Racionalizácia spotreby elektrickej energie

Cieľom racionalizácie spotreby elektrickej energie je optimalizovať energetickú spotrebu. Pojem teda zahŕňa nielen klasickú úsporu elektrickej energie, ale aj jej optimálne a čo najúčinnejšie využitie tak, aby boli pokryté naše potreby, ale aby sa zároveň energiou zbytočne neplytvalo. Ako najjednoduchší príklad racionálnej spotreby elektrickej energie môžeme uviesť využitie kompaktných žiariviek namiesto „obyčajných” žiaroviek. Pri rovnakej svietivosti a omnoho dlhšej životnosti (cca 8- až 16-krát) majú kompaktné žiarivky výrazne nižšiu spotrebu elektrickej energie.

Rádioaktivita

Rádioaktivita predstavuje prirodzený alebo umelo navodený rozpad jadra atómu sprevádzaný vyslaním rádioaktívneho žiarenia (alfa, beta, alebo gama). Podľa toho, či ide o rozpad prvku voľne sa nachádzajúceho v prírode, alebo umelo vytvoreného v jadrových zariadeniach, rozlišujeme prirodzenú a umelú rádioaktivitu. Z hľadiska účinkov nie je medzi nimi žiadny rozdiel.

Rádioaktívne žiarenie

Rádioaktívne žiarenie sprevádza premeny jadra atómu. Rozlišujeme tri druhy rádioaktívneho žiarenia – alfa, beta a gama. Žiarenie alfa predstavuje vysielanie častíc alfa (héliových jadier) z jadra atómu v ktorom sa tým zmenší počet protónov aj neutróv – dochádza k transmutácii prvku. Alfa žiarenie má silnú ionizujúcu schopnosť. Žiarenie beta predstavuje vysielanie častíc beta (elektrónov alebo pozitrónov) z jadra atómu a tým k zmene jeho protónového čísla. Žiarenie gama je elektromagnetické žiarenie, teda prúd fotónov. Pri tomto žiarení sa jadro atómu nemení, len sa zníži jeho vnútorná energia.

Rádioaktívny odpad

Rádioaktívny odpad je nevyužiteľný materiál v pevnom, kvapalnom alebo plynnom skupenstve, ktorý pre obsah rádionuklidov v ňom, alebo pre kontamináciu rádionuklidmi, nie je možné uviesť do životného prostredia. Vzniká pri prevádzke jadrových zariadení, pri ťažbe a úprave rádioaktívnych surovín alebo používaním zdrojov ionizujúceho žiarenia. Materiál, v ktorom sú obsiahnuté rádionuklidy v množstve nepresahujúcom limity (hraničné hodnoty), stanovené zvláštnymi predpismi, nie je považovaný za rádioaktívny odpad a môže byť odstránený ako nerádioaktívny.

Rádioaktívny prvok

Ako rádioaktívny označujeme prvok, ktorý vyžaruje rádioaktívne žiarenie. Vznikne tak nový prvok, ktorý je tiež rádioaktívny, alebo je už stabilný (ďalej sa už nerozpadá). Rádioaktívne prvky delíme na prirodzené, ktoré sa nachádzajú v prírode, a na umelé, ktoré vznikli činnosťou človeka v jadrových zariadeniach.

Rádioaktívny uhlík

Rádioaktívny uhlík sa vytvára v ľahkovodných reaktoroch jadrovými reakciami s kyslíkom a dusíkom. Tento prvok vzniká neustále aj v prírode reakciami kozmického žiarenia s uhlíkom obsiahnutým v atmosfére. Je prítomný v každom živom organizme. Po odumretí organizmu množstvo rádioaktívneho uhlíka v jeho pozostatkoch v dôsledku rádioaktívneho rozpadu stále klesá. Meraním zbytkového množstva rádioaktívneho uhlíka v odumretom organizme je možné určiť, kedy organizmus odumrel. Túto skutočnosť využíva metóda tzv. uhlíkového datovania veku organizmov.

Rádionuklid

Rádionuklid je rádioaktívny nuklid, teda nuklid s jadrami podliehajúcimi rádioaktívnej premene. Rôzne rádionuklidy sú často využívané v lekárstve na diagnostické alebo liečebné účely.

Rádium

Rádium je prirodzený rádioaktívny prvok, ktorý vzniká v prírode predovšetkým alfa-rozpadom tória a je súčasťou uránového, aktíniového aj tóriového radu. Alfa-rozpadom rádia vzniká rádioaktívny plyn radón.

Radón

Radón je rádioaktívny plyn, ktorý sa v prírode vyskytuje s rudami uránu a thória. Polčas rozpadu je 3,82 dňa a vznikajúci produkt je polónium. Radón sa rozpadá alfa rozpadom a je nebezpečný pri nadýchaní, pretože spôsobuje vnútorné ožiarenie. Jeho dcérske produkty majú najväčší vplyv na záťaž obyvateľov tých domov a bytov, ktoré sú postavené na nevhodných pôdach. Všeobecne platí, že zo všetkých prírodných zdrojov má radón najvýznamnejší vplyv na radiačnú záťaž.

Raleighove rozloženie

Rýchlosť vetra je premenlivá a v priebehu času sa mení. Časové rozloženie rýchlosti vetra sa vyjadruje stĺpcovým grafom, kde je každej rýchlosti vetra priradený percentuálny podiel času, počas ktorého v sledovanom období vietor vial príslušnou rýchlosťou. Skutočné rýchlostné rozloženie sa dá aproximovať štatistickým Raleighovým rozložením, charakterizovaným strednou rýchlosťou vetra.

Rankine William John Macquorn

5. 7. 1820 – 24. 12. 1872

Zaoberal sa hlavne termodynamikou a jej aplikáciami v parných strojoch (viď Clausiov-Rankinov parný cyklus ).

RBMK

Reaktor sovietskeho typu RBMK (Reaktor bolšoj moščnosti kanalnyj – Kanálový reaktor s veľkým výkonom) je jadrový reaktor moderovaný grafitom a chladený ľahkou vodou. Použitie grafitu ako moderátora dovoľuje využiť ako jadrové palivo slabo obohatený urán. Jadrové elektrárne s týmto typom reaktora v súčasnosti pracujú už iba v Rusku a v Litve. Do roku 1986 predstavovali reaktory RBMK najdynamickejšiu zložku sovietskej jadrovej energetiky. Vo výstavbe boli jednotky s výkonom až 1 500 MW. Černobyľská havária na Ukrajine však ukázala, že RBMK má celý rad principiálnych nedostatkov (najväčším nedostatkom bola jeho výkonová nestabilita spôsobená kladným výkonovým koeficientom reaktivity) a ich ďalší rozvoj sa prakticky zastavil.

Reaktor (jadrový)

Jadrový reaktor je zariadenie určené na uvoľňovanie jadrovej energie a na jej premenu na energiu tepelnú. Zdrojom energie je kontrolovaná štiepna reťazová reakcia v jadrovom palive, ktoré sa tým intenzívne ohrieva. Teplo sa z paliva odvádza pomocou chladiva a ďalej využíva. Jadrové reakcie prebiehajúce v reaktore sú zároveň zdrojom rádioaktívneho žiarenia.  

Reaktory chladené plynom

Ide o tepelné reaktory (štiepenie jadier paliva vyvolávajú predovšetkým tepelné neutróny) moderované grafitom a chladené plynom. Je to najstarší komerčný typ vyvinutý vo Veľkej Británii, pracoval s prírodným uránom a bol chladený CO₂. Iným typom reaktorov chladených plynom sú tzv. vysokoteplotné reaktory chladené héliom. Reaktor chladený CO₂, ale moderovaný ťažkou vodou, pracoval aj v prvej československej jadrovej elektrárni A1.

Reaktory chladené tekutým kovom

Chladenie tekutým kovom sa používa v reaktoroch využívajúcich na štiepenie uránu rýchle neutróny. Preto sa tiež nazývajú rýchle reaktory alebo množivé reaktory. V týchto reaktoroch je treba používať vysoko obohatené jadrové palivo (minimálne 8 % U 235 alebo minimálne 6 % Pu 239) a tekutý kov (sodík, zliatiny sodíka a draslíka) je jediné médium, ktoré je schopné odviesť uvoľnené teplo. Moderátor sa nepoužíva a ďalšou významnou vlastnosťou týchto reaktorov je schopnosť produkovať „nové” jadrové palivo, hlavne Pu 239 (odtiaľ názov množivé reaktory). Tento typ reaktora v súčasnosti pracuje vo Francúzsku, Kazachstane, Ruskej federácii a Japonsku.

Regenerácia tepla

Regenerácia tepla je proces využitia tej časti tepla na ohrev pracovnej látky, ktorá by sa ináč využila len s menším úžitkom alebo by sa odviedla úplne bez úžitku z termodynamického cyklu. Regenerácia sa uskutočňuje vo výmenníku, predhrievači a iných podobných zariadeniach.

Regeneračný ohrievač vzduchu

Tepelný výmenník využívajúci teplo odchádzajúcich spalín z kotlana ohriatie spaľovacieho vzduchu. Súčasťou regeneračného ohrievača je akumulačný prvok, ktorý sa striedavo nahrieva spalinami a ochladzuje nahrievaným vzduchom. Medzi najpoužívanejšie regeneračné ohrievače patrí Ljungströmov ohrievač. Akumulačným prvkom je valec zložený z plechov, ktorý sa otáča a je striedavo nahrievaný spalinami chladený vzduchom.

Regulácia čerpadla

Regulácia čerpadla je proces dosiahnutia žiadaného prietoku. Hydrostatické čerpadlá sa regulujú zmenou počtu otáčok, zmenou veľkosti činného priestoru alebo zmenou dĺžky trvania výtlaku. Hydrodynamické čerpadlá sa regulujú zmenou počtu otáčok a to natáčaním obežných lopatiek (pre vrtuľové čerpadlá), škrtením (privieraním armatúry na výtlaku) alebo obtokom, potrubím z výtlaku do nasávania.

Regulácia kompresora

Regulácia kompresora je proces dosiahnutia žiadaného prietoku, t. j. množstva stlačeného plynu do výtlaku. Piestové kompresory sú regulované zmenou počtu otáčok, spojením pracovného priestoru so saním pri výtlačnom zdvihu otvorením sacieho priestoru, zmenou veľkosti škodlivého priestoru alebo privieraním regulačného uzáveru v sacom potrubí (škrtením). Turbokompresory sa regulujú zmenou počtu otáčok, škrtením vo výtlaku, odpúšťaním z výtlaku alebo škrtením v nasávaní.

Regulácia parnej turbíny

Regulácia parnej turbíny je proces vedúci k zmene požadovaného výkonu turbíny podľa jej zaťaženia pri dodržaní daného počtu otáčok. Parná turbína sa reguluje zmenou prietoku a stavu pary vstupujúcej do lopatiek. Podľa spôsobu a podľa vyhotovenia je možné reguláciu rozdeliť na reguláciu kĺzavým tlakom (tlak pary pri rovnakej teplote sa mení reguláciou kotla), škrtením (súčasnou zmenou otvorenia všetkých regulačných ventilov), skupinovou reguláciou (regulačné ventily sa otvárajú postupne s rastom tlaku) a obtokom. Súčasťou regulácie parnej turbíny je zariadenie na rýchle uzatvorenie prívodu pary pri vzniku neprípustných prevádzkových stavov (rýchlouzáverový ventil), napríklad pri strate zaťaženia (pri rozpade siete) by hrozilo nepovolené zvýšenie otáčok a zničenie turbíny.

Regulácia ventilátora

Regulácia ventilátora je činnosť zameraná na dosiahnutie požadovaného prietoku. Ventilátor sa reguluje zmenou počtu otáčok, škrtením, natáčaním vodiacich lopatiek pred obežným kolesom (tzv. aerodynamická regulácia osových ventilátorov) a zmenou šírky obežného kolesa (posuvným diskom pri radiálnych ventilátoroch).

Regulácia vodnej turbíny

Regulácia vodnej turbíny je činnosť zameraná na zmenu výkonu turbíny podľa jej zaťaženia pri dodržaní daného počtu otáčok. Vodná turbína sa reguluje zmenou prietoku a to zmenou veľkosti prierezu prúdu vody vstupujúceho do obežného kolesa (regulačnou ihlou v Peltonovej turbíne, regulačnou clonou v Bánkiho turbíne), natáčaním lopatiek rozvádzača (Francisova turbína) a súčasným natáčaním lopatiek rozvádzača a obežného kolesa (Kaplanova turbína). Súčasťou regulácie vodnej turbíny môže byť zariadenie na obmedzenie poklesu spádu a zariadenie na obmedzenie vodného rázu pri náhlom uzavretí rozvádzača.

Regulačné tyče

Regulačnými tyčami sa výkon jadrového reaktora. Výkon reaktora je priamo úmerný od počtu štiepení atómových jadier v palive vyvolaných neutrónmi. Preto regulácia výkonu reaktora sa uskutočňuje reguláciou neutrónového toku (zmenou počtu neutrónov). Z tohto dôvodu sú regulačné tyče z materiálov, ktoré pohlcujú neutróny, teda s vysokými absorpčnými schopnosťami (obsahujú bór alebo kadmium). Zasúvaním týchto tyčí do aktívnej zóny dochádza k poklesu počtu štiepení, prípadne až k zastaveniu reťazovej štiepnej reakcie. Počet regulačných tyčí závisí od typu reaktora.

Rekultivácia

Rekultivácia je súbor rôznych biologických opatrení a technických úprav, ktorými sa zúrodňujú pôdy znehodnotené prírodnou alebo ľudskou činnosťou. Rekultivácia je významná činnosť najmä pri povrchovej ťažbe uhlia alebo iných materiálov (lomy, pieskovne a podobne). Ak sa pri ťažbe postupuje uvážlivo, nemusia byť konečné škody na tvári krajiny veľmi vysoké. Vyťažené povrchové bane je možné rekultivovať tak, aby mohli slúžiť na iné účely.

Riadenie elektrizačnej sústavy

Riadenie elektrizačnej sústavy sa vykonáva dispečerským riadením, ktoré má zvyčajne hierarchickú štruktúru. Hlavným orgánom je ústredný dispečing. Elektrizačná sústava sa riadi tak, aby:

a) celá sústava mala zabezpečené zásobovanie elektrickou energiou všetkých pripojených odberateľov v požadovanom množstve (dostatok výkonu), požadovanej kvalite (dodržanie frekvencie a veľkosti napätia) a v požadovanom čase (v čase skutočnej potreby),

b) dodávka elektrickej energie bola spoľahlivá (trvalá, neprerušovaná dodávka bez porúch) v normatívne predpísanej kvalite (napätie a frekvencie, bez rázov a prepätí) vo všetkých bodoch sústavy,

c) bola zabezpečená čo najhospodárnejšia spolupráca všetkých elektrární zúčastnených na výrobe.

Riziko

Pod pojmom riziko sa rozumejú predpokladané následky určitej udalosti za jednotku času. Napríklad riziko smrteľného úrazu jednotlivca pri dopravnej nehode za rok je v USA 3 . 10^-4. Znamená to teda, že z 10 000 účastníkov dopravnej nehody zomrú v dôsledku smrteľného úrazu traja. Hodnota rizika sa vypočíta ako súčin frekvencie udalosti (t. j. výskyt udalosti za jednotku času) a veľkosti udalosti (t. j. následky na jednu udalosť). V tejto súvislosti je zaujímavé pripomenúť postoj spoločnosti voči riziku na základe dlhodobých skúseností.

Spoločnosť sa stavia k jednej udalosti – k havárii s veľkými následkami, nepriaznivejšie ako k veľkému počtu udalostí – k havárii s malými následkami, aj keď ich spoločenské riziko je rovnaké. Ako príklad je možné spomenúť ohlas médií napríklad na veľkú leteckú katastrofu na jednej strane a na každodenné automobilové havárie na strane druhej.

Ropa

Kvapalná zmes uhľovodíkov fosílneho pôvodu, je základnou surovinou pre petrochemický priemysel. Ropa je tekutá svetložltá až čierna hmota s hustotou 0,73 až 1 t/m³. Obsahuje 80 až 85 % uhlíka, 10 až 15 % vodíka, 4 až 7 % síry a malé množstvo dusíka. Ložiská ropy sa vyskytujú v hĺbkach až niekoľko stoviek metrov, väčšinou medzi dvoma nepriepustnými vrstvami okolitých hornín a veľmi často spolu so zemným plynom. Vznik ložísk ropy nie je dodnes tak jednoznačne objasnený ako vznik uhlia. Najrozšírenejšia hypotéza tvrdí, že ropa vznikla rozkladom obrovského množstva odumretých drobných organizmov pri veľkom tlaku, pri určitej teplote a bez prístupu vzduchu. 

HISTÓRIA 

Ropa bola známa a pod rôznymi názvami sa využívala už v staroveku. Podľa gréckych aj rímskych historikov v 7. storočí pr. n. l. ju Asýrijčania a potom aj Peržania ťažili zo studní a rozdeľovali na rôzne frakcie. Rozlišovali dokonca ropu svetlú od tmavej. Svetlú nazývali „nafata”, čo znamenalo „presakujúca kvapalina”. Číňania ropu destilovali asi od 11. storočia pr. n. l.. Už v tej dobe vraj dokázali vŕtať do hĺbok až 1 000 m. 

V Európe poznáme ropu prinajmenšom od 16. storočia. Pokusy o jej destiláciu sa uskutočňovali asi od roku 1605. Výsledkom boli mazadlá pre nápravy kolies, olej do lámp aj základ do lakovníckych prostriedkov.

Prvenstvo medzi objaviteľmi ropy v Európe sa priznáva poľskému lekárovi I. Lukasiewiczovi. Ten roku 1854 začal v Bóbrce pri Krosne ťažbu a v rovnakom čase založil aj prvú rafinériu pri Jasle. Podľa jeho príkladu potom vznikali ďalšie ťažobné zariadenia. V roku 1909 predstavovala ťažba z karpatských ložísk viac ako 2 milióny ton ročne, čo bolo vtedy 5,2 % svetovej produkcie. 

V USA prvé ložisko otvorili už v auguste 1853. Stalo sa tak v Pennsylvánii vrtom hlbokým 22 metrov. Kým boli položené prvé rúry ropovodu, dopravovala sa vyťažená ropa na železnicu v súdkoch. Od roku 1860 sa začala ropa bežne objavovať na trhu. Využívala sa na osvetľovanie a kúrenie. Pennsylvánska a kanadská ropa sa predávala dokonca aj v lekárňach v malých fľaštičkách, pretože sa verilo, že má liečivé vlastnosti.

Ropná plošina

Ropná plošina je zariadenie, ktoré umožňuje čerpanie ropy z morského dna. Ropa sa ťaží z veľkých hĺbok (až 180 m). Je to technicky veľmi náročná operácia vykonávaná v nepriaznivých klimatických podmienkach. Rozsiahle podmorské ložiská a veľký počet ropných plošín sa nachádza napríklad v Severnom mori, blízko Veľkej Británie a Nórska. 

Ropovod

Ropovody sú zvárané z oceľových rúr, ktorých najmenší vnútorný priemer býva 30 cm, najväčší až 122 cm. Ropovody sa vedenú po povrchu zeme, ale ukladajú sa aj na dno morí do hĺbky až 400 m, v betónových ochranných plášťoch. V určitých vzdialenostiach sú na trati ropovodu čerpacie stanice s čerpadlami, tok ropy sa kontroluje meracími prístrojmi, ktoré sledujú množstvo a rýchlosť prietoku ropy. Rýchlosť prúdu býva 1 až 6 m/s. Ropovod je treba denne kontrolovať po celej dĺžke potrubia a musí sa tiež vykonať občasné čistenie. Čistenie sa robí pomocou štetinatého „ježka“, ktorý sa nechá unášať prúdom ropy.

Celková dĺžka všetkých ropovodov na svete predstavuje rádovo státisíce kilometrov. K najznámejším svetovým ropovodom patrí 2 190 km dlhý Big Inch v USA (vedie z nálezísk v Texase do rafinérii v Pensylvánii), kanadský ropovod spoločnosti Interprovincial (vedie z Edmontonu v Kanade cez Chicago v USA do kanadského Montrealu a meria 3 787 km), ropovod Trans Arabian s dĺžkou 1 700 km (vedúci z oblasti Bahrajnu v Perskom zálive cez Saudskú Arábiu k Stredozemnému moru), aljašský ropovod (vedie od ložísk v zátoke Prudhoe na severe do prístavu Valdez na juhu a je 1 287 km dlhý). Ako najdlhší ropovod sveta sa označuje ruský ropovod Družba s dĺžkou 5 502 km. Vychádza z Kujbyševa na Volge a vedie na západ, v bieloruskom Mozyru sa delí na dve vetvy – severná smeruje do Poľska a Nemecka, južná cez Užhorod na Slovensko, kde sa v Šahách opäť rozdeľuje na tri vetvy: jedna vedie do Bratislavy, druhá do Zálužia pri Moste v ČR a tretia do Budapešti.

Rotor

Točivá časť stroja.    

Rovnakotlaková vodná turbína

Tlak vody pred obežným kolesom rovnakotlakovej turbíny je rovnaký ako za obežným kolesom. Obežné koleso takej turbíny musí byť nad spodnou hladinou, aby nebrodilo. Tým vzniká strata spádu, ktorá je však pre turbíny pracujúce s vysokým spádom zanedbateľná. Typickou rovnakotlakovou turbínou je Peltonova turbína. 

Hranica pre použitie veľkých rovnakotlakových turbín: nad 400 m.

Rozpadový rad

Rozpadový rad je postupnosť rádioaktívnych rozpadov nuklidov – to znamená, že z jedného rádioaktívneho nuklidu rozpadom vzniká ďalší rádioaktívny nuklid. Rad končí stabilným nuklidom až po niekoľkých, po sebe nasledujúcich rozpadoch. Najznámejšie rozpadové rady sú uránový, aktíniový a tóriový.

Rozvádzač

V elektrotechnike predstavuje rozvádzač zariadenie na rozvod elektrického prúdu. Sú v ňom sústredené ochranné, spínacie, meracie a ovládacie prístroje. V strojárenstve predstavuje rozvádzač zariadenie alebo orgán, ktorý slúži na rozvod energie alebo iného média (olej, vzduch, para, voda a podobne) do strojov a iných pracovných miest.

Rozvod elektrickej energie

Ako rozvod elektrickej energie označujeme sústavu zariadení a vedení, ktoré rozvádzajú nízke napätie od výstupu z transformátora až k spotrebičom. Rozvod nadväzuje na prenos elektrickej energie. Tieto pojmy sa niekedy môžu aj prekrývať. Súhrn všetkých súborov vedení a elektrických staníc sa označuje ako prenosová a rozvodná sústava.

Rozvod zemného plynu

Potrubný systém privádzajúci zemný plyn z hlavného plynovodu na miesto spotreby. Na hlavný plynovod, ktorý dopravuje zemný plyn Ruska cez Ukrajinu na Slovensko nadväzuje potrubná sieť, ktorá rozvádza plyn do jednotlivých lokalít. Hustota tejto siete a rozšírenie využívania zemného plynu závisí od prepravnej kapacity hlavného plynovodu.

Rozvodná sieť

Rozvodná sieť slúži na rozvod elektrickej energie všetkým odberateľom a tvorí ju rad zariadení: vzdušné vedenie, elektrické káble, prípojky, meracie a ochranné zariadenia atď.

Rozvodná sústava

Slúži na dodávku elektrickej energie veľkým (továrne) aj malým odberateľom (domácnosti).

Rozvodňa

Rozvodňa je zariadenie používané v silnoprúdovej elektrotechnike. Pozostáva zo spínacích, ochranných, riadiacich a meracích prístrojov na spínanie elektrických vedení a transformátorov. Rozvodne zvyčajne predstavujú technické celky so samostatnou budovou alebo ohradeným priestorom. 

Rošt

Liatinová mreža, na ktorej sa spaľuje uhlie a cez ktorú prepadáva vyhorený popol. Spodnou časťou roštu sa privádza primárny spaľovací vzduch, ktorý ho súčasne chladí. Uhlie sa na rošt dávno v milulosti nahadzovalo ručne a takisto odstraňovanie popola z výsypky patrilo medzi namáhavé ručné práce. Požiadavky na rast výkonu si vyžiadali vývoj mechanických roštov, ktoré umožňovali automatický prísun uhlia a spaľovanie jeho väčšieho množstva. Medzi najrozšírenejšie patria pásové rošty. 

Rutherford Ernest

30. 8. 1871 – 19. 10. 1937

Sir Ernest Rutherford sa zaoberal hlavne rádioaktivitou. V rokoch 1902 až 1903 rozpracoval teóriu rádioaktívneho rozpadu prvkov, roku 1911 navrhol planetárny model atómu a v roku 1919 uskutočnil prvú umelú rádioaktívnu premenu jadra atómu bombardovaním izotopu dusíka časticami alfa. V roku 1908 získal Nobelovu cenu za výskumy delenia prvkov a za chémiu rádioaktívnych látok.

Rýchly neutrón

Neutrón, ktorý má, z hľadiska atómovej fyziky, veľkú kinetickú energiu (rádovo niekoľko MeV).

Rýchly reaktor

Typ reaktora, v ktorom štepenie jadier paliva vyvolávajú tzv. rýchle neutróny. Preto v aktívnej zóne reaktora nie je moderátor. V týchto reaktoroch je možné využiť prebytok neutrónov na premenu U 238, ktorý nie je štiepiteľný tepelnými neutrónmi, na Pu 239, ktorý je štiepiteľný tepelnými neutrónmi. Za priaznivých okolností rýchly reaktor môže vyrobiť viac štiepiteľného materiálu (nového paliva) ako sám spáli.

Röntgen Wilhelm Conrad

27. 3. 1845 – 10. 2. 1923

Pri štúdiu katódových lúčov objavil v roku 1895 nový druh žiarenia. Toto žiarenie bolo pôvodne nazývané lúče X a dnes ho nazývame röntgenové žiarenie. Röntgen venoval množstvo prác štúdiu vlastností kvapalín, plynov, kryštálov, elektromagnetických javov (v roku 1890 objavil prítomnosť magnetického poľa v pohybujúcom sa dielektriku). Nositeľ Nobelovej ceny z roku 1901.