Farad –
jednotka elektrickej kapacity
|
|
Farad je
jednotka elektrickej kapacity, označuje sa písmenom F. Jeden farad je
kapacita elektrického kondenzátora, ktorý pri napätí jeden volt pojme náboj
jeden coulomb.
|
|
V technickej
praxi sa používajú zlomky faradu: mikrofarad – jedna milióntina F, nanofarad
– jedna miliardtina F, pikofarad – jedna tisícina nanofaradu.
|
|
|
Faraday Michael
|
|
22. 9. 1791 –
25. 8. 1867
|
|
Zo skromných
pomerov sa vypracoval na významného vedca. Objavil elektromagnetickú
indukciu, diamagnetizmus a zákony elektrolýzy, zaviedol pojem elektrického a
magnetického poľa a ich siločiar. Na jeho počesť je po ňom nazvaná jednotka
elektrickej kapacity – farad.
|
|
|
Fázorový
diagram
|
|
Fázorový
diagram elektrického obvodu umožňuje zistiť jednoduchým spôsobom vzťahy medzi
striedavými elektrotechnickými veličinami toho istého obvodu, vzájomne
viazanými napr. Ohmovým zákonom. Súčet alebo rozdiel dvoch sínusových veličín
rovnakého druhu a s rovnakým kmitočtom má opäť sínusový priebeh a totožný
kmitočet. Súčet alebo rozdiel sa musí robiť geometricky (vektorovo), t. j. s
pomocou rovnobežníkov.
|
|
Fázorový
diagram určuje jednoznačne určitý obvod striedavého prúdu len v prípade, že
je spojený so schémou zapojenia so zvolenými smermi veličín.
|
|
|
Fermi Enrico
|
|
29. 9. 1901 –
28. 11. 1954
|
|
Nositeľ
Nobelovej ceny, vypracoval štatistiku častíc riadiacich sa Pauliho princípom,
zaoberal sa experimentálne a teoreticky fyzikou vysokých energií,
experimentálne uskutočnil štiepnu reťazovú reakciu a navrhol jadrový reaktor.
Tento prvý uránovo-grafitový jadrový reaktor bol postavený na bývalom
športovom štadióne chicagskej univerzity a prvá umelá reťazová reakcia bola
spustená 2. decembra 1942.
|
|
|
Ferraris
Galileo
|
|
31. 10. 1847 –
7. 2. 1897
|
|
Jeho
meno je spojené s objavom princípu
otáčavého magnetického poľa. Otáčavé
magnetické pole tvorí základ indukčných
motorov, ktoré dnes predstavujú
najrozšírenejší menič elektrickej energie
na energiu mechanickú a základ doposiaľ
najrozšírenejších meracích
prístrojov elektrického výkonu a energie.
|
|
|
Fleming John
Ambros
|
|
29. 11. 1849 –
18. 4. 1945
|
|
Sir John
Fleming sa zaoberal elektrickým osvetlením, bezdrôtovou telegrafiou a
telefóniou. Meral elektrický prúd pri nízkych teplotách a vyvinul prvú
elektrónovú trysku. Používa sa jeho pravidlo ľavej ruky.
|
|
|
Flemingovo
pravidlo ľavej ruky
|
|
Pravidlo
určujúce smer pohybu vodiča prúdu v magnetickom poli. Ak položíme ľavú ruku
na vodič tak, aby prsty boli v smere prúdu a magnetické siločiary
vstupovali do dlane, potom sa vodič pohybuje v smere palca.
|
|
|
Fluidné lôžko
(vrstva)
|
|
Časť
spaľovacieho priestoru fluidného kotla nad fluidným roštom, v ktorom sa
pevné častice (rozomleté palivo, popolček, vápenec) udržujú prúdom vzduchu vo
vznose a vytvárajú fluidnú vrstvu.
|
|
|
Fluidné
spaľovanie
|
|
Fluidné
spaľovanie predstavuje moderný a veľmi účinný spôsob spaľovania. Jemne mleté
uhlie sa v prúde vzduchu a vo vhodne zvolenom spaľovacom priestore správa ako
vriaca kvapalina. Častice uhlia sú obalené vzduchom a proces horenia je veľmi
rýchly a pomerne ľahko regulovateľný. Fluidné spaľovanie sa tiež nazýva
spaľovanie vo vznose a spaľovacie teploty sú tu v rozsahu 700 – 900 °C.
|
|
|
Fluidný kotol
|
|
Fluidné kotly
umožňujú spaľovať mleté uhlie pri nízkej teplote vo fluidnom lôžku. Nízka
teplota potlačuje tvorbu NOx, vznikajúci oxid siričitý sa viaže
priamo v ohnisku pridávaním mletého vápenca. Fluidné kotly teda už spĺňajú
požiadavky čistej technológie uhlia. Podľa pracovného tlaku rozlišujeme
atmosférické fluidné kotly a tlakové fluidné kotly.
|
|
|
Fluidný rošt
|
|
Pieskové lôžko
s tryskami, ktorými sa privádza primárny spaľovací vzduch. Ohriaty prúdiaci
vzduch vytvára nad fluidným roštom vrstvu, v ktorej sa vznášajú častice
rozomletého uhlia, popolčeka a vápenca.
|
|
|
Fosílne palivá
|
|
Látky na báze
uhlíka a vodíka, ktoré vznikli pred miliónmi rokov v zemskej kôre pretvorením
organických látok. Podľa skupenstiev rozlišujeme pevné palivá (uhlie),
kvapalné palivá (ropa) a plynné fosílne palivá (zemný plyn). Spaľovaním
fosílnych palív sa uvoľňuje tepelná energia.
|
|
|
Fotón
|
|
|
Fotón je
elementárna častica. Je to najmenšie kvantum elektromagnetického žiarenia,
ktoré môže byť vyžiarené. Hmotnosť fotónu v pokoji je nulová. Vo vákuu sa
pohybuje vždy rýchlosťou svetla.
|
|
|
Fotovoltický
článok
|
|
Fotovoltické
články slúžia na priamu premenu energie svetelného
žiarenia na elektrickú energiu. V princípe ide o
tenké doštičky z monokryštalických,
polykryštalických či amorfných polovodičov,
najčastejšie s prechodom P-N. Fotóny slnečného
žiarenia sú absorbované vo vrstve polovodiča, kde
vytvárajú páry elektrón – diera.
Vnútorné elektrické pole náboje
opačných znamienok rozdelí a vyvolá
jednosmerný elektrický prúd.
|
|
|
Frakčná
odlučivosť
|
|
Odlučivosť
pevných častíc z prúdu plynu prechádzajúceho cyklónovým odlučovačom v
závislosti od veľkosti častice. Frakčná odlučivosť s klesajúcim polomerom
cyklónu vzrastá, pretože rastie odstredivá sila pôsobiaca na hmotné častice.
|
|
|
Francis James
Bicheno
|
|
18. 5. 1815 –
18. 9. 1892
|
|
Od roku 1833
žil v USA. V roku 1849 vynašiel a skonštruoval radiálnu pretlakovú vodnú
turbínu, ktorá nesie jeho meno.
|
|
|
Francisova
turbína
|
|
Pretlaková
vodná turbína (tlak pred obežným kolesom je vyšší ako za obežným kolesom).
Reguluje sa natáčaním lopatiek rozvodného kolesa, lopatky obežného kolesa sú
pevné. Je vhodná pre malé, stredné i vysoké spády a patrí medzi
najrozšírenejšie turbíny.
|
|
|
Franklin
Benjamin
|
|
17. 1. 1706 –
17. 4. 1790
|
|
Vo svojej
vedeckej práci sa zaoberal predovšetkým elektrickými javmi a v roku 1750
(pred P. Divišom) skonštruoval bleskozvod. Zaviedol označenie kladná a
záporná elektrina. Zaoberal sa však tiež veľmi aktívne politickou činnosťou,
bojoval proti otrokárstvu a patril k autorom prvej ústavy USA.
|
|
|
Frekvencia
elektrickej siete
|
|
Frekvencia
elektrickej siete je jednou z jej dôležitých
charakteristík. U nás a v okolitých
štátoch má elektrická sieť frekvenciu 50
Hz, ale sú i štáty s inou frekvenciou (napr. časť
Japonska, USA atď. – 60 Hz).
|