Imisia

Imisie sa charakterizujú množstvom a pôsobením znečisťujúcich látok na prostredie a sú vlastne dôsledkom ich emisie. Napríklad oxidy síry a dusíka počas spaľovania fosílnych palív okysľujú dažďovú vodu, premieňajú ju na kyslý dážď, ktorý poškodzuje rastliny a škodlivo pôsobí na pôdne procesy. Imisie sa stali vážnym problémom ovplyvňujúcim aj samotnú existenciu života na Zemi.

INES

V roku 1991 bola Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu (MAAE) zavedená stupnica INES (The International Nuclear Event Scale – Medzinárodná stupnica jadrových udalostí). Dôvodom bola potreba pravdivého a zrozumiteľného informovania verejnosti o prevádzke jadrových elektrární a ďalších zariadení palivového cyklu, výskumných reaktoroch a úložiskách vyhoreného paliva a RAO vrátane ich transportu.

INES delí nehodové udalosti zásadne na nehody (stupne 1, 2, 3), ktoré neohrozujúce okolie a vonkajšie lokality elektrárne a nevyžadujúce žiadne mimoriadne opatrenia, a na havárie (stupne 4, 5, 6, 7), ktoré už v dôsledku väčšieho úniku rádioaktivity do okolia vyžadujú realizovať opatrenia uvedené v prijatých havarijných plánoch. Každá účastnícka krajina je povinná v presne stanovenom termíne informovať koordinačné centrum MAAE o každej nehode a havárii. Absolútna väčšina hlásených udalostí je pod 3. stupňom. Havárie s účinkom na okolie (stupeň 4) sú výnimočné a ako príklad možno uviesť haváriu na JE A1 v Jaslovských Bohuniciach. Havárie stupňa 5 boli dosiaľ na svete len dve: na JE Windscale (Anglicko) a JE Three Mile Island (USA). Havária 6. stupňa nebola žiadna. Najväčšou haváriou tak zostáva Černobyľská havária, ktorá mala 7. stupeň.

Medzinárodná stupnica jadrových udalostí:

0 – Udalosti bez významu na bezpečnosť

1 – Odchylka od normálnej prevádzky

2 – Porucha

3 – Vážna porucha

4 – Havária s účinkami v jadrovom zariadení

5 – Havária s účinkami na okolie

6 – Závažná havária

7 – Veľká havária

Insolácia

Využitie energie priameho slnečného žiarenia je závislé nielen od výkonu slnečného žiarenia dopadajúceho na zemský povrch, ale i od celkovej doby denného slnečného svitu. Na posúdenie oboch týchto faktorov slúži insolácia, udávajúca celkové množstvo slnečnej energie dopadajúcej v danom mieste za jednotku času na jednotku horizontálneho povrchu.

Inštalovaný elektrický výkon

Projektovaný elektrický výkon, ktorý je elektráreň schopná za normálnych podmienok dodávať spotrebiteľovi alebo do siete. Niekedy sa označuje ako MWi.

Inštitucionálne rádioaktívne odpady

Inštitucionálnymi sa nazývajú rôzne druhy rádioaktívnych odpadov, ktoré vznikajú pri výrobe rádioizotopov a pri ich využívaní vo výskume, lekárstve, priemysle, poľnohospodárstve a v ďalších odboroch ľudskej činnosti. Sú to teda odpady celkom iné ako tie, ktoré vznikajú v jadrových elektrárňach. Tieto odpady sú produkované na rôznych pracoviskách v malých množstvách. Pochádzajú napríklad z nemocníc, z oddelení rádiológie a nukleárnej medicíny, z pracovísk vyrábajúcich umelé rádioizotopy, z vysokoškolských a výskumných laboratórií, z najrôznejších odvetví priemyslu a poľnohospodárstva, kde sa používa rádioaktívne žiarenie.

Ión

Atóm alebo skupina atómov, ktorá stratila alebo získala naviac jeden alebo viac elektrónov. Stratou elektrónu vznikne ión s kladným nábojom tzv. katión, ktorý sa v elektrickom poli pohybuje k zápornej elektróde (katóde). Ziskom elektrónu vznikne záporne nabitý anión, pohybujúci sa ku kladne nabitej elektróde. Ióny sa môžu vyskytovať v plyne (napr. pri elektrickom výboji), kvapaline (roztoky elektrolytov) i v tuhej látke (iónový kryštál, kov, polovodič). Ióny vznikajú pri tvorbe iónovej väzby ionizáciou.

Ionizácia

Ionizácia je zmena elektricky neutrálnych atómov na ióny, čiže na nosiče elektrického náboja. Nevodivé plynné prostredie sa vplyvom ionizácie stáva vodivým pre elektrický prúd.

Ionizujúce žiarenie

Ionizujúce žiarenie je tvorené časticami nabitými, nenabitými alebo obidvomi druhmi a je schopné priamo alebo nepriamo ionizovať (t. j. „odtrhávať jeden alebo viac elektrónov“) atómy alebo molekuly prostredia, ktorým prechádza. Žiarenie, s ktorým sa stretávame, má charakter časticový (častice alfa, častice beta, elektróny, protóny a iné) alebo vlnový (röntgenové žiarenie, žiarenie gama).

Istič

Istič je samočinný spínací elektrický prístroj s veľkým spínacím elektrickým prúdom a jeho hlavnou funkciou je istenie proti skratu. Istič sa skladá zo sústavy kontaktov, zhášacích komôr a mechanizmu, ktorý naťahuje vypínacie pružiny. Ďalej má istič zámok na zabezpečenie zapnutej polohy proti ťahu vypínacích pružín a spúšť (prípadne relé) ako konštrukciu s vypínacou funkciou. Ističe sú v zapnutom stave vždy pripravené pri poruche prerušiť elektrický obvod – vypnúť ho a to v stave ručného aj automatického ovládania.

Podľa veľkosti nominálneho prúdu sa ističe rozdeľujú na:

drobné (na domáce inštalácie) a malé ističe do 100 A, ktoré sa používajú na istenie vedení alebo motorov,

stredné ističe do 630 A,

veľké ističe nad 1 000 A.

Izobarický dej

Izobarický dej je zmena stavu pracovnej látky, ktorá prebieha pri stálom tlaku. Ako príklad uveďme ohrev vody, tvorbu pary a prehriatie pary pretlakového parného kotla. Voda preteká rúrkou a súčasne sa ohrieva. Jej teplota sa plynulo mení, až dosiahne teplotu nasýtenia (bod varu zodpovedajúci pracovnému tlaku). Potom sa pri teplote nasýtenia vyparuje. Až po odparení všetkej vody sa vzniknutá para začne ohrievať na pracovnú teplotu.   

Izobarický prívod tepla

Prívod tepla pracovnej látke, prebiehajúci pri stálom tlaku. Izobarický ohrev vody prebieha napr. v parnom kotle. Voda sa najprv pri stálom tlaku ohrieva až na teplotu nasýtenia (teplota varu zodpovedajúca pracovnému tlaku), potom sa pri stálej teplote vyparuje. Akonáhle sa všetka voda vyparí, zvyšuje sa teplota pary. Ak je pracovný tlak vyšší ako kritický tlak (22,1 MPa), mení sa voda na paru pri izobarickom ohreve spojito. 

Izobarický ohrev vody pri tlaku 16 MPa:

Voda sa plynulo ohrieva až na teplotu 347,5 °C (teplota nasýtenia), potom sa pri tejto teplote vyparuje. Nato ohrev pary pokračuje opäť plynulo.

Izolant

Izolant je každá látka s veľmi malou elektrickou vodivosťou, respektíve s veľmi veľkým elektrickým odporom. Najdokonalejším izolantom je vákuum.

Izoterma

Izoterma je termodynamická krivka v grafe stavových premenných, napr. objemu V a tlaku p. Pre ideálny plyn možno izotermu vyjadriť vzťahom p.V = konšt.

Pojem izoterma sa používa tiež v meteorológii, kde označuje čiaru zobrazujúcu na mape alebo grafe množinu bodov s rovnakou teplotou v rovnakom čase.

Izotermický dej

Izotermická zmena stavu pracovnej látky prebieha pri stálej teplote pracovnej látky. Rozlišujeme izotermickú expanziu, t. j. zväčšovanie objemu plynu pri stálej teplote, a izotermickú kompresiu, t. j. stláčanie plynu pri konštantnej teplote. 

Pri izotermickej zmene zostáva súčin merného objemu a tlaku plynu konštantný. Ak stlačíme napr. daný objem plynu izotermicky na 20 % pôvodnej veličiny, zväčší sa tlak plynu päťnásobne.

Izotop

Izotopmi nazývame atómy s rovnakým počtom protónov a rozdielnym počtom neutrónov. Majú veľmi podobné chemické vlastnosti (vďaka rovnakej elektrónovej obálke).