U 235

U 235 je izotop uránu, štiepiteľný pomalými neutrónmi. Je hlavnou využiteľnou zložkou jadrového paliva v tlakovodných reaktoroch založených na štiepení pomalými neutrónmi. Prírodný urán sa preto musí obohacovať na obsah cca 3 % U 235 aby sa mohol využiť v týchto reaktoroch.

U 238

U 238 je izotop uránu, ktorý možno štiepiť iba tzv. rýchlymi neutrónmi. Pri zachytení pomalšieho neutrónu jadrom sa U 238 premení na plutónium Pu 239.

UCTE

UCTE (Union for the Co-ordination of Electricity Transmission) – Združenie pre koordináciu elektroenergetických prepojení. Je to dobrovoľná organizácia – energetická sústava, ktorá vznikla roku 1951. Toto združenie má za členov prakticky všetky štáty západnej Európy a pripojené sú tiež krajiny energetickej sústavy CENTREL. Prepojené sú nielen elektrárne na kontinente, ale podmorskými výkonovými káblami po dne kanála La Manche je spojená aj s Veľkou Britániou.

Účinník

Pomer činného výkonu striedavého elektrického prúdu k zdanlivému výkonu. Účinník je mierou využitia výkonu zdroja spotrebičom elektrickej energie.

Účinnosť

Účinnosť je miera využitia vynaloženej energie. Hodnota účinnosti je vždy menšia než jeden a udáva pomer energie získanej určitým dejom k energii na tento dej vynaloženej za rovnaký čas. Pri premene energie primárnych zdrojov je účinnosť pomerom energie ďalej využiteľnej k energii privedenej.

Pri motoroch a generátoroch je účinnosť najjednoduchšie uvedená pomerom výkonu k príkonu. Ak dochádza v zariadení k niekoľkým premenám energie (motor – prevod – generátor), potom je výsledná účinnosť súčinom jednotlivých účinností. 

Účinnosť veterného turbogenerátora

Účinnosť  veterného turbogenerátora je pomer získanej mechanickej práce rotora a kinetickej energie vetra prechádzajúceho plochou opísanou vrtuľou turbogenerátora. Teoreticky dosiahnuteľná účinnosť rastie so súčiniteľom rýchlobežnosti turbíny. 

Uhlie

Tuhé fosílne palivo. Podľa geologického veku je najstaršie čierne uhlie, potom hnedé uhlie a najmladšie sú lignity. Výhrevnosť uhlia zodpovedá geologickému veku, takže najvýhrevnejšie sú čierne uhlia. Celosvetové zásoby uhlia sú veľmi veľké, problém však spočíva v negatívnom pôsobení súčasných uhoľných elektrární na životné prostredie. Veľkú perspektívu majú tzv. technológie čistého uhlia.

Uhlík

Uhlík (carboneum) je kyselinotvorný, nevyhnutný biogénny prvok, výlučne nekovovej povahy. Jeho schopnosť vytvárať väzbové reťazce umožňuje vznik veľkého množstva zlúčenín, ktorých počet je neporovnateľne vyšší než počet zlúčenín všetkých ostatných prvkov dohromady. Uhlík je bez chuti a bez zápachu, pri obyčajnej teplote je mimoriadne chemicky neaktívny, ale pri vysokých teplotách sa zlučuje s mnohými prvkami. V prírode sa vyskytuje v dvoch alotropických modifikáciách (diamant, grafit), v anorganických a organických zlúčeninách.

Uhoľné parné elektrárne

Sú to elektráre, ktoré využívajú teplo uvoľnené spaľovaním uhlia na výrobu elektrickej energie. K tomu využívajú parný cyklus. Najrozšírenejším súčasným typom sú elektrárne spaľujúce práškové uhlie v granulačnom ohnisku. Hlavným problémom zostáva negatívny vplyv na životné prostredie (exhalácia popolčeka, oxidov síry a dusíka). 

Uhoľné sloje

Uhlie sa nachádza vo vrstvách s hrúbkou od niekoľkých milimetrov až po desiatky metrov. Uhoľné vrstvy sa všeobecne nazývajú uhoľné sloje a môžu sa dobývať rôznymi spôsobmi. Rozlišuje sa ťažba uhlia v povrchových a hlbinných doloch.

Uhľovodíky

Uhľovodíky sú základné organické zlúčeniny tvorené iba atómami uhlíka a vodíka. Najvýznamnejším zdrojom uhľovodíkov je zemný plyn, ropa a niektoré produkty spracovania uhlia a dreva (dechty). Zemný plyn obsahuje hlavne plynné uhľovodíky, zložkami ropy sú prevažne uhľovodíky kvapalné a pevné. Uhľovodíky sú dnes vlastne najdôležitejším zdrojom energie a základnou surovinou chemického priemyslu. Fosílne palivá sa tiež často nazývajú uhľovodíkové palivá.

Úložisko rádioaktívnych odpadov

Úložisko rádioaktívnych odpadov alebo vyhoreného jadrového paliva je priestor, objekt alebo zariadenie na povrchu alebo v podzemí slúžiace na ukladanie rádioaktívnych odpadov. Vybavenie úložiska musí umožňovať izoláciu uložených odpadov, ich kontrolu a ochranu životného prostredia. Izolácia odpadov od životného prostredia je zabezpečovaná pomocou viacbariérového systému.

Úložisko v podzemných dutinách

Tieto úložiská slúžia k trvalému uloženiu nízko a stredneaktívnych odpadov s krátkym i dlhým polčasom rozpadu alebo s prirodzenými rádionuklidmi. Budujú sa v podzemných dutinách v malej hĺbke. Hlavná izolačná bariéra je tvorená okolitým geologickým prostredím. 

Umelá rádioaktivita

Umelá rádioaktivita predstavuje rozpad nuklidu vyvolaný umelým odovzdaním energie jadru nuklidu tak, že sa tento nuklid stane nestabilným a rozpadne sa s vyslaním žiarenia alfa, beta alebo gama (rádioaktívne žiarenie). Pokiaľ je aj produkt rozpadu rádioaktívny, vzniká rozpadový rad.

Úrad jadrového dozoru

Úrad jadrového dozoru (ÚJD) SR bol zriadený Národnou radou SR ako nezávislý ústredný orgán štátnej správy zákonom č. 2/1993 Z.z. v januári 1993. Na základe tohto zákona je ÚJD SR zodpovedný za výkon štátneho dozoru nad bezpečnosťou jadrových zariadení vrátane dozoru nad nakladaním s rádioaktívnymi odpadmi, vyhoreným palivom, ako aj nad jadrovými materiálmi vrátane ich kontroly a evidencie a ďalšími fázami palivového cyklu. ÚJD SR ako ústredný orgán štátnej správy vykonáva legislatívnu činnosť a kontrolnú činnosť v oblasti svojej pôsobnosti a stanovuje záväzné kritériá v oblasti jadrovej bezpečnosti. Všetky tieto činnosti ÚJD SR sú definované zákonom č. 130/1998 Z. z. 

O mierovom využívaní jadrovej energie (tzv. Atómový zákon).

Poslaním ÚJD je taktiež dohliadať na to, aby prevádzka jadrových zariadení neohrozila samotných zamestnancov jadrových zariadení, alebo obyvateľstvo a taktiež aby prevádzka jadrových zariadení nepoškodila životné prostredie, alebo nespôsobila ujmu na majetku. ÚJD pri svojej činnosti využíva výsledky vedy a výskumu ako i medzinárodnú spoluprácu s cieľom dosiahnutia medzinárodne akceptovateľnej úrovne jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení v Slovenskej republike. 

Urán

Urán je prirodzený rádioaktívny prvok s niekoľkými izotopmi používanými ako jadrové palivo. Dosiaľ sú známe izotopy uránu s hmotnostnými číslami 227 až 240, z ktorých v prirodzenej izotopnej zmesi sa vyskytujú materské nuklidy uránového a aktíniového radu (U 238 a U 235) a dcérsky produkt uránového radu (U 234). Prírodná zmes izotopov uránu sa skladá z 99,3 % U 238 a 0,7 % U 235. Praktický význam izotopov uránu spočíva v štiepiteľnosti U 235 a U 233 tepelnými neutrónmi a v schopnosti udržať reťazovú reakciu.

Uránová ruda

Uránovou rudou nazývame nerasty s podstatnou prímesou prírodného uránu. Najdôležitejšou uránovou rudou je uranín (smolinec) – čierny, smolne lesklý nerast oxidu uraničitého.

Urýchľovač

Urýchľovač je zariadene na urýchľovanie elektricky nabitých častíc. Slúži na výskum v jadrovej fyzike, na výrobu umelých rádionuklidov a ako zdroj zväzkov urýchlených častíc na rôzne aplikácie. Podľa tvaru dráh urýchľovaných častíc sa delia na lineárne a kruhové

Usmerňovač

Usmerňovač je elektrotechnické zariadenie, ktoré vedie elektrický prúd iba v jednom smere. Takým spôsobom možno získať jednosmerný elektrický prúd zo striedavého elektrického prúdu. Usmernený prúd je vždy pulzujúci a možno ho vyhladiť pomocou elektrických filtrov alebo elektronickou stabilizáciou.

Úspory energie

Úspora energie je zníženie plánovanej spotreby energie. Z hľadiska elektrickej energie a tepla je dôležité nielen dosiahnuť prosté úspory energie jej nevyužívaním, ale najmä racionalizovať spotrebu elektrickej energie.

Útlmový program

Program postupného odstavovania zastaraných uhoľných elektrární. V rámci programu zníženia škodlivých emisií môže byť s prihliadnutím na očakávanú zníženú spotrebu elektrickej energie vypracovaný plán postupného odstavovania uhoľných elektrární najmä v tých oblastiach, ktoré trpia nadmernými škodlivými emisiami.