Sadrovec
|
|
Sadrovec je
bezfarebný alebo vplyvom prímesí rôzne sfarbený jednoklonný nerast,
hydratovaný síran vápenatý.
|
|
|
Sadzby
elektrickej energie
|
|
Sadzby
elektrickej energie sú ceny, ktoré sa platia za jej odber. Sadzba elektrickej
energie nie je jednotná, ale sa líši od druhu odberu (veľkoodber, maloodber),
času odberu (zvýhodnená nočná sadzba) a celého radu ďalších faktorov a
parametrov
|
|
|
Savoniov rotor
|
|
V roku 1929 patentoval
Savonius veternú turbínu s vertikálnou osou rotora, ktorej lopatky tvorili
dve navzájom presadené plochy polvalcov. Točivý moment vzniká ako účinok
výslednice síl pôsobiacich účinkom vetra na vypuklú a vydutú plochu.
|
|
|
Schrödinger
Erwin
|
|
1887 – 1961
|
|
Jeden zo
zakladateľov kvantovej mechaniky. Vychádzajúc z de Broglieových hypotéz,
podal novú súhrnnú teóriu o podstate hmoty. Zaoberal sa štatistickou
termodynamikou, mernou tepelnou kapacitou látok a spektroskopiou. Na základe
úvah o korpuskulárne vlnových vlastnostiach elektrónu zostavil tzv.
Schrödingerovu rovnicu. Za tieto práce bol vyznamenaný v r. 1933 Nobelovou
cenou.
|
|
Schrödingerova
rovnica
|
|
Vlnová rovnica
nerelativistickej kvantovej mechaniky. Časová Schrödingerova rovnica určuje
časový vývoj kvantovo mechanických systémov, bezčasová (stacionárna) určuje
všetky fyzikálne možné energetické stavy systémov. Schrödingerove rovnice sa
používajú pri opise nerelativistických javov mikrosveta.
|
|
|
Segner Ján
Andrej
|
|
10. 10. 1704 –
5. 10. 1777
|
|
J. A. Segner sa
narodil v Bratislave. Počas stredoškolského štúdia sa zaujímal o medicínu,
matematiku a fyziku. V roku 1730 ho v Jene promovali za doktora medicíny,
avšak viac inklinoval k fyzike. V roku 1732 sa vrátil do Jeny, kde sa stal
riadnym profesorom matematiky a fyziky. Po r. 1739 ho postupne vymenovali za
člena londýnskej, berlínskej a petrohradskej akadémie. Keď v rokoch 1755 –
1777 pôsobil na univerzite v Halle, patril medzi najuznávanejších fyzikov
Európy. V roku 1739 bola publikovaná jeho známa práca „Specimen theoriae
turbinum”. Roku 1735 vydal učebnice aritmetiky, geometrie, fyziky a ďalších
asi 80 vedeckých prác. Najväčší objav bol pomenovaný podľa autora – Segnerovo
koleso. Segner je uvádzaný ako otec vodnej turbíny. Táto využíva účinok
reakcie prúdu vody vytekajúcej z valcovitej nádoby, ktorá mala v dolnej časti
niekoľko vodorovných ramien zahnutých jedným smerom. Voda vytekala ramenami a
rozkrútila pôsobením reaktívnej sily celú nádobu v opačnom smere, ako
vytekala. Ide o geniálny objav, ktorý sa neskôr stal základom reaktívnych
rakiet a turbín. Tak, ako je Segner uznávaný vo svojej vlasti, na Slovensku,
patrí aj do elity nemeckej a svetovej vedy.
|
|
|
Sekundárna
energia
|
|
Sekundárnou
nazývame energiu v takej forme, do ktorej možno pretransformovať primárnu
energiu, aby sa mohla distribuovať a u spotrebiteľov používať (napr.:
elektrická energia, tepelná energia, benzín atď.).
|
|
|
Sekundárna
ochrana
|
|
Časť
elektrickej ochrany. Meria len úmerná časť kontrolovanej veličiny (znížená
hodnota, napr. cez prístrojový transformátor).
|
|
|
Sekundárny
okruh
|
|
Sekundárny
(druhý) okruh slúži na transport pary a na premenu jej vnútornej energie na
točivý pohyb turbíny. Základnými časťami sekundárneho okruhu sú: sekundárna
časť parogenerátora, potrubné systémy sekundárneho okruhu, turbogenerátor,
kondenzátor a čerpadlá. Ide, rovnako ako pri primárnom okruhu, o uzavretý
systém.
|
|
V súčasnosti vo
svete prevažujú dvojokruhové jadrové elektrárne. Toto konštrukčné riešenie
zaručuje oddelenie aktívnej vody primárneho okruhu od sekundárneho okruhu,
čím zostáva pracovné médium v sekundárnej časti neaktívne.
|
|
|
Sekundárny
spaľovací vzduch
|
|
Spaľovací
vzduch privádzaný do ohniska na zlepšenie turbulencie plameňa a na spálenie
prchavých zložiek paliva. Sekundárny spaľovací vzduch sa ohrieva teplom
odchádzajúcich spalín.
|
|
|
Separátor
parného kotla
|
|
Separátor
parného kotla je oceľový hrubostenný valec, ktorý umožňuje oddeľovať
(separovať) paru od parovodnej zmesi prichádzajúcej z kotla. Bubny parného
kotla sa pre nižšie tlaky vyrábajú stočením plechu a nitovaním alebo
zváraním, pre vyššie tlaky sa kovajú.
|
|
|
Siemens Werner
von
|
|
13. 12. 1816 –
6. 12. 1892
|
|
Zo začiatku sa
zaoberal problematikou galvanického pokovovania. V roku 1847 založil továreň
Siemens & Halske, ktorej pôvodným zameraním bol odbor telegrafia a
telefónia. V roku 1856 skonštruoval nový typ dynama a v roku 1860 navrhol
normu pre jednotku elektrického odporu. V roku 1880 firma Siemens predviedla
prvý elektrický výťah a v roku 1882 zrealizovala prvú banskú elektrickú
lokomotívu.
|
|
|
Siemens Wilhelm
|
|
4. 4. 1823 –
19. 11. 1883
|
|
Vo Veľkej
Británii presadzoval vynálezy svojho brata Wernera v oblasti galvanoplastiky.
V roku 1847 vynašiel regeneratívny parný stroj.
|
|
|
Siemens –
jednotka elektrickej vodivosti
|
|
Siemens (podľa
Wernera von Siemensa) je odvodená jednotka sústavy SI pre elektrickú
vodivosť. 1 S je vodivosť elektrického vodiča s elektrickým odporom 1 ohm.
|
|
|
Sievert –
jednotka ekvivalentnej dávky
|
|
Sievert (podľa
švédskeho rádiológa R. Sieverta 1896 - 1966) je jednotkou sústavy SI pre
ekvivalentnú dávku. Je to jeden joule pohltený v jednom kg látky, pričom táto
hodnota musí byť ešte vynásobená bezrozmerným koeficientom (akostným
faktorom), ktorý charakterizuje biologický účinok daného druhu rádioaktívneho
žiarenia na organickú látku.
|
|
|
Síra
|
|
|
|
|
Síra
(sulfur) je dôležitý biogénny prvok, známy
od najstarších dôb. V prírode sa vyskytuje
vo voľnom stave i viazaná, napr. v sulfidoch alebo v
síranoch. Pri spaľovaní fosílnych palív sa
uvoľňujú oxidy síry, ktoré patria medzi
najškodlivejšie a najagresívnejšie
látky, ktoré sa dostávajú do vzduchu.
|
|
|
Skleníkový
efekt
|
|
V dôsledku
nahromadenia tzv. skleníkových plynov (freóny, oxid uhličitý) v atmosfére
Zeme dochádza ku skleníkovému efektu. Jeho podstata je v tom, že atmosféra
slnečné žiarenie prepúšťa, ale dlhovlnné tepelné žiarenie emitované z povrchu
Zeme smerom do vesmíru prechádza atmosférou len v obmedzenej miere a odráža
sa späť. V dôsledku toho dochádza k postupnému, tzv. globálnemu otepľovaniu
klímy.
|
|
|
Sklz
|
|
|
Točivé
magnetické pole cievok statora asynchrónneho elektromotora indukuje vo vinutí
rotora veľké prúdy. To má za následok vznik síl, ktoré rotor roztočia v smere
rotácie točivého poľa. Rotor sa otáča vždy s menšou frekvenciou (fr), ako je
frekvencia točivého magnetického poľa (fs) a rozdiel týchto frekvencií sa
vyjadruje v percentách a volá sa sklz (s).
|
Skrat
|
|
|
Je vodivé
spojenie medzi jednotlivými fázami elektrizačnej sústavy, príp. medzi
niektorou fázou a zemou v sústave s uzemneným uzlom.
|
|
|
Slnečná
elektráreň
|
|
Slnečná
elektráreň je zariadenie slúžiace na premenu žiarivej slnečnej energie na
energiu elektrickú.
|
|
|
Slnečná energia
|
|
Slnko
je v podstate obrovský termojadrový reaktor, v ktorom
dochádza k syntéze (zlučovaniu) jadier hélia z
jadier vodíkov (protónov) v tzv. „vodíkovom
cykle”. Vodíkový cyklus prebieha pri teplote 10
miliónov stupňov Kelvina, čo zodpovedá pomerom vo
vnútri Slnka. Termojadrové procesy na Slnku
prebiehajú už 5 miliárd rokov. Zásoba
vodíka vystačí ešte na ďalších 15
miliárd rokov.
|
|
Slnečným
žiarením dopadá na zemeguľu a jej atmosféru kontinuálne výkon 1,7 x 1017
W, čo predstavuje ročnú ponuku solárnej energie 1,5 x 1018 kWh.
Slnko teda na zem vyžiari za jednu hodinu viac energie než ľudstvo spotrebuje
za celý rok.
|
|
Intenzita
slnečného žiarenia nad zemskou atmosférou je približne 1 350 W.m-2.
V strednej Európe v závislosti na ročnom období a stave atmosféry môže
intenzita globálneho slnečného žiarenia, ktoré prenikne atmosférou na zemský
povrch, v poludňajších hodinách kolísať od 100 do 1 000 W.m-2.
|
|
|
Slnečná parková
elektráreň
|
|
Žiarivá slnečná
energia sa koncentruje pomocou dlhých žľabov s parabolickými zrkadlami na
rúrky prechádzajúce ohniskami týchto zrkadiel. Rúrkami preteká teplonosná
látka (olej), ohrieva sa a prenáša teplo do parných generátorov. Vzniknutá
para poháňa turbínu s elektrickým generátorom.
|
|
|
Slnečná vežová
elektráreň
|
|
Poľom
natáčaných plochých zrkadiel sa z danej plochy koncentruje žiarivá slnečná
energia na kotol umiestnený na vrcholku vysokej veže. V kotle sa generuje
para poháňajúca turbínu s elektrickým generátorom.
|
|
|
Slovenská
elektrizačná prenosová sústava, a.s.
|
|
Miletičova 5,
824 84 Bratislava 26
|
|
Slovenská
republika
|
|
www.sepsas.sk
|
|
Spoločnosť
Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s., vznikla ako nezávislý právny
subjekt dňa 21. januára 2002 a pôsobí ako prevádzkovateľ prenosovej sústavy v
Slovenskej republike. Zabezpečuje prenos elektrickej energie z elektrární do
distribučnej siete a veľkým odberateľom napojených na 220 kV a 400 kV siete.
Prostredníctvom vedení a elektrických staníc prenosovej sústavy sa realizuje
dovoz, vývoz a tranzit elektrickej energie a jej presné meranie. Na
zabezpečenie starostlivosti o svoje zariadenia je spoločnosť vybavená
modernými diagnostickými prístrojmi. Tieto služby vykonáva aj pre rozvodné a
výrobné podniky, veľkoodberateľov a aj pre zahraničie. Súčasne technicky
zabezpečuje riadenie elektrizačnej sústavy SR Slovenským energetickým
dispečingom.
|
|
Poslaním
spoločnosti je spoľahlivo prevádzkovať prenosovú sústavu, zabezpečovať
dispečerské riadenie sústavy, jej údržbu, obnovu a rozvoj tak, aby bola
zaručená spoľahlivá a kvalitná dodávka elektriny a paralelná prevádzka so
susednými sústavami podľa odporúčaní UCTE s minimálnymi dopadmi na životné
prostredie.
|
|
|
Slovenské
elektrárne, a. s.
|
|
www.seas.sk
|
|
Akciová
spoločnosť Slovenské elektrárne vznikla 21. januára 2002 ako nový subjekt z
majetkovej podstaty a právny následník Slovenských elektrární, a. s., od
ktorých bola k tomuto dátumu oddelená Prenosová sústava a Tepláreň Košice. V
roku 2006 sa po vyčlenení jadrových aktív SE-EBO 1, SE-VYZ a Vodnej
elektrárne Gabčíkovo stali Slovenské elektrárne, a.s. členom skupiny ENEL.
Vlastníkom akcií SE, a.s. sú Fond národného majetku SR vo výške podielu 34% a
spoločnosť Enel SpA vo výške podielu 66%.
|
|
Akciová
spoločnosť SE je prevádzkovateľom dvoch jadrových elektrární, dvoch tepelných
elektrární a 34 vodných elektrární.
|
|
Predmetom
činnosti spoločnosti je výroba, predaj, dovoz, vývoz a rozvod elektrickej
energie, ako aj výroba a predaj tepla. Jej cieľom je, napriek dominantnému
postaveniu vo výrobe a dodávke elektrickej energie, sústavné zvyšovanie
kvality produkcie a bezpečnosti prevádzky. Spoločnosť venuje veľkú pozornosť
technickému pokroku, minimalizácii dopadu na životné prostredie a ekonomike
prevádzky. Víziou SE, a. s., je zabezpečiť prechod na zákaznícky
orientovanú, procesne riadenú spoločnosť, udržujúcu si trvalý vývoj trhovej
hodnoty majetku a smerovanie k úrovni popredných spoločností na
stredoeurópskom energetickom trhu.
|
|
|
Smog
|
|
|
Smog
je zmes exhalácií škodlivín,
výfukových plynov a hmly. Vytvára sa pri
zvláštnych atmosférických podmienkach v
priemyslových a silne zaľudnených oblastiach. Znižuje
viditeľnosť a ohrozuje zdravie človeka, dráždi dýchacie
cesty a oči a poškodzuje rastliny.
|
|
|
Sodík
|
|
|
Sodík (nátrium)
sa v prírode vyskytuje len v zlúčeninách, z ktorých najrozšírenejšou je
chlorid sodný NaCl – soľ. Priemyselne sa pripravuje elektrolýzou roztaveného
chloridu alebo hydroxidu sodného. Z hľadiska jadrovej energetiky je dôležitý
ako chladivo niektorých reaktorov chladených tekutými kovmi.
|
|
|
Solárna
konštanta
|
|
Solárna
konštanta je východiskový údaj na využívanie slnečnej energie. Udáva výkon
slnečného žiarenia, prechádzajúceho na hranici zemskej atmosféry jednotkou
plochy, nastavenej kolmo na slnečné lúče. V podstate 99,9 % energie dostupnej
na zemskom povrchu má pôvod v slnečnej energii. Zvyšnú časť predstavuje
geotermálna energia, energia prílivu a odlivu a jadrová energia.
|
|
|
Solárny panel
|
|
Sériovo-paralelným
prepojením fotovoltických článkov vznikajú
solárne panely. Vyrábajú sa v niekoľkých
výkonových radoch od 10 do 300 W. Sú zdrojom
jednosmerného elektrického prúdu, obvyklé
pracovné napätie je 16 V. Celkový výkon
solárnych panelov vo svete sa r. 1992 odhadoval na 60 MW. Aj keď
je elektrina zo solárnych panelov, zatiaľ drahá, predsa
už v špeciálnych prípadoch nachádza
uplatnenie (družice, samoty, napájanie prístrojov s malou
spotrebou na vzdialených osamelých miestach kam by bolo
nehospodárne ťahať elektrické vedenie.
|
|
|
Spalinovod
|
|
Keramický alebo
plechový kanál, ktorý slúži na odvod plynných spalín.
|
|
|
Spalinový kanál
|
|
Kanál na odvod
spalín z ohniska valcového parného kotla do komína. V moderných kotloch
odvádza spaliny z posledného ťahu kotla do systému čistenia spalín a odtiaľ
do komína.
|
|
|
Spalinový kotol
|
|
Kotol
vykurovaný horúcimi spalinami, napojený obvykle za výfuk spaľovacej turbíny.
Jeden z komponentov zariadení, ktoré využívajú paroplynové cykly.
|
|
|
Spaliny
|
|
Pod
spalinami rozumieme splodiny horenia. Tými sú v pevnom
skupenstve škvara, troska, popolček, sadze. V plynnom skupenstve
(výfukové plyny) ide o oxid uhličitý,
siričitý, uhoľnatý, dusík vodná para a
neoxidované vzácne plyny nachádzajúce sa v
spaľovacom vzduchu: argón, kryptón, xenón.
|
|
|
Spalné teplo
|
|
Teplo, ktoré sa
uvoľňuje pri spaľovaní určitého množstva látky. Obvykle sa v literatúre
uvádzajú tabuľkové hodnoty spalného molárneho tepla, t. j. množstvo tepla,
uvoľnené pri spálení jedného molu látky v kyslíku.
|
|
|
Spaľovací kotol
|
|
Spaľovanie
biomasy je najstarším známym spôsobom získavania energie. Spaľovať možno
predovšetkým komunálne odpady, odpadnú drevnú hmotu, poľnohospodársky odpad
(slamu), rýchlo rastúce dreviny a i. Na obrázku je malý kotol ústredného
kúrenia firmy EKEN (Bruntál), určený na ekonomické spaľovanie drevnej
hmoty.
|
|
|
Spaľovací motor
|
|
Tepelný motor,
v ktorom sa tepelná energia uvoľnená spálením paliva mení priamo na
mechanickú prácu. Podľa spôsobu premeny energie spalín delíme spaľovacie
motory na piestové, lopatkové (plynové a spaľovacie turbíny), tryskové
(reaktívne, t.j. raketové, prúdové a pulzačné) a zmiešané (kombinácia
uvedených druhov).
|
|
Základom
činnosti zážihového motora je jeho pracovný obeh. Pri štvordobových motoroch
prebehne sled všetkých fáz za 4 zdvihy piestu, t.j. za dve otáčky kľukového
hriadeľa.
|
|
1) nasávanie – piest ide do dolnej úvrate. Nad piestom vzniká podtlak,
ktorý spôsobuje, že zmes paliva a vzduchu vniká otvoreným sacím ventilom do
priestoru valca.
|
|
2) stláčanie – piest ide do hornej úvrate a zmes sa stláča až na 1,1 MPa.
Pred dosiahnutím hornej úvrate (predstih) preskočí na elektródach zapaľovacej
sviečky elektrická iskra, od ktorej sa zmes zapáli.
|
|
3) expanzia – horením zmesi vzniká teplota až 4 000 °C, ktorá spôsobí
prudké stúpnutie tlaku až na 5 MPa. Rozpínajúci sa plyn tlačí na piest a
ten pri pohybe dole koná prácu.
|
|
4) výfuk – pred dolnou úvraťou sa začne otvárať výfukový ventil a
spálené plyny odchádzajú výfukovým potrubím a piest sa vracia do hornej
úvrate.
|
|
|
Spaľovací
priestor
|
|
Priestor, v
ktorom sa spaľuje palivo, niekedy sa hovorí aj o spaľovacej komore. Spaľovací
priestor na spaľovanie uhlia je najmä v univerzálnych kotloch konštrukčne
veľmi náročný. Spaľovací priestor musí byť riešený tak, aby v ňom dochádzalo
k dokonalému spaľovaniu paliva. V praxi sa používajú palivá všetkých troch
skupenstiev (pevné palivá, vykurovacia nafta, zemný plyn i svietiplyn).
Základnou podmienkou dokonalého spaľovania tuhého paliva je roštová časť,
ktorá umožňuje stabilný priebeh spaľovacieho procesu a dosiahnutie teploty
umožňujúcej dokonalé vyhorenie vznikajúcich spalín. Plynné, kvapalné aj
práškové palivá sa do spaľovacieho priestoru privádzajú horákmi a spaľovanie
sa uskutočňuje vo vznose pri dokonalo premiešaní paliva so spaľovacím
vzduchom.
|
|
|
Spaľovací
vzduch
|
|
Ako spaľovací
označujeme vzduch, umožňujúci proces spaľovania, aj vzduch náročky privádzaný
do spaľovacieho priestoru.
|
|
|
Spaľovacia
komora
|
|
Priestor, do
ktorého sa privádza palivo a spaľovací vzduch, v ktorom prebieha spaľovanie.
V spaľovacej plynovej turbíne je spaľovacia komora zaradená medzi kompresorom
a turbínou. V staršej verzii je valcová spaľovacia komora a kontrola NOx
prebieha vstrekovaním vody. Moderné turbíny majú prstencovú spaľovaciu
komoru, umožňujúcu potlačiť tvorbu NOx bez vstrekovania vody v
dôsledku nižšej spaľovacej teploty.
|
|
|
Spaľovacie
turbíny
|
|
Spaľovacia
turbína je lopatkový stroj, ktorého hlavné časti sú kompresor, spaľovacia
komora a plynová turbína, príslušenstvo a pomocné zariadenia. Výkon na
hriadeli stroja sa získava v turbíne expanziou paliva v jednej alebo
niekoľkých spaľovacích komorách v prúde vzduchu stlačeného kompresorom.
Užitočný výkon spaľovacej turbíny (výkon na spojke, odovzdávaný napr.
elektrickému generátoru) je v najjednoduchšom jednohriadeľovom usporiadaní
daný rozdielom výkonu turbíny a príkonu kompresora, ktorý turbína priamo
poháňa. Spaľovacia turbína sa spúšťa roztočením stroja, obvykle elektrickým
motorom. Kompresor spaľovacej turbíny je radiálny alebo axiálny
turbokompresor. Spaliny z turbíny odchádzajú výfukom do atmosféry.
Energetická bilancia spaľovacej turbíny sa zlepšuje využitým tepla výstupných
spalín na predhriatie stlačeného vzduchu pred vstupom do spaľovacej komory vo
výmenníku, príp. delenou kompresiou s medzichladičom. Prevádzkové vlastnosti
sa zlepšujú viachriadeľovým usporiadaním. Spaľovacie turbíny sa používajú na
pohon lietadiel, lodí, lokomotív, ojedinelo na pohon ťažkých vozidiel, v
elektrárňach ako špičkové jednotky (v prevádzkovej pohotovosti).
|
|
|
Spaľovanie
|
|
Spaľovanie je
reakcia kyslíka s inými látkami – produkuje sa pri nej teplo a svetlo. Po
dosiahnutí zápalnej teploty reakcia prebieha rýchlejšie v čistom kyslíku než
vo vzduchu. Pri dokonalom spaľovaní organickej látky vznikne oxid uhličitý
(pri nedokonalom oxid uhoľnatý) a voda, z ostatných látok vznikajú oxidy.
|
|
Pri
priemyselnom spaľovaní rozoznávame spaľovanie homogénne (plynné palivo a
vzduch), heterogénne (koks so vzduchom) a zmiešané (uhlie – prchavý podiel a
pevný uhlík so vzduchom).
|
|
|
Spínacia
stanica
|
|
Spínacia
stanica patrí medzi elektrické stanice. Slúži na rozvádzanie elektrickej
energie rovnakého napätia bez transformácie.
|
|
|
Spínač
|
|
Spínač
je elektrotechnický prístroj tvoriaci jeden
konštrukčný celok na spínanie elektrického
napätia (prúdu). Vyrába sa v rôznych
konštrukčných úpravách podľa účelu a
zaťaženia pri prevádzke.
|
|
|
Splyňovací
kotol
|
|
Splyňovanie
biomasy je proces používaný od nepamäti pri výrobe dreveného uhlia. V
priebehu druhej svetovej vojny nahradil drevoplyn celkom úspešne nedostatkový
benzín. V súčasnej dobe sa splyňovanie biomasy používa vo veľkom množstve
predovšetkým v škandinávskych krajinách. Palivom môže byť ľubovoľná biomasa,
vrátane drevného odpadu s 50 % vlhkosťou.
|
|
|
Splyňovanie
uhlia
|
|
Splyňovanie
uhlia sa realizuje v tlakových nádobách, tzv. reaktoroch (nie jadrových!), v
ktorých sa rozomleté uhlie pri vysokej teplote a tlaku splyňuje chemickým
procesom blízkym horeniu. Existuje niekoľko typov reaktorov, ktoré sa líšia
výškou teplôt a tlakov, spôsobom splyňovania aj výslednou teplotou a zložením
vzniknutého energoplynu.
|
|
Z hľadiska
ochrany životného prostredia je dôležité, že všetky pevné častice, ktoré pri
klasickom spaľovaní uhlia unikali do vzduchu, sa v reaktore menia na trosku
alebo popol, materiály vhodné na ďalšie priemyselné prepracovanie, okrem
iného na stavebné hmoty. Surový plyn sa z reaktora odvádza po ochladení a
vyčistení od síry a ďalších nečistôt. Konečné spálenie energoplynu sa preto
deje už len s minimálnym dosahom na životné prostredie.
|
|
|
Spotreba
elektrickej energie
|
|
Spotreba
elektrickej energie celosvetovo trvalo rastie. Mnohoúčelovým využívaním
elektrickej energie vo všetkých sektoroch (elektrické spotrebiče,
osvetľovanie, elektronika, výroba, kúrenie atď.) jej podiel na celkovej
spotrebe energie vo svete trvalo rastie a tvorí asi 15 % oproti 10 % v roku
1970. Spotreba elektrickej energie je rozdelená vo svete veľmi nerovnomerne a
kolíše v závislosti od regiónu. Krajiny OECD, ktoré tvoria asi 16 % svetovej
populácie, spotrebujú približne 60 % svetovej výroby elektrickej
energie.
|
|
Svetový priemer
spotreby elektrickej energie na 1 obyvateľa je približne 2 300 kWh, ale v USA
je to 12 300 kWh, v krajinách Európskej únie 5 800 kWh, v Latinskej Amerike
len 1 500 kWh, v Ázii (okrem Japonska) 600 kWh a v Afrike iba 500 kWh.
Spotreba elektrickej energie do značnej miery závisí od ekonomického rozvoja
zeme.
|
|
|
Spoľahlivosť
|
|
Spoľahlivosť je
vlastnosť objektu alebo zariadenia plniť požadované funkcie pri zachovaní
hodnôt, stanovených prevádzkovými ukazovateľmi v daných medziach a v danom
čase podľa stanovených technických podmienok. Spoľahlivosť sa najčastejšie
charakterizuje intenzitou porúch, t.j. počtom porúch za stanovený časový
interval, napríklad za jeden rok. Veľký význam má tento pojem pre energetické
zariadenia od jednoduchých elektrických spotrebičov až po veľké bloky
elektrární.
|
|
Z hľadiska
spoľahlivosti spravidla rozoznávame tri obdobia činnosti objektu alebo
zariadenia:
|
|
Zabehnutie
– je charakterizované vysokou počiatočnou hodnotou
intenzity porúch. Je to spôsobené skrytými
(výrobnými) chybami, ktoré vyvolajú poruchu
hneď, alebo krátko po uvedení do prevádzky.
Postupom času intenzita týchto porúch klesá.
|
|
Normálna
prevádzka
– je charakterizovaná nepatrným starnutím
prvkov a náhodným výskytom porúch,
ktorý vykazuje takmer konštantnú intenzitu.
|
|
Starnutie – je charakterizované nezvratnými javmi, ako je opotrebovanie
a únava rôznych prvkov zariadenia, ktoré vedú k rýchlemu zhoršeniu kvality
prevádzky a k postupnému zvyšovaniu intenzity porúch.
|
|
|
Stabilizát
|
|
Stabilizát je
najrozšírenejšou formou ukladania energetických odpadov z uhoľných elektrární
vo svete. Ide o zmes popola a produktov odsírenia alebo popola z fluidných
kotlov, ktorá sa zmieša s vodou s prípadným pridaním aditíva (vápna, cementu)
s cieľom využiť schopnosť popolčeka tuhnúť a tvrdnúť ako napr. cement.
Uvoľňovanie škodlivín zo stabilizátu sa výrazne znížuje tým, že ťažké a
toxické kovy sa chemicky viažu v kryštalickej mriežke materiálu, ktorý je
podobný betónu.
|
|
|
Statická
elektrina
|
|
Statickou
elektrinou nazývame súhrn elektrických javov a stavov tvorených elektrickými
nábojmi v pokoji. Vzniká obvykle trením alebo elektrostatickou indukciou.
Môže mať nepriaznivé dôsledky, napr. vznik požiarov spôsobených iskrou.
|
|
|
Stator
|
|
Stator je
netočivá časť elektrického stroja, v ktorej je uložené vinutie statora, ktoré
vytvára časť magnetického obvodu. V jednosmerných elektrických strojoch je
stator tvorený magnetickými pólmi, zloženými z plechov priskrutkovaných ku
kostre z liatiny, ktorou sa uzatvára magnetický obvod.
|
|
V striedavých
elektrických strojoch je stator zložený z dynamových plechov s drážkami na
vinutie. Vnútri statora sa otáča rotor.
|
|
|
Stelarátor
|
|
Stelarátor je,
podobne ako tokamak, výskumné zariadenie na vytvorenie a udržanie plazmy pri
výskume možnosti využitia termojadrovej reakcie (fúzie) na výrobu energie.
Stelarátor má uzavretú magnetickú konfiguráciu, ktorá na rozdiel od tokamaku
môže pracovať v kontinuálnom režime. Stelarátormi sa zaoberali v západných
krajinách, kým tokamaky boli v minulosti predmetom výskumu iba v Sovietskom
zväze. Všetky pokusy vyrobiť a udržať v stelarátoroch horúcu plazmu zostali
ale až do konca šesťdesiatych rokov bez väčšieho úspechu. Keď potom ruskí
vedci v roku 1969 podali správu o dosiahnutých teplotách plazmy až 10
miliónov °C v tokamaku T3 v moskovskom Kurčatovovom ústave, rýchle sa zmenilo
svetové zmýšľanie v prospech tokamakov. Od tej doby sa väčšina fúznych
experimentov uskutočňuje pomocou tokamakov.
|
|
|
Stodola Aurel
|
|
10. 5. 1859 –
25. 12. 1942
|
|
Po
štúdiách techniky v Budapešti a v
Zürichu vykonal dvojročnú prax v Strojárňach
uhorských štátnych železníc a v roku 1884
pokračoval v štúdiách na parížskej Sorbone.
V Českomoravskej strojárni v Prahe začal rozvíjať svoj
konštruktérsky cit pri výrobe parných
strojov a turbín. Pre jeho odborné znalosti v
konštrukcii strojov povolali Stodolu v roku 1892 založiť katedru
stavby strojov v Zürichu. O rok neskôr, vo veku 37 rokov,
bol vymenovaný za profesora. V tejto funkcii zotrval 37 rokov,
až do odchodu do dôchodku v roku 1929. Po svojom príchode
na školu sa pustil do budovania laboratória, kde
zosúladil odbornú prax s vynikajúcimi vedomosťami
z matematickej analýzy. Takto vzniklo prestížne dielo
„Parné turbíny a vyhliadky tepelných
strojov”, ktoré vyšlo v roku 1902 a bolo
preložené do všetkých svetových jazykov.
Publikoval vyše 80 vedeckých prác vo
všetkých odborných časopisoch v Európe. V
roku 1901 vymenovali Stodolu za doživotného profesora
školy. Udelili mu celý rad vyznamenaní a
medailí. Bol učiteľom a vedcom, ktorý mal fantáziu
a potrebu tvoriť.
|
|
|
Stožiar
elektrického vedenia
|
|
Najviditeľnejším
zariadením, zabezpečujúcim prenos a rozvod elektrickej energie v krajine, sú
stožiare elektrického vedenia. Vŕšok stožiarov nesie uzemňujúce vodiče, ktorý
je veľmi účinnou ochranou proti bleskom, lebo ich odvádzajú do zeme.
Usporiadanie stožiarov a ich konštrukcia zaručujú, že ani pri najsilnejšej
víchrici sa zväzky vodičov nepriblížia k sebe, k zemi alebo k stožiaru. Čím
sú stožiare vyššie, tým viac môžu byť od seba vzdialené. Vo vhodnom teréne
môže byť rozstup stožiarov až pol kilometra. Okrem nosných stožiarov, ktorých
úlohou je len niesť vodiče sú v sieti aj stožiare výstužné, ktoré sa nesmú
zrútiť, ani v prípade keby sa laná na jednej strane pretrhli a na ich ramená
pôsobila veľká sila preveseného vedenia z druhej strany. Stožiare sa vyrábajú
z ocele Corten alebo Atmofix, na povrchu ktorej sa pôsobením atmosférickej
vlhkosti vytvorí tenká vrstvička korózie, ktorá potom chráni materiál
stožiaru lepšie ako ochranný náter. Stožiare môžu byť z rôznych materiálov:
drevené, železobetónové, oceľové, zo zliatin hliníka a podobne.
|
|
|
Straty energie
|
|
Straty energie
predstavujú množstvo energie v danom procese premenené na taký druh energie,
ktorý je nevyužiteľný na predpokladaný účel. Napríklad tepelné straty, straty
spôsobené trením, jalovým prepadom vody vo vodnej elektrárni a podobne.
|
|
|
Stredne-aktívny
odpad
|
|
Stredneaktívny
odpad nemôže byť zaradený do rovnakej kategórie ako nízkoaktívny odpad, a
súčasne nevyžaduje špeciálne zaobchádzanie ako vysokoaktívny odpad. Pri
manipulácii a preprave stredne-aktívneho odpadu je nutné tienenie, ale
uvoľňované teplo je pomerne malé. Podľa druhu a spôsobu rádioaktívneho
znečistenia (zamorenia) odpadov môžu tieto vyžadovať trvalé uloženie v
hlbinnom geologickom úložisku, v niektorých prípadoch je možné použiť
úložisko povrchového typu.
|
|
|
Striedač
|
|
Striedač je
elektrotechnické zariadenie na premenu jednosmerného elektrického prúdu na
striedavý.
|
|
|
Striedavé
elektrické napätie
|
|
Striedavé
elektrické napätie možno opísať periodickou funkciou sínus alebo kosínus. Je
to elektrické napätie, ktorého dva potenciály periodicky striedajú v čase
vzájomne svoju polaritu.
|
|
|
Striedavé
elektrické veličiny
|
|
Striedavé
elektrické veličiny možno opísať periodickou funkciou sínus alebo kosínus.
Takýto priebeh veličín nazývame priebehom harmonickým. Striedavé elektrické
veličiny sú na rozdiel od jednosmerných premenné, tým dochádza v ich
blízkosti k zmene magnetického a elektrického poľa, prejavuje sa jav
elektromagnetickej indukcie.
|
|
V
elektrotechnike našich silových elektrorozvodov majú všetky striedavé
priebehy nominálnu frekvenciu 50 Hz.
|
|
|
Striedavý
elektrický prúd
|
|
Striedavý
elektrický prúd možno opísať periodickou funkciou sínus alebo kosínus. Je to
elektrický prúd charakterizovaný tým, že usporiadaný tok elektrického náboja
v určitých časových intervaloch mení svoj smer spojitým spôsobom na opačný
(strieda orientáciu).
|
|
|
Strmorúrový
kotol
|
|
Kotol, ktorého
spaľovací priestor je ohraničený stenami vytvorenými z paralelných
vertikálnych rúr, v ktorom sa ohrieva voda alebo parovodná zmes. Na rozdiel
od pôvodného parného kotla, v ktorom sa para tvorila priamo v parnom bubne
ohrievanom plameňom alebo spalinami, v strmorúrových kotloch sa para tvorí v
systéme vertikálne usporiadaných varníc.
|
|
|
Strmorúrový
roštový parný kotol
|
|
Roštový parný
kotol, ktorého spaľovací priestor je ohraničený stenami vytvorenými z
paralelných vertikálnych rúr, v ktorých sa ohrieva voda alebo parovodná zmes.
Vývojovo tento typ nadväzuje na pôvodný valcový kotol. Spaľovanie na rošte má
obmedzené možnosti rastu dosiahnuteľného výkonu a preto sa roštový kotol
neskoršie nahradil strmorúrovým kotlom s práškovým ohniskom.
|
|
|
Strmorúrový roštový
parný kotol
|
|
Roštový parný
kotol, ktorého spaľovací priestor je ohraničený stenami vytvorenými z
paralelných vertikálnych rúr, v ktorých sa ohrieva voda alebo parovodná zmes.
Vývojovo tento typ nadväzuje na pôvodný valcový kotol. Spaľovanie na rošte má
obmedzené možnosti rastu dosiahnuteľného výkonu a preto sa roštový kotol
neskoršie nahradil strmorúrovým kotlom s práškovým ohniskom.
|
|
|
Strojovňa
|
|
Ako strojovňu
obvykle označujeme časť elektrárne, v ktorej sa nachádza turbína s
príslušenstvom
|
|
|
Stupeň ochrany
krytom
|
|
Stupeň ochrany
krytom alebo krytie alebo skrátene stupeň ochrany alebo nepresne stupeň
krytia je odolnosť elektrospotrebiča voči vniknutiu cudzieho telesa či
vniknutiu kvapalín. Vyjadruje sa v tzv. IP kóde (IP je z anglického international
protection (rating), často nesprávne interpretované ako ingress
protection (rating)) definovanom medzinárodným štandardom IEC, na
Slovensku v "STN EN 60529 (33 0330) Stupne ochrany krytom (krytie - IP
kód)". Kód tvoria 2 cifry: prvá udáva ochranu pred nebezpečným
dotykom a pred vniknutím cudzích predmetov, druhá stupeň krytia pred
vniknutím vody. Maximálny možný stupeň krytia je IP68.
|
|
1 Prvá číslica Ochrana pred
nebezpečným dotykom a vniknutím cudzích predmetov
|
|
IP 0x bez ochrany
|
|
IP 1x chrbtom ruky a veľkých predmetov (> 50 mm)
|
|
IP 2x prstom a malých predmetov (> 12 mm,
dĺžka 80 mm)
|
|
IP 3x nástrojom a drobných predmetov (> 2,5
mm)
|
|
IP 4x nástrojom, drôtom a aveľmi drobných
predmetov (> 1 mm)
|
|
IP 5x akoukoľvek pomôckou a prachom
|
|
IP 6x akoukoľvek pomôckou - prachotesné
|
|
2 Druhá číslica
|
|
IP x0 Bez ochrany
|
|
IP x1 Zvisle padajúce kvapky vody.
|
|
IP x2 Šikmo padajúce kvapky
|
|
IP x3 Kropenie vodou (dážď)
|
|
IP x4 Striekajúca voda
|
|
IP x5 Tryskajúca voda
|
|
IP x6 Intenzívne tryskajúca voda
|
|
IP x7 Dočasné ponorenie
|
|
IP x8 Trvalé ponorenie
|
|
3 Prídavné
písmeno
Ochrana
pred dotykom nebezpečných častí. Používa sa iba
vtedy ak je skutočná ochrana vyššia ako
udávaná prvou číslicou alebo ak je prvá
číslica X.
|
|
A Chránené pred dotykom chrbtom ruky
(priemer 50 mm)
|
|
B Chránené pred dotykom prstom (priemer 12
mm, dĺžka 80 mm)
|
|
C Chránené pred dotykom nástrojom (priemer
2,5 mm, dĺžka 100 mm)
|
|
D Chránené pred dotykom drôtom (priemer 1
mm, dĺžka 100 mm)
|
|
4 Doplnkové
písmeno Udáva doplnkovú informáciu o výrobku.
|
|
H Zariadenie vn
|
|
M skúšané škodlivé účinky vody ak sú
pohyblivé časti zariadenia v pohybe
|
|
S skúšané škodlivé účinky vody ak nie sú
pohyblivé časti zariadenia v pohybe
|
|
W vhodné pre použitie za stanovených
poveternostných podmienok
|
|
|
Suché procesy
|
|
Sú to chemické
procesy, ktoré prebiehajúce bez použitia vody. V prípade odsírovania spalín
sa mletý vápenec pridáva vo forme suchého prášku buď priamo do spaľovacieho
priestoru alebo do špeciálneho chemického reaktora, v ktorom prebieha
odsírovanie. Spaliny sa potom čistia od vzniknutých produktov chemického
procesu odprášením v bežných odlučovačoch.
|
|
|
Súčiniteľ
rýchlobežnosti
|
|
Súčiniteľ
rýchlobežnosti veternej turbíny je pomer obvodovej rýchlosti špičiek listov
turbíny a rýchlosti vetra. Rôzne typy veternej turbíny dosahujú v závislosti
od súčiniteľov rýchlobežnosti rôznu účinnosť premeny energie vetra na
mechanickú prácu rotora.
|
|
|
Superphénix
|
|
Je to
francúzsky rýchly reaktor (štiepenie jadier paliva vyvolávajú predovšetkým
rýchle neutróny) bez moderátora, chladený roztaveným sodíkom. Je v ňom možná
rozšírená reprodukcia paliva (v aktívnej zóne dochádza k tvorbe nového
štiepneho materiálu transmutáciou U 238 na Pu 239 vo väčšom množstve ako sa
pri tom spotrebuje – hovorí sa mu aj plodivý reaktor), preto je tento typ
považovaný za perspektívny. V súčasnej dobe je dlhodobo odstavený a to najmä
z politických dôvodov.
|
|
|
Supravodivosť
|
|
Jav, keď v
látkach pri veľmi nízkych teplotách, pri ktorých elektrický odpor niektorých
látok poklesne skokom takmer na nulovú hodnotu. Supravodivosť možno vyvolať v
rade kovov, zliatin a v špeciálnej keramike už nielen pri teplotách
kvapalného hélia, ale aj v kvapalnom dusíku a vodíku.
|
|
|
Supravodivý
indukčný akumulátor
|
|
Supravodivý
indukčný akumulátor je zariadenie, ktoré umožňuje uchovať elektrickú energiu
vďaka bezstratovému prenosu elektrického prúdu v supravodivých kábloch.
|
|
Prvé malé
supravodivé akumulátory UPS (Uninterruptible Power Supplies) z USA pracujú so
supravodivou cievkou, ponorenou do kvapalného hélia, ktorá sa napája cez
usmerňovač. V nej prúd cirkuluje s malou stratou 0,3 kWh za 24 hodín.
Akumulátor je schopný reagovať v priebehu 0,2 mikrosekundy na hlbší pokles
napätia siete a je schopný počas tzv. preklenovacieho času dodávať výkon
okolo 1 MW. Väčší supravodivý akumulátor SMES (Superconducting Magnetic
Energy Storage) s kapacitou 800 Wh stabilizuje spojovacie vedenie spoločnosti
Bonneville Power v Oregone (USA). Vydržal niekoľko miliónov cyklov nabíjania
– a vybíjania, pričom čas nabíjania aj vybíjania je extrémne krátky a
účinnosť lepšia ako 95 %. Existujú štúdie energetických supravodivých
akumulátorov s kapacitou až 4 000 MW. Tieto akumulátory majú mať podobu
prstenca, v ktorom je v kvapalnom héliu ponorená slučka z hrubého medeného
vodiča. Straty so započítaním príkonu kryogénnej stanice udržiavajúcej hélium
na teplote pod mínus 269 °C majú byť menšie ako 1 %.
|
|
|
Svetelný zdroj
|
|
Svetelný zdroj
je zariadenie na premenu určitého druhu energie na svetlo. Svetelný zdroj je
charakterizovaný svetelným tokom, čo je množstvo vyžiarenej energie za
jednotku času. Jednotkou svetelného toku je 1 Lúmen [lm].
|
|
|
Svetlo
|
|
Svetlo je
elektromagnetické žiarenie schopné vzbudiť zrakový vnem. Vlnové dĺžky
viditeľnej časti elektromagnetického žiarenia sú v rozmedzí asi 400 až 780
nm. Zdrojmi svetla bývajú telesá s vyššou teplotou (tepelné zdroje), výboje v
plynoch, luminiscencia.
|
|
|
Svetová
energetická rada
|
|
Svetová
energetická rada (World Energy Council; www.wec.co.uk) je nevládna nekomerčná
energetická organizácia, založená roku 1923.
|
|
Členmi WEC sú
národné organizácie z 94 krajín, ktoré reprezentujú viac ako 90 % svetovej
spotreby energie.
|
|
Cieľom
WEC je podporovať využívanie energie na dosiahnutie čo
najväčšieho úžitku pre celé ľudstvo. Formou
vzájomnej koordinácie činností medzi členmi WEC
– organizovanie konferencií, vypracúvanie
rôznych štúdií – sa Svetová
energetická rada zaoberá nielen samotnými
otázkami výroby a spotreby rôznych foriem energie,
ale aj problematikou trvalo udržateľného rozvoja, znečistenia
životného prostredia, možných klimatických zmien a
podobne.
|
|
Existujú aj
ďalšie medzinárodné organizácie vo vzťahu k spotrebe energie, ako je
napríklad Medzinárodná energetická agentúra, Medzinárodná federácia
priemyselných spotrebiteľov energie atď.
|
|
|
Svietiplyn
|
|
Ako svietiplyn
sa pôvodne označoval plyn z karbonizačných plynární, horiaci svietivým
plameňom a používaný na osvetľovanie. Teraz ako svietiplyn označujeme plyn so
spalným teplom asi 17,6 MJ/m3,
ktorý sa vyrába buď karbonizáciou (ako
„vedľajší” produkt v koksárňach),
tlakovým splynením hnedého uhlia,
štiepením zemného plynu, alebo
miešaním a úpravou iných plynov,
napríklad rafinérskych. Svietiplyn je jedovatý
(obsahuje CO) a používa sa v stále menšej miere na
kúrenie v priemysle a v domácnostiach.
|
|
|
Svorkovnica
|
|
Z
elektrotechnického hľadiska je svorkovnica súhrn svoriek na spoločnej
izolačnej doske, spravidla zakrytých z dôvodu ochrany pred dotykom a
nečistotami. Svorka je v elektrických strojoch a prístrojoch zariadenie na
spoľahlivé ale ľahko rozpojiteľné pripojenie vonkajších vodičov.
|
|
|
Synchrónna
rýchlosť
|
|
Synchrónna
rýchlosť [1/s] je rýchlosť, akou sa otáča
magnetické pole vytvorené trojfázovým
prúdom viacerých, navzájom do siete
pripojených strojov. Závisí od kmitočtu
prúdu a počtu pólov stroja. Do elektrickej
trojfázovej siete všetky generátory musia
dodávať prúd a napätie rovnakej frekvencie 50 Hz a v
rovnakej fáze. Hovoríme, že sa všetky točia
synchrónnou rýchlosťou aj keď ich skutočné
otáčky sa môžu navzájom líšiť, lebo
tie závisia od počtu ich pólov. Parné
turbogenerátory sú dvojpólové stroje, ich
skutočné synchrónne otáčky sú 50 ot./s.
Hydroalternátory mávajú väčší
počet pólov, preto ich synchrónne otáčky sú
úmerne nižšie.
|
|
|
Synchrónny
alternátor
|
|
Synchrónny
alternátor je elektrický stroj – generátor,
ktorý mení mechanickú energiu na energiu
elektrickú využitím točivého magnetického
poľa. Alternátor je zdrojom striedavého prúdu a
napätia. Ak turbína alebo iný pohon otáča
rotorom a v jeho budiacom vinutí prechádza
jednosmerný prúd, vzniká točivé
magnetické pole, ktoré v trojfázovom vinutí
statora vyvolá (indukuje) trojfázové
striedavé napätie. Druhé točivé
magnetické pole vyvolá striedavý prúd,
ktorý začne prechádzať trojfázovým
vinutím statora pri pripojení alternátora k
spotrebiču. Stroj sa nazýva synchrónny, pretože obe
točivé magnetické polia sa otáčajú s
rovnakými otáčkami (t. j. synchrónne).
Trojfázové synchrónne alternátory sú
v súčasnosti hlavným zdrojom elektrickej energie
vyrábanej v elektrárňach.
|
|
Konštrukcia:
|
|
V
statore alternátora, ktorý sa podobá dutému
valcu, je magnetický obvod zložený z plechov. Na
vnútornom obvode plechov sú drážky s
medenými vodičmi, ktoré vytvárajú
trojfázové vinutie. Začiatky vinutia sú
pripojené na svorky alternátora, odkiaľ sa
striedavý elektrický prúd odoberá a vedie
sa do rozvodne a ďalej k spotrebiteľom. Podľa konštrukcie rotora
sa synchrónne stroje delia na stroje s vystupujúcimi
pólmi a hladkým rotorom. Hladký rotor sa
používa pri turboalternátoroch, pretože pri
otáčkach 3 000 ot./min. odstredivé sily sú veľmi
veľké. Rotor je vyrobený z jedného kusa ocele a
má tvar hladkého valca s pozdĺžnymi drážkami po
obvode, v ktorých je uložené budiace vinutie
napájané jednosmerným prúdom. V
hydroalternátoroch sa používa rotor s
vystupujúcimi pólmi lebo je to pomalobežný stroj.
Možno v ňom využiť krátky rotor s veľkým priemerom.
|
|
|
Synchrónny
kompenzátor
|
|
Synchrónny
kompenzátor je synchrónny točivý elektrický stroj pracujúci ako elektrický
motor naprázdno t.j. bez zaťaženia. Podľa nastaveného budenia dodáva do siete
jalový výkon. Používa sa na riadenie napätia a kompenzáciu účinníka v sieti.
|
|
|
Synchrónny
konvertor
|
|
Synchrónny
konvertor je synchrónny točivý elektrický stroj používaný na priamu premenu
striedavého elektrického prúdu na jednosmerný elektrický prúd alebo naopak.
|
|
|
Synchrónny
motor
|
|
Synchrónny
motor je točivý elektrický stroj na striedavý elektrický prúd. Uhlová
rýchlosť jeho rotora je zhodná s uhlovou rýchlosťou točivého magnetického
poľa statora. Používa sa na pohony veľkých výkonov.
|
|
|
Synchrónny
stroj
|
|
Synchrónny
stroj je točivý elektrický stroj, ktorého kmitočet svorkového napätia je
priamo úmerný otáčkam. Rotor sa otáča súčasne (synchrónne) s točivým
magnetickým poľom statora. Podľa účelu sa synchrónne stroje delia na
synchrónne alternátory, synchrónne motory, synchrónne konvertory,
strednofrekvenčné alternátory.
|
|
|
Systém čistenia
spalín
|
|
Pozostáva z
odlučovania popolčeka a chemickej separácie škodlivých plynov SO2 a NOx.
|
|
|
Škvara
|
|
Škvara je
natavený tuhý zvyšok spaľovania kusového uhlia. Okrem popola obsahuje aj
nespálené zvyšky horľavej zložky uhlia. Škvara sa spolu s popolom musí
odstrániť z roštu spaľovacieho zariadenia a odviezť na skládku. Možno ju
použiť v stavebníctve (škvarobetón), v zime na posyp šmykľavej vozovky, a
i.
|
|
|
Špeciálne
elektrárne
|
|
Špeciálne
elektrárne označujeme tiež ako nekonvenčné elektrárne. Môžeme sem zaradiť
geotermálne elektrárne, veterné elektrárne, slnečné elektrárne, elektrárne s
generátormi MHD, elektrárne s elektrochemickými palivovými článkami a
perspektívne aj elektrárne s termojadrovým reaktorom.
|
|
|
Špičková vodná
elektráreň
|
|
Vodná
elektráreň pracujúca v režime špičkového zaťaženia.
|
|
|
Špičkové
elektrárne
|
|
Špičkové
elektrárne pracujú v čase najväčšej spotreby elektrickej energie (v špičke).
Veľmi vhodné sú vodné elektrárne s možnosťou akumulácie vody vo veľkej nádrži
nad priehradou, či prečerpávacie vodné elektrárne (umelá akumulácia).
|
|
|
Špičkové zaťaženie
|
|
Špičkové
zaťaženie je „najvyššia” časť zaťaženia nad
pološpičkovým zaťažením. Túto časť
zaťaženia je vhodné pokrývať vodnými
elektrárňami, prípadne menšími
klasickými jednotkami, t. j. elektrárňami
schopnými rýchleho zaťaženia. Účinnosť v tomto
prípade nie je najvýznamnejším faktorom. V
dennom diagrame zaťaženia sú spravidla dve špičky, t.j.
dve vysoké ale krátke obdobia spotreby elektriny v
systéme. Jedna špička je predpoludním a
druhá podvečer.
|
|
|
Štátny fond
likvidácie JEZ
|
|
Štátny fond
likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoreným jadrovým
palivom a rádioaktívnymi odpadmi je účelový fond, v ktorom sa sústreďujú
finančné prostriedky určené na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky,
nakladanie s vyhoreným jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi po skončení
prevádzky jadrového zariadenia a na ďalšie účely definované zákonom NR SR č.
254/1994 Z.z. v znení zákona č. 78/2000. Správu fondu vykonáva Ministerstvo
hospodárstva SR a fond sa tvorí najmä z príspevkov vlastníkov jadrových
zariadení a ďalších zdrojov definovaných uvedeným zákonom.
|
|
|
Štiepna reakcia
|
|
Štiepna
reakcia je jadrovo-fyzikálny proces, pri ktorom sa
pôvodné jadro rozdelí a vznikajú dve a viac
ľahších častíc (jadrá atómu,
neutróny) a uvoľní sa energia. Rozštiepiť v
jadrovom reaktore sa dajú len niektoré ťažké
jadrá atómov, napr. jadrá uránu a
plutónia, ktoré pri štiepení sa
rozpadnú spravidla na dve jadrá ľahších
prvkov a uvoľnia sa aj dva až tri neutróny.
|
|
|
Štiepna
reťazová reakcia
|
|
Pri štiepnej
reakcii jadra atómu sa pohltí len jeden neutrón, ale uvoľnia sa v priemere
dva až tri neutróny, ktoré môžu vyvolať rozštiepenie ďalšieho jadra. Tak
vzniká štiepna „reťazová” reakcia.
|
|
|
Štítkovanie
elektrických spotrebičov
|
|
V
krajinách Európskeho spoločenstva slúži
spotrebiteľovi na orientáciu na trhu nezávislé
hodnotenie, vyjadrené tzv. energetickým
štítkom, ktorý je na spotrebiči. Tento
štítok informuje o energetickej náročnosti
spotrebičov elektrickej energie, ako sú práčky, žehličky,
ohrievače vody a pod. Vzhľad štítku je zjednotený
vo všetkých krajinách, ktoré
pristúpili k rámcovej dohode. Okrem označenia
výrobcu, modelu výrobku a jeho hlavných
technických a energetických parametrov uvádza
zaradenie spotrebiča podľa výšky spotreby do jednej zo
siedmych kategórií. Rozpätie od nízkej
spotreby po vyššiu, t. j. od úsporného po
menej úsporný spotrebič, je znázornené
farebnou stupnicou a písmenami A až G.
Najúspornejší je spotrebič zaradený do
triedy A.
|