MAAE
|
|
|
MAAE je skratka
Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (adresa stránky - www.iaea.org;
anglická skratka je IAEA - International Atomic Energy Agency).
|
|
MAAE je
medzinárodná vládna odborná organizácia pridružená k OSN, so sídlom vo
Viedni. Bola založená roku 1957, pričom bývalé Československo bolo
zakladajúcim členom. Činnosť agentúry je zameraná hlavne na podporu a
kontrolu využitia jadrovej energie, na využitie rádioaktívnych izotopov v
lekárstve, poľnohospodárstve, hydrológii a priemysle, na šírenie vedeckých
informácií a technických znalostí, poriadanie odborných kurzov a konferencií,
vydávanie publikácií a poskytovanie technickej pomoci a riešenie právnych
aspektov využitia jadrovej energie.
|
|
|
Maglev
|
|
Dopravný
prostriedok - vlak, ktorý sa pohybuje na magnetickom vankúši namiesto kolies.
Trať maglevu tvorí lineárny stator.
|
|
|
Magnetické pole
|
|
Magnetické pole
sa prejavuje silovými účinkami magnetickej látky alebo vodiča, cez ktorý
preteká elektrický prúd na magnetické látky alebo pohybujúce sa elektricky
nabité častice. Veľkosť magnetického poľa sa vyjadruje intenzitou
magnetického poľa, ktorá má jednotku A/m.
|
|
|
Magnetickohydrodynamický
generátor
|
|
Magnetickohydrodynamický
generátor alebo tiež generátor MHD je zariadenie na priamu výrobu elektrickej
energie z energie tepelnej. Princíp zariadenia je založený na interakcii
vodivého média (plyn, kvapalina, plazma, tekutý kov) s magnetickým poľom, čo
vedie k vzniku elektrického napätia. Generátory MHD patria medzi netradičné a
hádam aj perspektívne spôsoby výroby elektrickej energie. Ich využitiu
v priemysle zatiaľ bráni viacero technických problémov.
|
|
|
Magnetický tok
|
|
Magnetický tok
alebo tiež magnetický indukčný tok je súhrnný tok magnetickej indukcie
prechádzajúci určitou plochou.
|
|
Základnou
jednotkou magnetického toku je weber (Wb = m2.kg.s-2.A-1; pozri heslo Weber –
jednotka magnetického toku).
|
|
|
Magnetizmus
|
|
Schopnosť
vzájomného pôsobenia látky a magnetického poľa. Magnetické deje sú priamym
následkom elektrických dejov. Pojmom magnetizmus tiež označujeme vedný odbor
skúmajúci vznik magnetického poľa a jeho pôsobenie na látky, ako aj pôvod
magnetického správania sa jednotlivých látok.
|
|
|
Manometer
|
|
Prístroj na
meranie tlaku plynu alebo kvapaliny. Výroba pary v kotle je izobarický dej,
to znamená, že prebieha pri konštantnom tlaku. Preto je presné určenie tlaku
v kotle dôležitým prevádzkovým údajom. Keďže pri nábehu kotla sa mení tlak z
atmosférickej hodnoty až na plný prevádzkový tlak, systém merania tlaku musí
pracovať spoľahlivo v celom rozsahu, vrátane rezervy danej tlakovou skúškou.
|
|
Podobne je
veľmi dôležité poznať tlak pracovných médií aj v primárnom a sekundárnom
okruhu jadrovej elektrárne.
|
|
|
Maxwell James
Clark
|
|
13. 11. 1831 –
5. 11. 1879
|
|
Matematicky
spracoval Faradayove zákony o elektrine a magnetizme do teórie, na základe
ktorej predpovedal existenciu elektromagnetických vĺn, šíriacich sa rovnakou
rýchlosťou ako svetlo. Maxwellove rovnice súhrnne opisujú všetky javy
klasickej elektrodynamiky, fyzikálnej optiky a tepelného žiarenia. Zaoberal
sa tiež kinetickou teóriou plynov a náukou o pružnosti.
|
|
|
Maxwellove
rovnice
|
|
Základné
rovnice pre elektromagnetické pole a vzťahy medzi jeho charakteristickými
veličinami.
|
|
|
Mayer Julius
Robert
|
|
25. 11. 1814 –
20. 3. 1878
|
|
Ako
jeden z prvých formuloval najvšeobecnejší
zákon prírody – zákon zachovania energie.
Pri svojej lekárskej praxi si všimol určité
energetické javy, zovšeobecnil ich a formuloval
zákon zachovania energie, o ktorom predpokladal, že platí
aj pri biologických a kozmologických javoch. Zaoberal sa
tiež kinetickou teóriou plynov.
|
|
|
Mechanická
energia
|
|
Je to súhrnný
názov pre rôzne typy energie pohybu a vzájomného pôsobenia telies (napr.:
energia kinetická, potenciálna atď.).
|
|
|
Medzisklad
vyhoreného jadrového paliva
|
|
Medzisklad
vyhoreného jadrového paliva (MSVP) je zariadenie na dlhodobejšie skladovanie
(cca 10 až 50 rokov) vyhoreného jadrového paliva. Ide o skladovanie po jeho
vyňatí z tzv. bazénu skladovania pri jadrovom reaktore, pred jeho konečným
uložením do hlbinného úložiska. Vyhorené jadrové palivo je vysoko
rádioaktívne a naviac uvoľňuje určité množstvo zvyškového tepla. Z toho
dôvodu je nevyhnutné skladovať ho tak, aby nepredstavovalo žiadne
nebezpečenstvo pre životné prostredie a zároveň je nutné jeho chladenie.
Existujú dva základné typy MSVP – mokré medzisklady a suché medzisklady. V
oboch typoch MSVP je vyhorené palivo bezpečne uložené v špeciálnych
skladovacích kontajneroch. V mokrom medzisklade sa tieto kontajnery
nachádzajú v skladovacích bazénoch pod hladinou vody, ktorá zabezpečuje
chladenie a ochranu pred ionizujúcim žiarením. V suchom medzisklade sú
skladovacie kontajnery uložené na vzduchu a predstavujú novšiu, jednoduchšiu
a spoľahlivejšiu technológiu medziskladovania vyhoreného jadrového paliva.
|
|
|
Menovité
veličiny
|
|
Sú to veličiny,
na ktoré sa navrhujú stroje, prístroje, vedenia a pod. Ide o veličiny
elektrické (prúd, napätie, odpor atď.), tak aj o parametre mechanické,
dynamické, tepelné a pod.
|
|
|
Merací a
podnetový článok
|
|
Časť
elektrickej ochrany. Meria kontrolovanú veličinu a pri prekročení povolenej
odchýlky dáva podnet na činnosť ochrany (kontakt sa prepne).
|
|
|
Meranie a
regulácia
|
|
Meranie
a regulácia je v elektrárenstve častý pojem. Je to
proces určovania veľkosti fyzikálnych veličín (počet
otáčok, rýchlosť, tlak, teplota, vlhkosť) a ich
porovnávanie s nominálnymi hodnotami. Pri
manuálnom procese merania a regulácie sleduje
pracovník údaje meradiel a podľa nich nastavuje
regulačné orgány (ventily, odpory atď.). Pri automatickom
procese ovláda regulačné orgány merací
snímač priamo, alebo dáva signál pomocnému
systému, ktorý rozvádza pomocnú energiu
(tlakovú alebo elektrickú) na výkonné
orgány, ktoré ovládajú regulačný
orgán.
|
|
|
Mlecí okruh
|
|
Okruh,
v ktorom dochádza k rozomletiu tuhého paliva alebo
vápenca na jemné častice. Všetky zariadenia
určené na prípravu uhoľného prášku
tvoria mlecí okruh. Pred rozomletím sa uhlie
suší spalinami alebo horúcim vzduchom.
Mlecí okruh s priamym fúkaním prášku
do kotla dodáva uhlie zo zásobníka cez
podávač do mlyna a odtiaľ cez triedič priamo do horákov.
Niekedy sa zaraďuje zásobník prášku,
ktorý nevyžaduje kontinuálnu prevádzku mlyna.
|
|
|
Mlecie
zariadenie
|
|
Mlecie
zariadenie slúži na mletie uhlia pre kotly spaľujúce uhoľný prach. Zahŕňa
všetky časti mlecieho okruhu: zásobník surového uhlia, podávač zaisťujúci
dopravu uhlia do mlyna, mlyn, v ktorom sa melie kusové uhlie na prášok,
triedič, ktorý podáva hrubé kusy späť do okruhu, a potrubný dopravný systém s
ventilátorom.
|
|
|
Mlyn
|
|
|
Uhoľný
mlyn – zariadenie, v ktorom sa rozomieľa tuhé
kusové palivo (uhlie, event. prímes –
vápenec) na jemný prášok.
Rúrový mlyn je v podstate otáčajúci sa
vodorovný vypancierovaný valec naplnený
oceľovými guľami. Kladivový mlyn je v podstate rotor s
pevnými alebo výkyvnými kladivami.
Krúžkový mlyn je konštruovaný podobne ako
veľké axiálne guľôčkové ložisko,
ktorého spodný prstenec sa otáča.
|
|
|
Model atómu
|
|
Model
atómu je zjednodušená predstava o jeho
zložení a stavbe. Podľa Thompsonovho modelu sa elektróny
pohybujú v spojito rozprestretom kladnom náboji,
ktorý je rozdelený v celom objeme atómu.
Neskorší planetárny (Rutherfordov) model
predpokladá, že okolo bodového, kladne nabitého
atómového jadra obiehajú záporne
nabité elektróny. Bohrov model zavádza v
súlade s experimentálnymi poznatkami
prípustné (kvantové) dráhy. Vysvetlil
základné vlastnosti spektra vodíkového
atómu, avšak jeho model je nepoužiteľný pre
zložitejšie atómy, aj keď umožňuje napríklad
vysvetliť intenzitu spektrálnych čiar. Súčasný
opis atómu poskytuje kvantová mechanika a atóm je
opísaný vlnovou funkciou, ktorá v sebe nesie
všetky informácie o jeho vlastnostiach. Vlnová
funkcia spĺňa Schrödingerovu rovnicu.
|
|
|
Model jadra
atómu
|
|
Model jadra
atómu je zjednodušená predstava o jeho stavbe. Kvapkový model jadra (Niels
Bohr, 1938) opisuje jadro ako kvapku nestlačiteľnej nukleónovej kvapaliny.
Vystihuje základné vlastnosti väzbových energií a hmotností jadier, ich
stabilitu, rozpady a štiepenie. Šupkový model (M. Goeppertová-Mayerová, 1953)
interpretuje atómové jadro ako jednotlivé nukleóny pohybujúce sa v priemernom
poli vytvorenom všetkými ostatnými nukleónmi. Zovšeobecnený model (N. Bohr,
B. Mottelson, 1956) zjednocuje obidva predchádzajúce modely. Centrálna časť
jadra je obdobou jadrovej kvapky, v poli ktorej sa pohybujú vonkajšie
nukleóny. Vysvetľuje elektromagnetické momenty, hladiny, parity a spiny
jadier. Je to doposiaľ najlepšie prepracovaný model.
|
|
|
Moderátor
|
|
Moderátor je
materiál účinne spomaľujúci neutróny. Najlepšie spomaľujú neutróny prvky,
ktorých hmotnosť jadra je porovnateľná s hmotnosťou neutrónu – teda ľahké
jadrá. Výborným moderátorom je vodík a teda aj voda, pretože jedna molekula
vody obsahuje 2 atómy vodíka a 1 atóm kyslíka. Výborným moderátorom je tiež
ťažká voda, grafit a berýlium. Iné ľahké prvky sa nepoužívajú, pretože
neutróny nielen spomaľujú, ale aj pohlcujú.
|
|
|
Mokrá vápencová
vypierka
|
|
Mokrá
vápencová alebo vápenná vypierka je
mokrý proces odstraňovania zlúčenín síry zo
spalín. Spaliny sú vedené do tzv.
„práčky”, do ktorej sa vháňa hmla z
vápencového mlieka (namočený zomletý
vápenec). Síra sa viaže na vápnik a vzniká
energosadrovec.
|
|
|
Mokré procesy
|
|
Všeobecne
sú to chemické procesy prebiehajúce za
prítomnosti vody. Odsírovacie procesy
spočívajú v chemickej väzbe síry s
vápencom. Podľa spôsobu, akým sa vápenec
pridáva, rozlišujeme mokré procesy (vápenec
sa pridáva vo forme vápencovej suspenzie) a suché
procesy (rozomletý vápenec sa pridáva priamo). Z
mokrých procesov sa často používa mokrá
vápencová vypierka. Iné metódy sú
založené na zachytení oxidu síry vo vodnej
suspenzii magnezitu alebo vo vodnom roztoku čpavku.
|
|
|
Monžík
|
|
Monžík je
jednoduché zariadenie, často používané v elektrárenstve a slúžiace na
čerpanie napríklad agresívnych kvapalín. Tvorí ho nádoba, potrubie a
rozvádzacie zariadenie. Rozvádzacie zariadenie, napríklad plavákové, ovláda
prítok kvapaliny do nádoby, odkiaľ sa kvapalina vytláča do potrubia tlakovým
vzduchom. Nasávanie kvapaliny sa uskutočňuje vytvorením podtlaku v monžíku.
|
|
|
Motor
|
|
|
Motor je hnací
stroj, ktorý premieňa privádzanú energiu (hydraulickú, tepelnú, elektrickú)
na mechanickú prácu, ktorá sa ďalej využíva na pohon elektrických
generátorov, rôznych pracovných strojov a strojných zariadení, na pohon
vozidiel, lietadiel a lodí.
|
|
|
Multiplikačný
koeficient
|
|
Multiplikačný
koeficient je definovaný ako pomer počtu neutrónov jednej generácie k počtu
neutrónov predchádzajúcej generácie.
|
|
|
Murgaš Jozef
|
|
17. 2. 1864 –
29. 5. 1929
|
|
Narodil
sa v Tajove pri Banskej Bystrici. Po vyštudovaní
teológie v Bratislave a v Ostrihome sa stal kaplánom v
Dubovej. Jeho záujem o pokrok v elektrotechnike sa snúbil
s maliarskym nadaním. Za vynikajúce výsledky v
maliarskej škole v Budapešti mu umožnili, aby
študoval v rokoch 1886 – 1893 na Akadémii
výtvarného umenia v Mníchove, ktorú
dokončil s vyznamenaním. Dostal sa do sporu s maďarskými
cirkevnými hodnostármi, a preto v roku 1896 emigroval do
Spojených štátov amerických. Tu, v
slovenskej baníckej osade vo Wilkes-Barre, sa popri svojom
kňazskom pôsobení zaoberal aj fyzikou a praktickými
pokusmi na poli elektrotechniky a rádiotelegrafie, na
ktoré získaval finančné prostriedky
maľovaním. V tejto vedeckej oblasti získal v roku 1904
dva patenty od US Patent Office (Zariadenie na bezdrôtovú
telegrafiu, Spôsob prenášania správ
bezdrôtovou telegrafiou) a neskôr ešte sedem
ďalších patentov, okrem iného aj za zhotovenie
elektrického transformátora, detektora
magnetických vĺn, zariadenia na výrobu
elektrických oscilácií striedavým
prúdom ale aj napr. navijaku na rybársky prút.
Dodnes sa používa v telefónoch tónová
sústava (pri vyťukávaní tel. čísla),
vyvinutá z jeho tón-systému. Jozef Murgaš
bol nadaným odborníkom a len pre nepochopenie vo svojej
domovine hľadal možnosť uplatnenia sa v slobodnom svete.
|