleso má túto energiu vďaka svojej polohe, napr. v gravitačnom poli Zeme.

Teleso s hmotnosťou 1 kg má potenciálnu energiu 1 J, keď je 0,1 m nad povrchom Zeme.  

Povrchová baňa

V povrchovej bani sa uhlie doluje z uhoľných slojov, ktoré sa nachádzajú nie príliš hlboko pod povrchom (až do niekoľkých desiatok metrov). Z povrchu je nutné odviezť všetky nadložné horniny pokrývajúce uhlie a uložiť ich niekde v blízkosti na tzv. výsypku. Pri obrovských množstvách premiestňovanej zeminy, rozsiahlom a hlbokom uhoľnom lome oblasť povrchového dolovania potom získava vzhľad smutnej mesačnej krajiny.

Povrchové dobývanie je však lacnejšie a ekonomickejšie ako dobývanie hlbinné. Dá sa ním vyťažiť skoro 100 % uhoľných zásob, čo je pri hlbinnej ťažbe nemožné. Pokiaľ sa pri ťažbe postupuje uvážlivo, nemusia byť konečné škody na vzhľade krajiny príliš vysoké. Vyťažené povrchové bane je možné rekultivovať tak, aby mohli slúžiť iným účelom. 

SKRÝVKA, ŤAŽBA A DOPRAVA

Pod pojmom skrývka sa rozumie odstránenie nadložných vrstiev horniny nad uhoľným slojom a ich doprava na čo najbližšie miesto tak aby, neprekážali ťažbe. Robí sa lopatovými, kolesovými alebo korčekovými rýpadlami s čo najvyšším výkonom. Na dopravu sa používajú široké pásové dopravníky, často s dĺžkou niekoľkých kilometrov.

K najmohutnejším zariadeniam na ťažbu skrývky patria technologické celky, skladajúce sa z obrovských kráčajúcich korčekových rýpadiel, spojených s pásovým mostom dopravujúcim horninu od rýpadla.  Po odstránení nadložia sa uhlie dobýva tak isto rýpadlami. Tie ho nakladajú priamo v jame uhoľného lomu buď na veľkokapacitné nákladné automobily, alebo do železničných vagónov. Napriek tomu, že aj uhoľné lomy sa musia odvodňovať a niektoré obzvlášť hlboké lomy sa musia aj umelo vetrať, je ťažba omnoho jednoduchšia než hlbinná. Je náročná na dobrú organizáciu, pretože väčšinou sa pracuje v nepretržitom pracovnom cykle. 

Povrchové úložisko

Povrchové úložisko slúži na uloženie nízkoaktívnych rádioaktívnych odpadov s krátkym a stredným polčasom rozpadu (do tridsiatich rokov) na zemskom povrchu. Ochranné stavebné bariéry obvykle zahŕňajú betónové nádrže s izoláciou proti prenikaniu zrážkových a spodných vôd.    

Pozitrón

Pozitrón je kladne nabitá antičastica k elektrónu. Existencia tejto častice bola predpovedaná už v roku 1928 (Paul Dirac) a neskôr objavená v kozmickom žiarení a rozpade beta. Pri zrážke pozitrónu a elektrónu dochádza k anihilácii a vznikajú fotóny.

Práca

Z fyzikálneho hľadiska je práca veličina vyjadrujúca dráhový účinok sily. Hlavnou jednotkou práce je joule.

Pracovná látka

Látka, ktorá sa používa v tepelnom obehu a umožňuje prenos a premenu časti tepelnej energie na mechanickú prácu. V súčasnosti sa v elektrárňach najčastejšie používa parný cyklus a pracovnou látkou je voda a vodná para. Pracovnou látkou plynových turbín pracujúcich v otvorenom cykle je vzduch alebo spaliny. 

Prášková technológia

Prášková technológia je výraz pre technológiu spaľovania uhlia, ktorá dokáže spáliť palivo s vysokým obsahom popola a vody s účinnosťou vyššou, než majú roštové ohniská. Do vybavenia elektrární využívajúcich práškovú technológiu patria uhoľné mlyny drviace uhlie na prášok (odtiaľ názov tejto technológie), ktorý je potom vháňaný do horákov kotla prúdom vzduchu alebo spalín, prípadne ich zmesou. Moderné práškové elektrárne sa svojou účinnosťou blížia k štyridsiatim percentám.

Práškové granulačné ohnisko

Ohnisko s takou pracovnou teplotou, pri ktorej dochádza ku granulácii nataveného popolčeka priamo v spaľovacom priestore kotla. V ohnisku sa spaľuje rozomleté uhlie, granulovaný popolček sa hromadí vo výsypkách jednotlivých ťahov a v odlučovači.   

Práškový kotol

Práškový kotol je moderný kotol využívajúci tzv. práškovú technológiu, t. j. spaľujúci uhlie drvené v uhoľných mlynoch na prášok (odtiaľ názov tejto technológie), ktorý je potom do horákov kotla vháňaný prúdom vzduchu alebo spalín, prípadne ich zmesou.

Prechodový jav

Prechodový jav je rýchly, spojito prebiehajúci jav, nastávajúci pri náhlom zapnutí alebo prerušení (zmene) elektrického prúdu v elektrickom obvode alebo pri náhlych zmenách iných fyzikálnych veličín určitého technologického procesu. Z hľadiska elektrizačnej sústavy je možné prechodový jav približne definovať ako dej medzi dvoma ustálenými stavmi sústavy.

Predhrievač

Tepelný výmenník využívajúci teplo spalín na ohrev napájacej vody. Je zložený z rúrkových zväzkov, ktorými preteká voda ohrievaná zvonka prúdiacimi spalinami. Je zavesený v niektorom z ťahov kotla. Analogický termín je ohrievač vody alebo ekonomizér.   

Prečerpávacia vodná elektráreň

Prečerpávacie vodné elektrárne využívajú prebytok elektrickej energie v dobe nízkej spotreby (najmä v noci) na prečerpanie vody zo spodnej do hornej umelej akumulačnej nádrže. V špičke potom táto voda slúži na výrobu elektriny. Konštrukčne sa môže realizovať dvoma spôsobmi. Buď turbína prečerpávacej vodnej elektrárne je konštruovaná tak, aby bola schopná pracovať ako čerpadlo, alebo sú inštalované zvláštne čerpadlá (vodná lektráreň Dobšiná). V oboch prípadoch sa na pohon turbíny aj čerpadla využíva ten istý synchrónny stroj, ktorý pri čerpaní pracuje ako synchrónny motor a pri výrobe ako generátor. Podľa okolností sa hovorí o čerpadlovej alebo turbínovej prevádzke.

Prečerpávacie čerpadlo

Prečerpávacie čerpadlo, alebo tiež akumulačné čerpadlo, sa využíva v prečerpávacích vodných elektrárňach. Toto čerpadlo tvorí s turbogenerátorom hydroagregát prečerpávacej vodnej elektrárne. V čase nízkej spotreby (v noci) sa využíva prebytok elektrickej energie na načerpanie vody čerpadlom do umelej akumulačnej nádrže. V špičke potom táto voda vyrába elektrinu, keď reverzný hydroagregát pracuje ako turbogenerátor a produkuje elektrickú energiu.

Prehrievač

Tepelný výmenník využívajúci teplo spalín na ohrev pary na pracovnú teplotu. Skladá sa z rúrkových hadov zavesených v niektorom z ťahov kotla. V rúrkach prúdi ohrievaná para, okolo rúrok horúce spaliny. Zvyčajne je zložený z niekoľkých sekcií. 

Prenos elektrickej energie

Prenos elektrickej energie sa uskutočňuje medzi elektrárňami a veľkými elektrickými stanicami. Tento prenos môže byť drôtový alebo bezdrôtový, ktorý patrí medzi perspektívne metódy. Vzhľadom na to, že pri prenose striedavého prúdu sú straty úmerné druhej mocnine prúdu, je výhodné, aby bolo prenášané čo najvyššie napätie.

Prvý prenos elektrickej energie na kratšiu vzdialenosť sa uskutočnil jednoduchým vedením jednosmerného prúdu nízkeho napätia (A. Pirockij v roku 1876) a neskôr aj vysokého napätia (M. Depréz v roku 1882). Prenos elektrickej energie na väčšiu vzdialenosť (175 km) uskutočnil v roku 1891 ruský inžinier M. Dolivo-Dobrovolskyj pomocou trojfázového striedavého prúdu medzi mestami Laufen a Frankfurt nad Mohanom.

Prvé prenosy striedavého prúdu veľmi vysokého napätia sa uskutočnili v Európe začiatkom 20. storočia, po prvej svetovej vojne prenosy napätí 220 kV, po druhej svetovej vojne napätí 380 kV (Švédsko) a o niekoľko rokov neskôr napätí 500 kV (ZSSR) a 740 kV (Kanada). V súčasnosti sú v podstate vyriešené všetky problémy prenosu elektrickej energie napätím do 1 500 kV.

Prenos tepla

Prenos tepla je z hľadiska elektrárenstva veľmi dôležitý proces, pretože všetky čiastkové procesy vo výrobe elektrickej energie sú s ním určitým spôsobom spojené. Ide o prenos tepla medzi jednotlivými teplonosnými médiami (napr. „odpracovaná” para v parnej turbíne odovzdáva svoje už neužitočné teplo cirkulačnej vode v kondenzátore), tepelné straty tepelných výmenníkov a turbíny, ktoré vlastne predstavujú prenos tepla do okolia a podobne. Výhodné je prenos tepla zintenzívniť a tepelné straty minimalizovať.

Prenosová sieť

Prenosová sieť je tvorená zariadeniami na prenos elektrickej energie – konštrukcie stožiarov, elektrické káble, meracie zariadenia a pod.

Prenosová sústava

Tvorí cestu na prenos elektrickej energie z elektrární do veľkých elektrických staníc alebo uzlov spravidla vyššieho napätia. U nás je prenosová sústava tvorená sieťami 400 a 220 kV. 

Prevádzkovateľom prenosovej sústavy v Slovenskej republike je Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s.

Prepracovanie vyhoreného jadrového paliva

Vyhorené jadrové palivo z najbežnejšie používaných tlakovodných reaktorov obsahuje plutónium (izotop U 238 sa pri prevádzke čiastočne premieňa na Pu 239) a je ho možné prepracovať a vyrobiť z neho nové palivo. Prepracovanie predstavuje proces, pri ktorom sa vyhorené palivo pomerne zložitým a veľmi nákladným technologickým postupom prepracuje tak, že vzniká materiál na nové palivo a zostávajú vysokoaktívne nevyužiteľné zvyšky. Z palivových kaziet sa odstráni ochranný zirkónový obal, palivové články sa rozpustia v kyseline dusičnej a z roztoku sa chemicky oddeľujú jednotlivé zložky. Získané plutónium predstavuje nový a veľmi cenný štiepny materiál. Jedna tona prepracovaného jadrového paliva znamená úsporu dvoch ton prírodného uránu. Zbytky kovového pokrytia palivových článkov sa spracujú ako stredneaktívny odpad. Štiepne produkty sa oddelia a vitrifikujú. Z jednej tony vyhoreného paliva tak vznikne len 115 litrov vysokoaktívneho odpadu prevedeného do formy skla.

Prepracovanie si môžu dovoliť iba ekonomicky veľmi silné štáty (Veľká Británia, Francúzsko, Japonsko, Rusko). Prepracované palivo je vždy drahšie ako prírodný urán, avšak v tomto prípade neprichádzame o dôležitú energetickú surovinu.  

Komerčné prepracovateľské závody: La Hague a Marcoule vo Francúzsku, Sellafield vo Veľkej Británii, Rusko, Japonsko.

Prepätie

Prechodné zvýšenie elektrického napätia, ktoré môže ohroziť svojou strmosťou a vrcholovou hodnotou izoláciu. V striedavých sieťach je väčšie ako v jednosmerných sieťach a jeho hodnota je väčšia ako

(Un – nominálne elektrické napätie).

Pretlaková vodná turbína

Ak nemá dochádzať k určitej strate spádu rovnakotlakej vodnej turbíny umiestnením nad spodnú hladinu, je potrebné na výstup z turbíny pripojiť hermetickú saciu rúru, ponorenú pod hladinu spodnej vody. Tým je tlak vody za obežným kolesom nižší ako pred obežným kolesom a môže byť využitý celý spád.

Hranicou na použitie veľkých pretlakových turbín je spád 400 m. Pri väčších spádoch sa môžu použiť rovnakotlakové turbíny.

Pretlakový kotol

Pretlakový kotol pracuje s núteným obehom alebo prietokom vody.

Priama ochrana

Časť elektrickej ochrany, ktorá samostatne vykonáva požadovanú činnosť (bez pomocného obvodu).

Príbojová elektráreň

Využitie energie morských vĺn je ešte stále v štádiu počiatočného vývoja. Najčastejšie sa na premenu energie morského vlnenia na elektrickú energiu využíva kolísajúci vodný stĺpec v betónovej šachte. Vodný stĺpec pracuje ako piest, striedavo pretláča a nasáva vzduch cez špeciálnu Wellsovu vzduchovú turbínu, ktorá sa dá v princípe spojiť s elektrickým generátorom. 

Priehrada

Priehrada je umelý vzdúvací objekt v riečnom údolí, ktorým sa v zaplavenom priestore zadržuje veľké množstvo vody v tzv. priehradnej nádrži. Táto voda sa využíva na energetické, priemyselné, poľnohospodárske, rekreačné a iné potreby. Priehrady sú najväčšie a najviac namáhané časti celého vodného diela. Na priehradu pôsobí okrem tlaku vody aj sila zeminy, tlak vetra, vlnobitia, tlak ľadu atď. V určitom zmysle sa pojem „priehrada” používa aj na označenie hrádze, no treba si uvedomiť, že výraz „priehrada” je širší a obvykle ním označujeme celé vodné dielo spojené s priehradou. 

Priehradová vodná elektráreň

V širšom zmysle slova predstavuje priehradová vodná elektráreň energetické vodné dielo spojené s priehradou. Vodná elektráreň a priehrada sa budujú ako celkom oddelené hydrotechnické stavby alebo ako objekty čiastočne alebo úplne zlúčené. Z tohto hľadiska rozoznávame priehradové vodné elektrárne so strojovňou umiestnenou v telese priehrady alebo pod priehradou mimo jej prepadových blokov.   

Prietoková vodná elektráreň

Pracuje bez akumulácie a využíva množstvo vody pretekajúce riečiskom až do úplnej hltnosti vodných turbín, na ktorú je elektráreň dimenzovaná. Zvyšok prietoku nad využiteľnú hranicu prepadáva jalovo cez hať. Prietokové vodné elektrárne pracujú v základnej časti denného elektrického zaťaženia.

Prifázovanie

Prifázovanie je proces pripájania alternátora do elektrickej siete. Pritom musí byť splnený celý rad podmienok, ako je rovnaké napätie, rovnaká fáza, rovnaký sled fáz a rovnaká frekvencia alternátora a siete. Prifázovanie sa vykoná automatickým zariadením, ktoré vo vhodnom okamžiku samo alternátor k sieti pripojí. Prifázovaný alternátor beží naprázdno, t. j. nedodáva do siete žiadny výkon. Až zvýšením zaťaženia, čiže dodaním väčšieho množstva mechanickej energie do turbíny, alternátor začne dodávať do siete požadovanú elektrickú energiu. Pri zvýšení budiaceho prúdu alternátor dodáva do siete tzv. jalový výkon, ktorý zlepšuje kvalitu a stabilitu siete.

Prihrievač

Tepelný výmenník využívajúci teplo spalín na opakované ohriatie pary z turbíny na pracovnú teplotu. Para privedená z prihrievača najskôr expanduje v turbíne a potom je opäť odvedená do prihrievača na ohriatie na pracovnú teplotu. Potom opäť expanduje v turbíne. Zaradenie prihrievača sa prejaví zvýšením termickej účinnosti tepelného obehu. Konštrukcia prihrievača je v podstate rovnaká ako konštrukcia prehrievača.

Príkon

Príkon je privádzaný výkon. Jednotkou je watt. Pomer výkonu a príkonu vyjadruje účinnosť stroja a je vždy menší než 1.

Prílivová vodná elektráreň

Vzájomným gravitačným pôsobením Zeme, Mesiaca a Slnka dochádza k periodickej zmene výšky hladiny morí, ktorú nazývame príliv a odliv. Ekonomické využitie energie prílivu a odlivu vyžaduje vhodný tvar pobrežia a aspoň šesťmetrový rozdiel hladín. Prvá moderná prílivová elektráreň bola uvedená do prevádzky v ústí rieky Rance v Bretani vo Francúzsku, a to už v roku 1967. Elektráreň pracuje ročne 2 200 hodín a dodáva do siete 540 GWh elektrickej energie ročne.    

Primárna energia

Primárnou nazývame energiu vo forme, v akej sa vyskytuje v prírode (napr.: uhlie, ropa, zemný plyn, drevo, vietor, vodná energia, prírodný urán, slnečné žiarenie).  

Primárna ochrana

Časť elektrickej ochrany. Meria kontrolovanú veličinu v plnom rozsahu, to znamená, že kontrolovaná veličina (napr. prúd) prejde cievkou v plnom rozsahu.

Primárna zmes

Zmes paliva a spaľovacieho vzduchu, dodávaná horákmi do spaľovacieho priestoru. Spaľovací vzduch sa predhrieva využitím tepla odchádzajúcich spalín. Konštrukcia horákov zabezpečuje dokonalé premiešanie primárnej zmesi. Pre dokonalé spálenie horľaviny sa do kotla privádza ešte predhriatý sekundárny vzduch. 

Primárny okruh

Primárny (prvý) okruh umožňuje prenos tepelnej energie z aktívnej zóny do parogenerátora.

V parnom generátore sa odovzdáva teplo sekundárnemu (druhému) okruhu. Ide o uzavretý systém, ktorý bráni úniku rádioaktivity mimo tohto systému. Primárny okruh tvorí reaktor, potrubné systémy na cirkuláciu vody, parogenerátor, kompenzátor objemu a cirkulačné čerpadlá.  

Primárny okruh – horúca vetva

Horúca vetva potrubia primárneho okruhu zabezpečuje transport tepelného média z reaktora do parného generátora. Táto časť potrubia vedie vodu zohriatú v reaktore, preto sa nazýva „horúca vetva”.  

Primárny okruh – studená vetva

Studená vetva potrubia primárneho okruhu zabezpečuje transport tepelného média z parného generátora do reaktora. Táto časť potrubia vedie vodu ochladenú v parnom generátore, preto sa nazýva „studená vetva”.

Primárny spaľovací vzduch

Spaľovací vzduch privádzaný do ohniska spoločne s palivom. Primárny spaľovací vzduch sa predhrieva teplom odchádzajúcich spalín a privádza sa do horákov, kde sa mieša s palivom (práškové uhlie, vykurovací olej, zemný plyn). Do ohniska sa ďalej privádza sekundárny spaľovací vzduch, ktorý zaisťuje čo najlepšie spálenie horľaviny. 

Prirodzená rádioaktivita

Prirodzenou rádioaktivitou sa nazýva spontánny rozpad rádionuklidov.

Prirodzený obeh

Cirkulácia pracovnej látky (vody) v uzavretej slučke, vyvolaná rozdielom merných hmotností v studenej a horúcej vetve slučky. V kotloch s prirodzeným obehom dochádza k recirkulácii vody výparníkom, pričom sa vzniknutá para oddeľuje v bubne. S rastúcim tlakom však intenzita cirkulácie prirodzeného obehu klesá a nad 18 MPa treba zaradiť medzi bubon a kolektory obehové čerpadlo (nútený obeh). Prietlačné kotly takisto pracujú s obehovým čerpadlom, ale bez recirkulácie.

Protón

Protón je elementárna častica s kladným elektrickým jednotkovým nábojom. Častica je 1 836-krát ťažšia ako elektrón.

Protónové číslo

Počet protónov v jadre udáva atómové (protónové) číslo Z. Napríklad jadro uránu obsahuje 92 protónov, Z = 92. Protónové číslo je tiež poradové číslo prvku v periodickej Mendelejevovej tabuľke prvkov.

Prvok

Prvok je látka tvorená atómami s rovnakým protónovým (atómovým) číslom.

PWR

Z hľadiska energie neutrónov vyvolávajúcich štiepenie paliva ide o tepelný reaktor. Moderátorom a chladivom je obyčajná voda udržiavaná v kvapalnom skupenstve vysokým tlakom. Preto nazývame tento typ aj „tlakovodný” (PWR – Pressurized Water Reactor). V súčasnosti sú PWR najrozšírenejším typom reaktorov na svete.