Sadrovec

Sadrovec je bezfarebný alebo vplyvom prímesí rôzne sfarbený jednoklonný nerast, hydratovaný síran vápenatý.

Sadzby elektrickej energie

Sadzby elektrickej energie sú ceny, ktoré sa platia za jej odber. Sadzba elektrickej energie nie je jednotná, ale sa líši od druhu odberu (veľkoodber, maloodber), času odberu (zvýhodnená nočná sadzba) a celého radu ďalších faktorov a parametrov

Savoniov rotor

V roku 1929 patentoval Savonius veternú turbínu s vertikálnou osou rotora, ktorej lopatky tvorili dve navzájom presadené plochy polvalcov. Točivý moment vzniká ako účinok výslednice síl pôsobiacich účinkom vetra na vypuklú a vydutú plochu. 

Schrödinger Erwin

1887 – 1961

Jeden zo zakladateľov kvantovej mechaniky. Vychádzajúc z de Broglieových hypotéz, podal novú súhrnnú teóriu o podstate hmoty. Zaoberal sa štatistickou termodynamikou, mernou tepelnou kapacitou látok a spektroskopiou. Na základe úvah o korpuskulárne vlnových vlastnostiach elektrónu zostavil tzv. Schrödingerovu rovnicu. Za tieto práce bol vyznamenaný v r. 1933 Nobelovou cenou. 

Schrödingerova rovnica 

Vlnová rovnica nerelativistickej kvantovej mechaniky. Časová Schrödingerova rovnica určuje časový vývoj kvantovo mechanických systémov, bezčasová (stacionárna) určuje všetky fyzikálne možné energetické stavy systémov. Schrödingerove rovnice sa používajú pri opise nerelativistických javov mikrosveta.

Segner Ján Andrej

10. 10. 1704 – 5. 10. 1777

J. A. Segner sa narodil v Bratislave. Počas stredoškolského štúdia sa zaujímal o medicínu, matematiku a fyziku. V roku 1730 ho v Jene promovali za doktora medicíny, avšak viac inklinoval k fyzike. V roku 1732 sa vrátil do Jeny, kde sa stal riadnym profesorom matematiky a fyziky. Po r. 1739 ho postupne vymenovali za člena londýnskej, berlínskej a petrohradskej akadémie. Keď v rokoch 1755 – 1777 pôsobil na univerzite v Halle, patril medzi najuznávanejších fyzikov Európy. V roku 1739 bola publikovaná jeho známa práca „Specimen theoriae turbinum”. Roku 1735 vydal učebnice aritmetiky, geometrie, fyziky a ďalších asi 80 vedeckých prác. Najväčší objav bol pomenovaný podľa autora – Segnerovo koleso. Segner je uvádzaný ako otec vodnej turbíny. Táto využíva účinok reakcie prúdu vody vytekajúcej z valcovitej nádoby, ktorá mala v dolnej časti niekoľko vodorovných ramien zahnutých jedným smerom. Voda vytekala ramenami a rozkrútila pôsobením reaktívnej sily celú nádobu v opačnom smere, ako vytekala. Ide o geniálny objav, ktorý sa neskôr stal základom reaktívnych rakiet a turbín. Tak, ako je Segner uznávaný vo svojej vlasti, na Slovensku, patrí aj do elity nemeckej a svetovej vedy.

Sekundárna energia

Sekundárnou nazývame energiu v takej forme, do ktorej možno pretransformovať primárnu energiu, aby sa mohla distribuovať a u spotrebiteľov používať (napr.: elektrická energia, tepelná energia, benzín atď.).

Sekundárna ochrana

Časť elektrickej ochrany. Meria len úmerná časť kontrolovanej veličiny (znížená hodnota, napr. cez prístrojový transformátor).

Sekundárny okruh

Sekundárny (druhý) okruh slúži na transport pary a na premenu jej vnútornej energie na točivý pohyb turbíny. Základnými časťami sekundárneho okruhu sú: sekundárna časť parogenerátora, potrubné systémy sekundárneho okruhu, turbogenerátor, kondenzátor a čerpadlá. Ide, rovnako ako pri primárnom okruhu, o uzavretý systém.

V súčasnosti vo svete prevažujú dvojokruhové jadrové elektrárne. Toto konštrukčné riešenie zaručuje oddelenie aktívnej vody primárneho okruhu od sekundárneho okruhu, čím zostáva pracovné médium v sekundárnej časti neaktívne.

Sekundárny spaľovací vzduch

Spaľovací vzduch privádzaný do ohniska na zlepšenie turbulencie plameňa a na spálenie prchavých zložiek paliva. Sekundárny spaľovací vzduch sa ohrieva teplom odchádzajúcich spalín. 

Separátor parného kotla

Separátor parného kotla je oceľový hrubostenný valec, ktorý umožňuje oddeľovať (separovať) paru od parovodnej zmesi prichádzajúcej z kotla. Bubny parného kotla sa pre nižšie tlaky vyrábajú stočením plechu a nitovaním alebo zváraním, pre vyššie tlaky sa kovajú.

Siemens Werner von

13. 12. 1816 – 6. 12. 1892

Zo začiatku sa zaoberal problematikou galvanického pokovovania. V roku 1847 založil továreň Siemens & Halske, ktorej pôvodným zameraním bol odbor telegrafia a telefónia. V roku 1856 skonštruoval nový typ dynama a v roku 1860 navrhol normu pre jednotku elektrického odporu. V roku 1880 firma Siemens predviedla prvý elektrický výťah a v roku 1882 zrealizovala prvú banskú elektrickú lokomotívu.

Siemens Wilhelm

4. 4. 1823 – 19. 11. 1883

Vo Veľkej Británii presadzoval vynálezy svojho brata Wernera v oblasti galvanoplastiky. V roku 1847 vynašiel regeneratívny parný stroj.

Siemens – jednotka elektrickej vodivosti

Siemens (podľa Wernera von Siemensa) je odvodená jednotka sústavy SI pre elektrickú vodivosť. 1 S je vodivosť elektrického vodiča s elektrickým odporom 1 ohm.

Sievert – jednotka ekvivalentnej dávky

Sievert (podľa švédskeho rádiológa R. Sieverta 1896 - 1966) je jednotkou sústavy SI pre ekvivalentnú dávku. Je to jeden joule pohltený v jednom kg látky, pričom táto hodnota musí byť ešte vynásobená bezrozmerným koeficientom (akostným faktorom), ktorý charakterizuje biologický účinok daného druhu rádioaktívneho žiarenia na organickú látku. 

Síra

Síra (sulfur) je dôležitý biogénny prvok, známy od najstarších dôb. V prírode sa vyskytuje vo voľnom stave i viazaná, napr. v sulfidoch alebo v síranoch. Pri spaľovaní fosílnych palív sa uvoľňujú oxidy síry, ktoré patria medzi najškodlivejšie a najagresívnejšie látky, ktoré sa dostávajú do vzduchu.

Skleníkový efekt

V dôsledku nahromadenia tzv. skleníkových plynov (freóny, oxid uhličitý) v atmosfére Zeme dochádza ku skleníkovému efektu. Jeho podstata je v tom, že atmosféra slnečné žiarenie prepúšťa, ale dlhovlnné tepelné žiarenie emitované z povrchu Zeme smerom do vesmíru prechádza atmosférou len v obmedzenej miere a odráža sa späť. V dôsledku toho dochádza k postupnému, tzv. globálnemu otepľovaniu klímy.

Sklz

Točivé magnetické pole cievok statora asynchrónneho elektromotora indukuje vo vinutí rotora veľké prúdy. To má za následok vznik síl, ktoré rotor roztočia v smere rotácie točivého poľa. Rotor sa otáča vždy s menšou frekvenciou (fr), ako je frekvencia točivého magnetického poľa (fs) a rozdiel týchto frekvencií sa vyjadruje v percentách a volá sa sklz (s). 

Skrat

Je vodivé spojenie medzi jednotlivými fázami elektrizačnej sústavy, príp. medzi niektorou fázou a zemou v sústave s uzemneným uzlom.

Slnečná elektráreň

Slnečná elektráreň je zariadenie slúžiace na premenu žiarivej slnečnej energie na energiu elektrickú.

Slnečná energia

Slnko je v podstate obrovský termojadrový reaktor, v ktorom dochádza k syntéze (zlučovaniu) jadier hélia z jadier vodíkov (protónov) v tzv. „vodíkovom cykle”. Vodíkový cyklus prebieha pri teplote 10 miliónov stupňov Kelvina, čo zodpovedá pomerom vo vnútri Slnka. Termojadrové procesy na Slnku prebiehajú už 5 miliárd rokov. Zásoba vodíka vystačí ešte na ďalších 15 miliárd rokov.

Slnečným žiarením dopadá na zemeguľu a jej atmosféru kontinuálne výkon 1,7 x 10¹⁷ W, čo predstavuje ročnú ponuku solárnej energie 1,5 x 10¹⁸ kWh. Slnko teda na zem vyžiari za jednu hodinu viac energie než ľudstvo spotrebuje za celý rok.

Intenzita slnečného žiarenia nad zemskou atmosférou je približne 1 350 W.m^-2. V strednej Európe v závislosti na ročnom období a stave atmosféry môže intenzita globálneho slnečného žiarenia, ktoré prenikne atmosférou na zemský povrch, v poludňajších hodinách kolísať od 100 do 1 000 W.m^-2.

Slnečná parková elektráreň

Žiarivá slnečná energia sa koncentruje pomocou dlhých žľabov s parabolickými zrkadlami na rúrky prechádzajúce ohniskami týchto zrkadiel. Rúrkami preteká teplonosná látka (olej), ohrieva sa a prenáša teplo do parných generátorov. Vzniknutá para poháňa turbínu s elektrickým generátorom.

Slnečná vežová elektráreň

Poľom natáčaných plochých zrkadiel sa z danej plochy koncentruje žiarivá slnečná energia na kotol umiestnený na vrcholku vysokej veže. V kotle sa generuje para poháňajúca turbínu s elektrickým generátorom.   

Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s.

Miletičova 5, 824 84 Bratislava 26

Slovenská republika

www.sepsas.sk

Spoločnosť Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s., vznikla ako nezávislý právny subjekt dňa 21. januára 2002 a pôsobí ako prevádzkovateľ prenosovej sústavy v Slovenskej republike. Zabezpečuje prenos elektrickej energie z elektrární do distribučnej siete a veľkým odberateľom napojených na 220 kV a 400 kV siete. Prostredníctvom vedení a elektrických staníc prenosovej sústavy sa realizuje dovoz, vývoz a tranzit elektrickej energie a jej presné meranie. Na zabezpečenie starostlivosti o svoje zariadenia je spoločnosť vybavená modernými diagnostickými prístrojmi. Tieto služby vykonáva aj pre rozvodné a výrobné podniky, veľkoodberateľov a aj pre zahraničie. Súčasne technicky zabezpečuje riadenie elektrizačnej sústavy SR Slovenským energetickým dispečingom.

Poslaním spoločnosti je spoľahlivo prevádzkovať prenosovú sústavu, zabezpečovať dispečerské riadenie sústavy, jej údržbu, obnovu a rozvoj tak, aby bola zaručená spoľahlivá a kvalitná dodávka elektriny a paralelná prevádzka so susednými sústavami podľa odporúčaní UCTE s minimálnymi dopadmi na životné prostredie.

Slovenské elektrárne, a. s.

 www.seas.sk

Akciová spoločnosť Slovenské elektrárne vznikla 21. januára 2002 ako nový subjekt z majetkovej podstaty a právny následník Slovenských elektrární, a. s., od ktorých bola k tomuto dátumu oddelená Prenosová sústava a Tepláreň Košice. V roku 2006 sa po vyčlenení jadrových aktív SE-EBO 1, SE-VYZ a Vodnej elektrárne Gabčíkovo stali Slovenské elektrárne, a.s. členom skupiny ENEL. Vlastníkom akcií SE, a.s. sú Fond národného majetku SR vo výške podielu 34% a spoločnosť Enel SpA vo výške podielu 66%.

Akciová spoločnosť SE je prevádzkovateľom dvoch jadrových elektrární, dvoch tepelných elektrární a 34 vodných elektrární.

Predmetom činnosti spoločnosti je výroba, predaj, dovoz, vývoz a rozvod elektrickej energie, ako aj výroba a predaj tepla. Jej cieľom je, napriek dominantnému postaveniu vo výrobe a dodávke elektrickej energie, sústavné zvyšovanie kvality produkcie a bezpečnosti prevádzky. Spoločnosť venuje veľkú pozornosť technickému pokroku, minimalizácii dopadu na životné prostredie a ekonomike prevádzky. Víziou SE, a. s., je zabezpečiť prechod na zákaznícky orientovanú, procesne riadenú spoločnosť, udržujúcu si trvalý vývoj trhovej hodnoty majetku a smerovanie k úrovni popredných spoločností na stredoeurópskom energetickom trhu.

Smog

Smog je zmes exhalácií škodlivín, výfukových plynov a hmly. Vytvára sa pri zvláštnych atmosférických podmienkach v priemyslových a silne zaľudnených oblastiach. Znižuje viditeľnosť a ohrozuje zdravie človeka, dráždi dýchacie cesty a oči a poškodzuje rastliny.

Sodík

Sodík (nátrium) sa v prírode vyskytuje len v zlúčeninách, z ktorých najrozšírenejšou je chlorid sodný NaCl – soľ. Priemyselne sa pripravuje elektrolýzou roztaveného chloridu alebo hydroxidu sodného. Z hľadiska jadrovej energetiky je dôležitý ako chladivo niektorých reaktorov chladených tekutými kovmi.

Solárna konštanta

Solárna konštanta je východiskový údaj na využívanie slnečnej energie. Udáva výkon slnečného žiarenia, prechádzajúceho na hranici zemskej atmosféry jednotkou plochy, nastavenej kolmo na slnečné lúče. V podstate 99,9 % energie dostupnej na zemskom povrchu má pôvod v slnečnej energii. Zvyšnú časť predstavuje geotermálna energia, energia prílivu a odlivu a jadrová energia. 

Solárny panel

Sériovo-paralelným prepojením fotovoltických článkov vznikajú solárne panely. Vyrábajú sa v niekoľkých výkonových radoch od 10 do 300 W. Sú zdrojom jednosmerného elektrického prúdu, obvyklé pracovné napätie je 16 V. Celkový výkon solárnych panelov vo svete sa r. 1992 odhadoval na 60 MW. Aj keď je elektrina zo solárnych panelov, zatiaľ drahá, predsa už v špeciálnych prípadoch nachádza uplatnenie (družice, samoty, napájanie prístrojov s malou spotrebou na vzdialených osamelých miestach kam by bolo nehospodárne ťahať elektrické vedenie.

Spalinovod

Keramický alebo plechový kanál, ktorý slúži na odvod plynných spalín.

Spalinový kanál

Kanál na odvod spalín z ohniska valcového parného kotla do komína. V moderných kotloch odvádza spaliny z posledného ťahu kotla do systému čistenia spalín a odtiaľ do komína.

Spalinový kotol

Kotol vykurovaný horúcimi spalinami, napojený obvykle za výfuk spaľovacej turbíny. Jeden z komponentov zariadení, ktoré využívajú paroplynové cykly.  

Spaliny

Pod spalinami rozumieme splodiny horenia. Tými sú v pevnom skupenstve škvara, troska, popolček, sadze. V plynnom skupenstve (výfukové plyny) ide o oxid uhličitý, siričitý, uhoľnatý, dusík vodná para a neoxidované vzácne plyny nachádzajúce sa v spaľovacom vzduchu: argón, kryptón, xenón.

Spalné teplo

Teplo, ktoré sa uvoľňuje pri spaľovaní určitého množstva látky. Obvykle sa v literatúre uvádzajú tabuľkové hodnoty spalného molárneho tepla, t. j. množstvo tepla, uvoľnené pri spálení jedného molu látky v kyslíku.

Spaľovací kotol

Spaľovanie biomasy je najstarším známym spôsobom získavania energie. Spaľovať možno predovšetkým komunálne odpady, odpadnú drevnú hmotu, poľnohospodársky odpad (slamu), rýchlo rastúce dreviny a i. Na obrázku je malý kotol ústredného kúrenia firmy EKEN (Bruntál), určený na ekonomické spaľovanie drevnej hmoty. 

Spaľovací motor

Tepelný motor, v ktorom sa tepelná energia uvoľnená spálením paliva mení priamo na mechanickú prácu. Podľa spôsobu premeny energie spalín delíme spaľovacie motory na piestové, lopatkové (plynové a spaľovacie turbíny), tryskové (reaktívne, t.j. raketové, prúdové a pulzačné) a zmiešané (kombinácia uvedených druhov).

Základom činnosti zážihového motora je jeho pracovný obeh. Pri štvordobových motoroch prebehne sled všetkých fáz za 4 zdvihy piestu, t.j. za dve otáčky kľukového hriadeľa.

1) nasávanie – piest ide do dolnej úvrate. Nad piestom vzniká podtlak, ktorý spôsobuje, že zmes paliva a vzduchu vniká otvoreným sacím ventilom do priestoru valca.

2) stláčanie – piest ide do hornej úvrate a zmes sa stláča až na 1,1 MPa. Pred dosiahnutím hornej úvrate (predstih) preskočí na elektródach zapaľovacej sviečky elektrická iskra, od ktorej sa zmes zapáli.

3) expanzia – horením zmesi vzniká teplota až 4 000 °C, ktorá spôsobí prudké stúpnutie tlaku až na 5 MPa. Rozpínajúci sa plyn tlačí na piest a ten pri pohybe dole koná prácu.

4) výfuk – pred dolnou úvraťou sa začne otvárať výfukový ventil a spálené plyny odchádzajú výfukovým potrubím a piest sa vracia do hornej úvrate.

Spaľovací priestor

Priestor, v ktorom sa spaľuje palivo, niekedy sa hovorí aj o spaľovacej komore. Spaľovací priestor na spaľovanie uhlia je najmä v univerzálnych kotloch konštrukčne veľmi náročný. Spaľovací priestor musí byť riešený tak, aby v ňom dochádzalo k dokonalému spaľovaniu paliva. V praxi sa používajú palivá všetkých troch skupenstiev (pevné palivá, vykurovacia nafta, zemný plyn i svietiplyn). Základnou podmienkou dokonalého spaľovania tuhého paliva je roštová časť, ktorá umožňuje stabilný priebeh spaľovacieho procesu a dosiahnutie teploty umožňujúcej dokonalé vyhorenie vznikajúcich spalín. Plynné, kvapalné aj práškové palivá sa do spaľovacieho priestoru privádzajú horákmi a spaľovanie sa uskutočňuje vo vznose pri dokonalo premiešaní paliva so spaľovacím vzduchom.

Spaľovací vzduch

Ako spaľovací označujeme vzduch, umožňujúci proces spaľovania, aj vzduch náročky privádzaný do spaľovacieho priestoru.

Spaľovacia komora

Priestor, do ktorého sa privádza palivo a spaľovací vzduch, v ktorom prebieha spaľovanie. V spaľovacej plynovej turbíne je spaľovacia komora zaradená medzi kompresorom a turbínou. V staršej verzii je valcová spaľovacia komora a kontrola NO_x prebieha vstrekovaním vody. Moderné turbíny majú prstencovú spaľovaciu komoru, umožňujúcu potlačiť tvorbu NO_x bez vstrekovania vody v dôsledku nižšej spaľovacej teploty. 

Spaľovacie turbíny

Spaľovacia turbína je lopatkový stroj, ktorého hlavné časti sú kompresor, spaľovacia komora a plynová turbína, príslušenstvo a pomocné zariadenia. Výkon na hriadeli stroja sa získava v turbíne expanziou paliva v jednej alebo niekoľkých spaľovacích komorách v prúde vzduchu stlačeného kompresorom. Užitočný výkon spaľovacej turbíny (výkon na spojke, odovzdávaný napr. elektrickému generátoru) je v najjednoduchšom jednohriadeľovom usporiadaní daný rozdielom výkonu turbíny a príkonu kompresora, ktorý turbína priamo poháňa. Spaľovacia turbína sa spúšťa roztočením stroja, obvykle elektrickým motorom. Kompresor spaľovacej turbíny je radiálny alebo axiálny turbokompresor. Spaliny z turbíny odchádzajú výfukom do atmosféry. Energetická bilancia spaľovacej turbíny sa zlepšuje využitým tepla výstupných spalín na predhriatie stlačeného vzduchu pred vstupom do spaľovacej komory vo výmenníku, príp. delenou kompresiou s medzichladičom. Prevádzkové vlastnosti sa zlepšujú viachriadeľovým usporiadaním. Spaľovacie turbíny sa používajú na pohon lietadiel, lodí, lokomotív, ojedinelo na pohon ťažkých vozidiel, v elektrárňach ako špičkové jednotky (v prevádzkovej pohotovosti).

Spaľovanie

Spaľovanie je reakcia kyslíka s inými látkami – produkuje sa pri nej teplo a svetlo. Po dosiahnutí zápalnej teploty reakcia prebieha rýchlejšie v čistom kyslíku než vo vzduchu. Pri dokonalom spaľovaní organickej látky vznikne oxid uhličitý (pri nedokonalom oxid uhoľnatý) a voda, z ostatných látok vznikajú oxidy.

Pri priemyselnom spaľovaní rozoznávame spaľovanie homogénne (plynné palivo a vzduch), heterogénne (koks so vzduchom) a zmiešané (uhlie – prchavý podiel a pevný uhlík so vzduchom).

Spínacia stanica

Spínacia stanica patrí medzi elektrické stanice. Slúži na rozvádzanie elektrickej energie rovnakého napätia bez transformácie.

Spínač

Spínač je elektrotechnický prístroj tvoriaci jeden konštrukčný celok na spínanie elektrického napätia (prúdu). Vyrába sa v rôznych konštrukčných úpravách podľa účelu a zaťaženia pri prevádzke.

Splyňovací kotol

Splyňovanie biomasy je proces používaný od nepamäti pri výrobe dreveného uhlia. V priebehu druhej svetovej vojny nahradil drevoplyn celkom úspešne nedostatkový benzín. V súčasnej dobe sa splyňovanie biomasy používa vo veľkom množstve predovšetkým v škandinávskych krajinách. Palivom môže byť ľubovoľná biomasa, vrátane drevného odpadu s 50 % vlhkosťou.

Splyňovanie uhlia

Splyňovanie uhlia sa realizuje v tlakových nádobách, tzv. reaktoroch (nie jadrových!), v ktorých sa rozomleté uhlie pri vysokej teplote a tlaku splyňuje chemickým procesom blízkym horeniu. Existuje niekoľko typov reaktorov, ktoré sa líšia výškou teplôt a tlakov, spôsobom splyňovania aj výslednou teplotou a zložením vzniknutého energoplynu.

Z hľadiska ochrany životného prostredia je dôležité, že všetky pevné častice, ktoré pri klasickom spaľovaní uhlia unikali do vzduchu, sa v reaktore menia na trosku alebo popol, materiály vhodné na ďalšie priemyselné prepracovanie, okrem iného na stavebné hmoty. Surový plyn sa z reaktora odvádza po ochladení a vyčistení od síry a ďalších nečistôt. Konečné spálenie energoplynu sa preto deje už len s minimálnym dosahom na životné prostredie.  

Spotreba elektrickej energie

Spotreba elektrickej energie celosvetovo trvalo rastie. Mnohoúčelovým využívaním elektrickej energie vo všetkých sektoroch (elektrické spotrebiče, osvetľovanie, elektronika, výroba, kúrenie atď.) jej podiel na celkovej spotrebe energie vo svete trvalo rastie a tvorí asi 15 % oproti 10 % v roku 1970. Spotreba elektrickej energie je rozdelená vo svete veľmi nerovnomerne a kolíše v závislosti od regiónu. Krajiny OECD, ktoré tvoria asi 16 % svetovej populácie, spotrebujú približne 60 % svetovej výroby elektrickej energie. 

Svetový priemer spotreby elektrickej energie na 1 obyvateľa je približne 2 300 kWh, ale v USA je to 12 300 kWh, v krajinách Európskej únie 5 800 kWh, v Latinskej Amerike len 1 500 kWh, v Ázii (okrem Japonska) 600 kWh a v Afrike iba 500 kWh. Spotreba elektrickej energie do značnej miery závisí od ekonomického rozvoja zeme.

Spoľahlivosť

Spoľahlivosť je vlastnosť objektu alebo zariadenia plniť požadované funkcie pri zachovaní hodnôt, stanovených prevádzkovými ukazovateľmi v daných medziach a v danom čase podľa stanovených technických podmienok. Spoľahlivosť sa najčastejšie charakterizuje intenzitou porúch, t.j. počtom porúch za stanovený časový interval, napríklad za jeden rok. Veľký význam má tento pojem pre energetické zariadenia od jednoduchých elektrických spotrebičov až po veľké bloky elektrární. 

Z hľadiska spoľahlivosti spravidla rozoznávame tri obdobia činnosti objektu alebo zariadenia:

Zabehnutie – je charakterizované vysokou počiatočnou hodnotou intenzity porúch. Je to spôsobené skrytými (výrobnými) chybami, ktoré vyvolajú poruchu hneď, alebo krátko po uvedení do prevádzky. Postupom času intenzita týchto porúch klesá.

Normálna prevádzka – je charakterizovaná nepatrným starnutím prvkov a náhodným výskytom porúch, ktorý vykazuje takmer konštantnú intenzitu.

Starnutie – je charakterizované nezvratnými javmi, ako je opotrebovanie a únava rôznych prvkov zariadenia, ktoré vedú k rýchlemu zhoršeniu kvality prevádzky a k postupnému zvyšovaniu intenzity porúch.

Stabilizát

Stabilizát je najrozšírenejšou formou ukladania energetických odpadov z uhoľných elektrární vo svete. Ide o zmes popola a produktov odsírenia alebo popola z fluidných kotlov, ktorá sa zmieša s vodou s prípadným pridaním aditíva (vápna, cementu) s cieľom využiť schopnosť popolčeka tuhnúť a tvrdnúť ako napr. cement. Uvoľňovanie škodlivín zo stabilizátu sa výrazne znížuje tým, že ťažké a toxické kovy sa chemicky viažu v kryštalickej mriežke materiálu, ktorý je podobný betónu.  

Statická elektrina

Statickou elektrinou nazývame súhrn elektrických javov a stavov tvorených elektrickými nábojmi v pokoji. Vzniká obvykle trením alebo elektrostatickou indukciou. Môže mať nepriaznivé dôsledky, napr. vznik požiarov spôsobených iskrou.

Stator

Stator je netočivá časť elektrického stroja, v ktorej je uložené vinutie statora, ktoré vytvára časť magnetického obvodu. V jednosmerných elektrických strojoch je stator tvorený magnetickými pólmi, zloženými z plechov priskrutkovaných ku kostre z liatiny, ktorou sa uzatvára magnetický obvod.

V striedavých elektrických strojoch je stator zložený z dynamových plechov s drážkami na vinutie. Vnútri statora sa otáča rotor.

Stelarátor

Stelarátor je, podobne ako tokamak, výskumné zariadenie na vytvorenie a udržanie plazmy pri výskume možnosti využitia termojadrovej reakcie (fúzie) na výrobu energie. Stelarátor má uzavretú magnetickú konfiguráciu, ktorá na rozdiel od tokamaku môže pracovať v kontinuálnom režime. Stelarátormi sa zaoberali v západných krajinách, kým tokamaky boli v minulosti predmetom výskumu iba v Sovietskom zväze. Všetky pokusy vyrobiť a udržať v stelarátoroch horúcu plazmu zostali ale až do konca šesťdesiatych rokov bez väčšieho úspechu. Keď potom ruskí vedci v roku 1969 podali správu o dosiahnutých teplotách plazmy až 10 miliónov °C v tokamaku T3 v moskovskom Kurčatovovom ústave, rýchle sa zmenilo svetové zmýšľanie v prospech tokamakov. Od tej doby sa väčšina fúznych experimentov uskutočňuje pomocou tokamakov.

Stodola Aurel

10. 5. 1859 – 25. 12. 1942

Po štúdiách techniky v Budapešti a v Zürichu vykonal dvojročnú prax v Strojárňach uhorských štátnych železníc a v roku 1884 pokračoval v štúdiách na parížskej Sorbone. V Českomoravskej strojárni v Prahe začal rozvíjať svoj konštruktérsky cit pri výrobe parných strojov a turbín. Pre jeho odborné znalosti v konštrukcii strojov povolali Stodolu v roku 1892 založiť katedru stavby strojov v Zürichu. O rok neskôr, vo veku 37 rokov, bol vymenovaný za profesora. V tejto funkcii zotrval 37 rokov, až do odchodu do dôchodku v roku 1929. Po svojom príchode na školu sa pustil do budovania laboratória, kde zosúladil odbornú prax s vynikajúcimi vedomosťami z matematickej analýzy. Takto vzniklo prestížne dielo „Parné turbíny a vyhliadky tepelných strojov”, ktoré vyšlo v roku 1902 a bolo preložené do všetkých svetových jazykov. Publikoval vyše 80 vedeckých prác vo všetkých odborných časopisoch v Európe. V roku 1901 vymenovali Stodolu za doživotného profesora školy. Udelili mu celý rad vyznamenaní a medailí. Bol učiteľom a vedcom, ktorý mal fantáziu a potrebu tvoriť.

Stožiar elektrického vedenia

Najviditeľnejším zariadením, zabezpečujúcim prenos a rozvod elektrickej energie v krajine, sú stožiare elektrického vedenia. Vŕšok stožiarov nesie uzemňujúce vodiče, ktorý je veľmi účinnou ochranou proti bleskom, lebo ich odvádzajú do zeme. Usporiadanie stožiarov a ich konštrukcia zaručujú, že ani pri najsilnejšej víchrici sa zväzky vodičov nepriblížia k sebe, k zemi alebo k stožiaru. Čím sú stožiare vyššie, tým viac môžu byť od seba vzdialené. Vo vhodnom teréne môže byť rozstup stožiarov až pol kilometra. Okrem nosných stožiarov, ktorých úlohou je len niesť vodiče sú v sieti aj stožiare výstužné, ktoré sa nesmú zrútiť, ani v prípade keby sa laná na jednej strane pretrhli a na ich ramená pôsobila veľká sila preveseného vedenia z druhej strany. Stožiare sa vyrábajú z ocele Corten alebo Atmofix, na povrchu ktorej sa pôsobením atmosférickej vlhkosti vytvorí tenká vrstvička korózie, ktorá potom chráni materiál stožiaru lepšie ako ochranný náter. Stožiare môžu byť z rôznych materiálov: drevené, železobetónové, oceľové, zo zliatin hliníka a podobne.

Straty energie

Straty energie predstavujú množstvo energie v danom procese premenené na taký druh energie, ktorý je nevyužiteľný na predpokladaný účel. Napríklad tepelné straty, straty spôsobené trením, jalovým prepadom vody vo vodnej elektrárni a podobne.

Stredne-aktívny odpad

Stredneaktívny odpad nemôže byť zaradený do rovnakej kategórie ako nízkoaktívny odpad, a súčasne nevyžaduje špeciálne zaobchádzanie ako vysokoaktívny odpad. Pri manipulácii a preprave stredne-aktívneho odpadu je nutné tienenie, ale uvoľňované teplo je pomerne malé. Podľa druhu a spôsobu rádioaktívneho znečistenia (zamorenia) odpadov môžu tieto vyžadovať trvalé uloženie v hlbinnom geologickom úložisku, v niektorých prípadoch je možné použiť úložisko povrchového typu.

Striedač

Striedač je elektrotechnické zariadenie na premenu jednosmerného elektrického prúdu na striedavý.

Striedavé elektrické napätie

Striedavé elektrické napätie možno opísať periodickou funkciou sínus alebo kosínus. Je to elektrické napätie, ktorého dva potenciály periodicky striedajú v čase vzájomne svoju polaritu.

Striedavé elektrické veličiny

Striedavé elektrické veličiny možno opísať periodickou funkciou sínus alebo kosínus. Takýto priebeh veličín nazývame priebehom harmonickým. Striedavé elektrické veličiny sú na rozdiel od jednosmerných premenné, tým dochádza v ich blízkosti k zmene magnetického a elektrického poľa, prejavuje sa jav elektromagnetickej indukcie.

V elektrotechnike našich silových elektrorozvodov majú všetky striedavé priebehy nominálnu frekvenciu 50 Hz.

Striedavý elektrický prúd

Striedavý elektrický prúd možno opísať periodickou funkciou sínus alebo kosínus. Je to elektrický prúd charakterizovaný tým, že usporiadaný tok elektrického náboja v určitých časových intervaloch mení svoj smer spojitým spôsobom na opačný (strieda orientáciu).

Strmorúrový kotol

Kotol, ktorého spaľovací priestor je ohraničený stenami vytvorenými z paralelných vertikálnych rúr, v ktorom sa ohrieva voda alebo parovodná zmes. Na rozdiel od pôvodného parného kotla, v ktorom sa para tvorila priamo v parnom bubne ohrievanom plameňom alebo spalinami, v strmorúrových kotloch sa para tvorí v systéme vertikálne usporiadaných varníc.

Strmorúrový roštový parný kotol

Roštový parný kotol, ktorého spaľovací priestor je ohraničený stenami vytvorenými z paralelných vertikálnych rúr, v ktorých sa ohrieva voda alebo parovodná zmes. Vývojovo tento typ nadväzuje na pôvodný valcový kotol. Spaľovanie na rošte má obmedzené možnosti rastu dosiahnuteľného výkonu a preto sa roštový kotol neskoršie nahradil strmorúrovým kotlom s práškovým ohniskom.

Strmorúrový roštový parný kotol

Roštový parný kotol, ktorého spaľovací priestor je ohraničený stenami vytvorenými z paralelných vertikálnych rúr, v ktorých sa ohrieva voda alebo parovodná zmes. Vývojovo tento typ nadväzuje na pôvodný valcový kotol. Spaľovanie na rošte má obmedzené možnosti rastu dosiahnuteľného výkonu a preto sa roštový kotol neskoršie nahradil strmorúrovým kotlom s práškovým ohniskom.

Strojovňa

Ako strojovňu obvykle označujeme časť elektrárne, v ktorej sa nachádza turbína s príslušenstvom

Stupeň ochrany krytom

Stupeň ochrany krytom alebo krytie alebo skrátene stupeň ochrany alebo nepresne stupeň krytia je odolnosť elektrospotrebiča voči vniknutiu cudzieho telesa či vniknutiu kvapalín. Vyjadruje sa v tzv. IP kóde (IP je z anglického international protection (rating), často nesprávne interpretované ako ingress protection (rating)) definovanom medzinárodným štandardom IEC, na Slovensku v "STN EN 60529 (33 0330) Stupne ochrany krytom (krytie - IP kód)". Kód tvoria 2 cifry: prvá udáva ochranu pred nebezpečným dotykom a pred vniknutím cudzích predmetov, druhá stupeň krytia pred vniknutím vody. Maximálny možný stupeň krytia je IP68.

1 Prvá číslica  Ochrana pred nebezpečným dotykom a vniknutím cudzích predmetov

IP 0x    bez ochrany

IP 1x   chrbtom ruky  a veľkých predmetov (> 50 mm)

IP 2x   prstom a malých predmetov (> 12 mm, dĺžka 80 mm)

IP 3x   nástrojom a drobných predmetov (> 2,5 mm)

IP 4x   nástrojom, drôtom a aveľmi drobných predmetov (> 1 mm)

IP 5x   akoukoľvek pomôckou a prachom

IP 6x   akoukoľvek pomôckou - prachotesné

2 Druhá číslica

IP x0   Bez ochrany

IP x1   Zvisle padajúce kvapky vody.

IP x2   Šikmo padajúce kvapky

IP x3   Kropenie vodou (dážď)

IP x4   Striekajúca voda

IP x5   Tryskajúca voda

IP x6   Intenzívne tryskajúca voda

IP x7   Dočasné ponorenie

IP x8   Trvalé ponorenie

3 Prídavné písmeno   Ochrana pred dotykom nebezpečných častí. Používa sa iba vtedy ak je skutočná ochrana vyššia ako udávaná prvou číslicou alebo ak je prvá číslica X.

A   Chránené pred dotykom chrbtom ruky (priemer 50 mm)

B   Chránené pred dotykom prstom (priemer 12 mm, dĺžka 80 mm)

C   Chránené pred dotykom nástrojom (priemer 2,5 mm, dĺžka 100 mm)

D   Chránené pred dotykom drôtom (priemer 1 mm, dĺžka 100 mm)

4 Doplnkové písmeno   Udáva doplnkovú informáciu o výrobku.

H   Zariadenie vn

M   skúšané škodlivé účinky vody ak sú pohyblivé časti zariadenia v pohybe

S   skúšané škodlivé účinky vody ak nie sú pohyblivé časti zariadenia v pohybe

W   vhodné pre použitie za stanovených poveternostných podmienok

Suché procesy

Sú to chemické procesy, ktoré prebiehajúce bez použitia vody. V prípade odsírovania spalín sa mletý vápenec pridáva vo forme suchého prášku buď priamo do spaľovacieho priestoru alebo do špeciálneho chemického reaktora, v ktorom prebieha odsírovanie. Spaliny sa potom čistia od vzniknutých produktov chemického procesu odprášením v bežných odlučovačoch.

Súčiniteľ rýchlobežnosti

Súčiniteľ rýchlobežnosti veternej turbíny je pomer obvodovej rýchlosti špičiek listov turbíny a rýchlosti vetra. Rôzne typy veternej turbíny dosahujú v závislosti od súčiniteľov rýchlobežnosti rôznu účinnosť premeny energie vetra na mechanickú prácu rotora.

Superphénix

Je to francúzsky rýchly reaktor (štiepenie jadier paliva vyvolávajú predovšetkým rýchle neutróny) bez moderátora, chladený roztaveným sodíkom. Je v ňom možná rozšírená reprodukcia paliva (v aktívnej zóne dochádza k tvorbe nového štiepneho materiálu transmutáciou U 238 na Pu 239 vo väčšom množstve ako sa pri tom spotrebuje – hovorí sa mu aj plodivý reaktor), preto je tento typ považovaný za perspektívny. V súčasnej dobe je dlhodobo odstavený a to najmä z politických dôvodov.

Supravodivosť

Jav, keď v látkach pri veľmi nízkych teplotách, pri ktorých elektrický odpor niektorých látok poklesne skokom takmer na nulovú hodnotu. Supravodivosť možno vyvolať v rade kovov, zliatin a v špeciálnej keramike už nielen pri teplotách kvapalného hélia, ale aj v kvapalnom dusíku a vodíku.

Supravodivý indukčný akumulátor

Supravodivý indukčný akumulátor je zariadenie, ktoré umožňuje uchovať elektrickú energiu vďaka bezstratovému prenosu elektrického prúdu v supravodivých kábloch. 

Prvé malé supravodivé akumulátory UPS (Uninterruptible Power Supplies) z USA pracujú so supravodivou cievkou, ponorenou do kvapalného hélia, ktorá sa napája cez usmerňovač. V nej prúd cirkuluje s malou stratou 0,3 kWh za 24 hodín. Akumulátor je schopný reagovať v priebehu 0,2 mikrosekundy na hlbší pokles napätia siete a je schopný počas tzv. preklenovacieho času dodávať výkon okolo 1 MW. Väčší supravodivý akumulátor SMES (Superconducting Magnetic Energy Storage) s kapacitou 800 Wh stabilizuje spojovacie vedenie spoločnosti Bonneville Power v Oregone (USA). Vydržal niekoľko miliónov cyklov nabíjania – a vybíjania, pričom čas nabíjania aj vybíjania je extrémne krátky a účinnosť lepšia ako 95 %. Existujú štúdie energetických supravodivých akumulátorov s kapacitou až 4 000 MW. Tieto akumulátory majú mať podobu prstenca, v ktorom je v kvapalnom héliu ponorená slučka z hrubého medeného vodiča. Straty so započítaním príkonu kryogénnej stanice udržiavajúcej hélium na teplote pod mínus 269 °C majú byť menšie ako 1 %.

Svetelný zdroj

Svetelný zdroj je zariadenie na premenu určitého druhu energie na svetlo. Svetelný zdroj je charakterizovaný svetelným tokom, čo je množstvo vyžiarenej energie za jednotku času. Jednotkou svetelného toku je 1 Lúmen [lm].

Svetlo

Svetlo je elektromagnetické žiarenie schopné vzbudiť zrakový vnem. Vlnové dĺžky viditeľnej časti elektromagnetického žiarenia sú v rozmedzí asi 400 až 780 nm. Zdrojmi svetla bývajú telesá s vyššou teplotou (tepelné zdroje), výboje v plynoch, luminiscencia.

Svetová energetická rada

Svetová energetická rada (World Energy Council; www.wec.co.uk) je nevládna nekomerčná energetická organizácia, založená roku 1923.

Členmi WEC sú národné organizácie z 94 krajín, ktoré reprezentujú viac ako 90 % svetovej spotreby energie.

Cieľom WEC je podporovať využívanie energie na dosiahnutie čo najväčšieho úžitku pre celé ľudstvo. Formou vzájomnej koordinácie činností medzi členmi WEC – organizovanie konferencií, vypracúvanie rôznych štúdií – sa Svetová energetická rada zaoberá nielen samotnými otázkami výroby a spotreby rôznych foriem energie, ale aj problematikou trvalo udržateľného rozvoja, znečistenia životného prostredia, možných klimatických zmien a podobne.

Existujú aj ďalšie medzinárodné organizácie vo vzťahu k spotrebe energie, ako je napríklad Medzinárodná energetická agentúra, Medzinárodná federácia priemyselných spotrebiteľov energie atď.

Svietiplyn

Ako svietiplyn sa pôvodne označoval plyn z karbonizačných plynární, horiaci svietivým plameňom a používaný na osvetľovanie. Teraz ako svietiplyn označujeme plyn so spalným teplom asi 17,6 MJ/m³, ktorý sa vyrába buď karbonizáciou (ako „vedľajší” produkt v koksárňach), tlakovým splynením hnedého uhlia, štiepením zemného plynu, alebo miešaním a úpravou iných plynov, napríklad rafinérskych. Svietiplyn je jedovatý (obsahuje CO) a používa sa v stále menšej miere na kúrenie v priemysle a v domácnostiach.

Svorkovnica

Z elektrotechnického hľadiska je svorkovnica súhrn svoriek na spoločnej izolačnej doske, spravidla zakrytých z dôvodu ochrany pred dotykom a nečistotami. Svorka je v elektrických strojoch a prístrojoch zariadenie na spoľahlivé ale ľahko rozpojiteľné pripojenie vonkajších vodičov.

Synchrónna rýchlosť

Synchrónna rýchlosť [1/s] je rýchlosť, akou sa otáča magnetické pole vytvorené trojfázovým prúdom viacerých, navzájom do siete pripojených strojov. Závisí od kmitočtu prúdu a počtu pólov stroja. Do elektrickej trojfázovej siete všetky generátory musia dodávať prúd a napätie rovnakej frekvencie 50 Hz a v rovnakej fáze. Hovoríme, že sa všetky točia synchrónnou rýchlosťou aj keď ich skutočné otáčky sa môžu navzájom líšiť, lebo tie závisia od počtu ich pólov. Parné turbogenerátory sú dvojpólové stroje, ich skutočné synchrónne otáčky sú 50 ot./s. Hydroalternátory mávajú väčší počet pólov, preto ich synchrónne otáčky sú úmerne nižšie.

Synchrónny alternátor

Synchrónny alternátor je elektrický stroj – generátor, ktorý mení mechanickú energiu na energiu elektrickú využitím točivého magnetického poľa. Alternátor je zdrojom striedavého prúdu a napätia. Ak turbína alebo iný pohon otáča rotorom a v jeho budiacom vinutí prechádza jednosmerný prúd, vzniká točivé magnetické pole, ktoré v trojfázovom vinutí statora vyvolá (indukuje) trojfázové striedavé napätie. Druhé točivé magnetické pole vyvolá striedavý prúd, ktorý začne prechádzať trojfázovým vinutím statora pri pripojení alternátora k spotrebiču. Stroj sa nazýva synchrónny, pretože obe točivé magnetické polia sa otáčajú s rovnakými otáčkami (t. j. synchrónne). Trojfázové synchrónne alternátory sú v súčasnosti hlavným zdrojom elektrickej energie vyrábanej v elektrárňach. 

Konštrukcia:

V statore alternátora, ktorý sa podobá dutému valcu, je magnetický obvod zložený z plechov. Na vnútornom obvode plechov sú drážky s medenými vodičmi, ktoré vytvárajú trojfázové vinutie. Začiatky vinutia sú pripojené na svorky alternátora, odkiaľ sa striedavý elektrický prúd odoberá a vedie sa do rozvodne a ďalej k spotrebiteľom. Podľa konštrukcie rotora sa synchrónne stroje delia na stroje s vystupujúcimi pólmi a hladkým rotorom. Hladký rotor sa používa pri turboalternátoroch, pretože pri otáčkach 3 000 ot./min. odstredivé sily sú veľmi veľké. Rotor je vyrobený z jedného kusa ocele a má tvar hladkého valca s pozdĺžnymi drážkami po obvode, v ktorých je uložené budiace vinutie napájané jednosmerným prúdom. V hydroalternátoroch sa používa rotor s vystupujúcimi pólmi lebo je to pomalobežný stroj. Možno v ňom využiť krátky rotor s veľkým priemerom.

Synchrónny kompenzátor

Synchrónny kompenzátor je synchrónny točivý elektrický stroj pracujúci ako elektrický motor naprázdno t.j. bez zaťaženia. Podľa nastaveného budenia dodáva do siete jalový výkon. Používa sa na riadenie napätia a kompenzáciu účinníka v sieti.

Synchrónny konvertor

Synchrónny konvertor je synchrónny točivý elektrický stroj používaný na priamu premenu striedavého elektrického prúdu na jednosmerný elektrický prúd alebo naopak.

Synchrónny motor

Synchrónny motor je točivý elektrický stroj na striedavý elektrický prúd. Uhlová rýchlosť jeho rotora je zhodná s uhlovou rýchlosťou točivého magnetického poľa statora. Používa sa na pohony veľkých výkonov.

Synchrónny stroj

Synchrónny stroj je točivý elektrický stroj, ktorého kmitočet svorkového napätia je priamo úmerný otáčkam. Rotor sa otáča súčasne (synchrónne) s točivým magnetickým poľom statora. Podľa účelu sa synchrónne stroje delia na synchrónne alternátory, synchrónne motory, synchrónne konvertory, strednofrekvenčné alternátory.

Systém čistenia spalín

Pozostáva z odlučovania popolčeka a chemickej separácie škodlivých plynov SO2 a NOx.

Škvara

Škvara je natavený tuhý zvyšok spaľovania kusového uhlia. Okrem popola obsahuje aj nespálené zvyšky horľavej zložky uhlia. Škvara sa spolu s popolom musí odstrániť z roštu spaľovacieho zariadenia a odviezť na skládku. Možno ju použiť v stavebníctve (škvarobetón), v zime na posyp šmykľavej vozovky, a i. 

Špeciálne elektrárne

Špeciálne elektrárne označujeme tiež ako nekonvenčné elektrárne. Môžeme sem zaradiť geotermálne elektrárne, veterné elektrárne, slnečné elektrárne, elektrárne s generátormi MHD, elektrárne s elektrochemickými palivovými článkami a perspektívne aj elektrárne s termojadrovým reaktorom.

Špičková vodná elektráreň

Vodná elektráreň pracujúca v režime špičkového zaťaženia.

Špičkové elektrárne

Špičkové elektrárne pracujú v čase najväčšej spotreby elektrickej energie (v špičke). Veľmi vhodné sú vodné elektrárne s možnosťou akumulácie vody vo veľkej nádrži nad priehradou, či prečerpávacie vodné elektrárne (umelá akumulácia).

Špičkové zaťaženie

Špičkové zaťaženie je „najvyššia” časť zaťaženia nad pološpičkovým zaťažením. Túto časť zaťaženia je vhodné pokrývať vodnými elektrárňami, prípadne menšími klasickými jednotkami, t. j. elektrárňami schopnými rýchleho zaťaženia. Účinnosť v tomto prípade nie je najvýznamnejším faktorom. V dennom diagrame zaťaženia sú spravidla dve špičky, t.j. dve vysoké ale krátke obdobia spotreby elektriny v systéme. Jedna špička je predpoludním a druhá podvečer.

Štátny fond likvidácie JEZ

Štátny fond likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoreným jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi je účelový fond, v ktorom sa sústreďujú finančné prostriedky určené na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky, nakladanie s vyhoreným jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi po skončení prevádzky jadrového zariadenia a na ďalšie účely definované zákonom NR SR č. 254/1994 Z.z. v znení zákona č. 78/2000. Správu fondu vykonáva Ministerstvo hospodárstva SR a fond sa tvorí najmä z príspevkov vlastníkov jadrových zariadení a ďalších zdrojov definovaných uvedeným zákonom.

Štiepna reakcia

Štiepna reakcia je jadrovo-fyzikálny proces, pri ktorom sa pôvodné jadro rozdelí a vznikajú dve a viac ľahších častíc (jadrá atómu, neutróny) a uvoľní sa energia. Rozštiepiť v jadrovom reaktore sa dajú len niektoré ťažké jadrá atómov, napr. jadrá uránu a plutónia, ktoré pri štiepení sa rozpadnú spravidla na dve jadrá ľahších prvkov a uvoľnia sa aj dva až tri neutróny.

Štiepna reťazová reakcia

Pri štiepnej reakcii jadra atómu sa pohltí len jeden neutrón, ale uvoľnia sa v priemere dva až tri neutróny, ktoré môžu vyvolať rozštiepenie ďalšieho jadra. Tak vzniká štiepna „reťazová” reakcia.

Štítkovanie elektrických spotrebičov

V krajinách Európskeho spoločenstva slúži spotrebiteľovi na orientáciu na trhu nezávislé hodnotenie, vyjadrené tzv. energetickým štítkom, ktorý je na spotrebiči. Tento štítok informuje o energetickej náročnosti spotrebičov elektrickej energie, ako sú práčky, žehličky, ohrievače vody a pod. Vzhľad štítku je zjednotený vo všetkých krajinách, ktoré pristúpili k rámcovej dohode. Okrem označenia výrobcu, modelu výrobku a jeho hlavných technických a energetických parametrov uvádza zaradenie spotrebiča podľa výšky spotreby do jednej zo siedmych kategórií. Rozpätie od nízkej spotreby po vyššiu, t. j. od úsporného po menej úsporný spotrebič, je znázornené farebnou stupnicou a písmenami A až G. Najúspornejší je spotrebič zaradený do triedy A.